Minulý týždeň v utorok sme v správe Miesto hríbov našiel granát písali o náleze nevybuchnutého delostreleckého granátu z druhej svetovej vojny, ktorý našiel turiansky hubár v katastri obce. Informácie nám zaslal elektronickou poštou zástupca hovorcu KRPZ v Žiline Igor Mahút.
Žiadne nebezpečenstvo nehrozilo
Keď sme sa snažili o tejto udalosti dozvedieť niečo viac, oslovili sme najskôr náčelníka Obecnej polície v Turanoch Ericha Szimanského, prostredníctvom ktorého sme sa chceli skontaktovať aj s hubárom - nálezcom výbušniny. Narazili sme ale na komunikačnú bariéru. Erich Szimanský nám povedal, že v správe bolo uvedených viacero nepresností. Hovoril s nálezcom výbušniny, ktorý sa na nás nahneval, pretože podľa našej správy vyzeral ako ten, kto si počínal nezmyselne a ohrozoval nielen svoj život, ale aj život niekoho iného. Skutočnosť bola, podľa toho, čo nám povedal Erich Szimanský, úplne iná. Podľa jeho popisu udalostí, ktoré sa odohrali 13. septembra, nedošlo k ničomu mimoriadnemu. Hubár aj Erich Szimanský si iba splnili svoju povinnosť a urobili aj niečo naviac, aby ušetrili čas pyrotechnikovi.
„Nešlo o nález nevybuchnutého granátu, ale delostreleckej hlavice. Tú hubár nenašiel na Trusalovej, ale v lokalite Rapíková. Nevybuchnutú hlavicu tento občan nepriniesol na obecnú políciu. Delostrelecká hlavica totiž vážila 15 až 17 kilogramov a nález mi najskôr ohlásil. Po ohlásení nálezu nevybuchnutej munície som s týmto občanom prišiel na miesto, kde ju našiel. Zhodnotil som, že hlavica nie je nebezpečná, čo mi potvrdil aj jeden odborník, ktorého poznám. Vedel som, že hlavica pri prevoze nemôže nikoho ohroziť. V žiadnom prípade spomínaný hubár nebol samozvaným pyrotechnikom a pravdou nebolo ani to, že sa akoby druhý raz narodil. Hubár dokonca nechcel brať hlavicu do automobilu, lebo sa bál. Nevybuchnutý granát by som so sebou určite nebral. Keď som vedel, že hlavica nemôže ohroziť ani mňa, ani nikoho iného a uvedomil som si, že kým by prišiel pyrotechnik, bola by noc, preto sme hlavicu vzali so sebou. Celou cestou som ju zhora pridŕžal rukami a položil som ju do kanady, aby som stlmil všetky nárazy.
Konal som až vtedy, keď som si všetko preveril, aby som nikoho neohrozoval. Hlavicu som vzal so sebou len preto, lebo pyrotechnik by po túto muníciu musel ísť v noci po nebezpečnej ceste, ktorá je na niektorých úsekoch prístupná iba pre terénny automobil a hľadal by ju lampášom. Hlavica sa dá rozhodne bezpečnejšie prevážať cez deň ako v noci, keď sa auto môže prevrátiť.„
Vyčnievala zo zeme
Ako vyzeralo miesto nálezu hlavice? Zaujímavé bolo, že hlavicu z druhej svetovej vojny nikto počas šesťdesiatich rokov nenašiel a teraz ju hubár objavil úplne na povrchu lesnej pôdy. „Hlavica trčala spolovice vonku. Ležala v kopci a bola čiastočne zasypaná lístím. Je možné, že postupne sa dostala na povrch tak, že hnijúce lístie postupne klesalo dole a hlavica akoby vystupovala hore, k čomu mohla pomôcť aj voda stekajúca dolu svahom, ktorá odnášala vrchné časti pôdy. Takáto hlavica je v podstate nefunkčná, kým na ňu nepôsobí tlak, ktorý aktivuje rozbušku. Keď prišiel pyrotechnik, hlavicu zabalil do handry, položil ju do kufra a odišiel s ňou na automobile. Pýtam sa, čo je bezpečnejšie, odviezť hlavicu cez deň tak, ako som to urobil ja, alebo ísť po ňu v noci a hľadať ju v teréne baterkou?„ pýta sa Erich Szimanský.
Delostrelecká hlavica nie je podľa nám známych skutočností z hľadiska pravdepodobnosti jej výbuchu o nič nebezpečnejšia ako náboje, ktoré by niekto nosil vo vrecku. Obidve môžu vybuchnúť iba pôsobením veľkého tepla alebo väčšej sily.
Nálezy munície z druhej svetovej vojny nie sú v Turci zriedkavé ani v posledných rokoch. Pred niekoľkými rokmi sme písali o granáte, ktorý našli chlapci pri hre v potoku za záhradou jedného z rodinných domov v Bodorovej. Tento granát bol funkčný. Občania by nález každej munície mali nahlásiť polícii a nemali by sa jej dotýkať, ani ju prenášať. Neoplatí sa manipulovať s nimi, lebo sú pre laikov veľmi nebezpečné.