jeho celoživotná činnosť smerovala k rehabilitácii neprávom zaznávaného slovenského remesla.
Karol Guleja sa narodil vo Vrútkach 14. augusta 1916. V roku 1936 ukončil štúdium na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, potom dva roky pôsobil ako učiteľ v Zázrivej a v rokoch 1938 až 1940 ho očarila remeselná tvorba miestnych drotárov v Dlhom Poli.
„Keď som sa ako učiteľ dostal do Dlhého Poľa, našiel som v domácnostiach ľudí mnoho drotárskych cenností. Vďaka nim som prišiel na to, že drotárstvo treba rehabilitovať. Slovenskí drotári cestovali takmer po celom svete. Boli v Brazílii, Kanade, po celej Európe. Neboli iba v Austrálii. Nikdy som nepil alkohol a nefajčil som, ale svoj čas a peniaze som venoval týmto ľuďom. V Dlhom Poli som v roku 1940 zorganizoval prvú výstavu drotárstva a národopisu, ktorá mala mimoriadny úspech,„ povedal nám o svojich začiatkoch Karol Guleja. Predsavzal si, že urobí všetko preto, aby vzniklo múzeum drotárstva, čo sa mu v spolupráci s vtedajším primátorom Žiliny Vojtechom Tvrdým podarilo. Toto múzeum vzniklo v roku 1942 v priestoroch starej radnice. Vďaka Gulejovmu úsiliu vzniklo v roku 1941 vo Veľkom Rovnom drotársko-plechárske výrobné družstvo a on sám sa stal riaditeľom dočasnej výrobne v Žiline. Po vojne chceli družstvo zrušiť, ale družstevníci to nedovolili. Vo fabrike vo Veľkom Rovnom pracovalo 400 ľudí. V roku 1948 toto družstvo predsa len zrušili, pretože ho považovali za kapitalistické.
Karol Guleja po roku 1948 pôsobil vo vedúcich funkciách riaditeľstiev stravovacích zariadení, ale pre kontakty s vládnymi činiteľmi Slovenského štátu ho v päťdesiatych rokoch označili za nepriateľa krajiny. Len krátky čas, v roku 1959, pracoval ako externý pracovník Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave a nasledujúcich desať rokov pôsobil vo Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave. Po trpkých skúsenostiach na Slovensku sa v roku 1969 usadil v Mníchove, kde sa mu podarilo nadviazať kontakty na mnohé vedecké inštitúcie, vďaka ktorým zozbieral množstvo materiálov o drotárstve. Výsledkom jeho celoživotného snaženia bolo vydanie unikátnej obrazovej monografie Svet drotárov, ktorú v roku 1992 vydala Matica slovenská. Ako nám povedal, originál diela je napísaný v nemčine, bolo určené pre zahraničie a pokúšal sa o jej vydanie vo Švajčiarsku.
„Pôvodne mi išlo iba o vytvorenie dokumentačného centra slovenského drotárstva. Nebyť mojej činnosti v zahraničí, nebol by som sa dostal k zaujímavým materiálom o drotárstve. Najviac prameňov o ňom som získal práve v Európe. Monografiu Svet drotárov som vytvoril v európskom kontexte, nie je to iba slovenská záležitosť. Od roku 1992 som sa pokúšal vytvoriť pamätník slovenského drotárstva na Bratislavskom hrade. Časť exponátov sa dostalo napokon do Považského múzea v Žiline – Budatíne, kde vzniklo múzeum drotárstva. V roku 1992 založili izbu drotárstva vo Veľkom Rovnom a podobná izba je aj v Dlhom Poli. Celoživotná práca ma stála nielen veľa úsilia, ale aj peňazí a iba tento rok sa zúročila,„ dodal Karol Guleja.
V roku 2000 mu vo Vrútkach za celoživotné dielo udelili Cenu mesta a vo vrútockej pobočke SNM Múzea A. Kmeťa v Martine zorganizovali unikátnu výstavu drotárskeho umenia na Slovensku. V júni tohto roku zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja rozhodlo, že Karolovi Gulejovi udelí čestné občianstvo ŽSK. Toto ocenenie si prevzal K. Guleja 24. septembra vo Vrútkach pri príležitosti Dní mesta Vrútky v sobášnej sieni radnice.
