alového zväzu Pavol Kuteľ. Na nedostatok roboty sa sťažovať nemôže, do minulého týždňa mal na konte 6 prvoligových a 2 druholigové stretnutia vo funkcii hlavného delegáta stretnutia. Ako nám vysvetlil, na stretnutiach I. a II. ligy pôsobia dvaja delegáti SFZ – jeden má na starosti iba rozhodcov a druhý všetko ostatné týkajúce sa stretnutia. Ten druhý prípad je prípadom Pavla Kuteľa.
Po úspešnom absolvovaní skúšok ste svoju premiéru zažili na prvoligovom zápase Žilina – Trnava. Aké pocity u vás dominovali pred týmto súbojom?
Najsilnejším pocitom bolo, že idem do niečoho nového, čo nepoznám. Keď sa človek ocitne v takejto situácii, tak je to určite preň zaujímavé a je vždy plný očakávaní. Priznám sa, očakával som všetko možné a teraz môžem povedať, že skutočnosť bola iná a prežil som toho určite viac, než som čakal. Ale prešiel som tým, bol to krst, aký absolvuje každý nováčik v akejkoľvek činnosti.
Priznajte sa, viac ste sa tešili, alebo viac sa obávali?
Aj jedno, aj druhé. Na každý prvoligový zápas musí byť dôkladná príprava a nevedel som presne, akou formou bude prebiehať. Delegáti prichádzajú na stretnutie vždy dve hodiny pred výkopom a majú na starosti všetku činnosť, čo sa deje v areáli štadióna pred zápasom, vrátane bezpečnostných opatrení. 75 minút pred stretnutím býva porada, na ktorej sa zúčastňuje okolo dvadsať ľudí, vrátane televíznych a rozhlasových pracovníkov. Mojou úlohou je túto poradu viesť a na nej sa skontroluje všetko – od farby dresov až po bezpečnosť a pohodlie divákov. To je veľmi dôležité, všetko musí byť pripravené tak, aby diváci mali z futbalu zážitok. Náš futbalový zväz túto úlohu berie veľmi vážne, divák je na futbalovom stretnutí ten najdôležitejší. Samozrejme, kvalita samotnej hry, to už je vec hráčov a ich trénerov.
Na vašej delegátskej premiére Žilina – Trnava ste museli riešiť nejaké vážne problémy?
Samozrejme, vyskytli sa aj tu problémy a nebolo ich málo, ale vyriešili sme ich a stretnutie sa skončilo v poriadku
Aké to boli problémy?
Nerád by som o tom hovoril nejako konkrétne. Nie je úlohou delegátov vyjadrovať sa o týchto veciach pre noviny. Pochopte...
Máte za sebou necelé desiatku prvoligových a druholigových súbojov. Čo boli zatiaľ vaše najsilnejšie zážitky?
Zatiaľ najväčší zážitok mám zo stretnutia II. ligy Zlaté Moravce- Slovan. Štadión bol plný, v podstate vypredaný. Bola tam i skupina slovanistických fanúšikov, ktorí robili zo začiatku trochu problémy, ale potom sa upokojili a zápas sa odohral v krásnej športovej atmosfére, plnej povzbudzovania. Nielen pre mňa, ale aj pre divákov to musel byť zážitok. Nevšednú zaujímavosť som zažil predtým na stretnutí Dunajská Streda – Zlaté Moravce. Ako viete majiteľom dunajskostredského klubu je Iránec. Stretli sme sa na porade pred zápasom, prišiel na ňu aj s tlmočníkom...
Hoci je to krátka doba, ale predsa - máte pocit, že ste takpovediac v „prvom kole„ vašej funkcie obstáli? Že ste sa ujali, že vám to ide?
Ťažko sa to dá hodnotiť, to ukáže čas a najmä, to musia a aj budú hodnotiť iní. Čo môžem povedať zodpovedne je to, že mi to veľa prináša. Sú to všetko nové veci. Zvykám si na nové prostredie, zažívam to, s čím som sa v nižších súťažiach nestretával. Je to logické, že najvyššie súťaže majú už svoju úroveň. Teraz nehovorím len o samotnom futbale a nielen o príprave na stretnutie. Na ľuďoch, s ktorými sa stretávam, vidieť, že žijú pre futbal, že mu dobre rozumejú a sú ochotní i schopní konať, napríklad pripraviť zápas čo najlepšie. Zatiaľ neboli žiadne problémy toho typu, že sme sa museli doprosovať, alebo čosi vyžadovať. Je to dobré poznanie, že vo futbale robí veľa schopných a obetavých ľudí.
Autor: baj