Nedávno nám prišiel do redakcie list nespokojného čitateľa zo Strání, ktorý sa sťažoval na zanedbanie tejto mestskej časti. Mesto (myslí sa tým – radnica, resp. mestský úrad) sa vraj stará o údržbu verejných priestranstiev na ostatných sídliskách oveľa viac a častejšie ako o túto turistami najvyhľadávanejšiu. Aspoň tak im to vyšlo z prieskumu, ktorý robili obyvatelia Strání v ďalších častiach mesta. „Zistili sme, že na Severe sa trávnik v tomto roku kosil trikrát a opravy chodníkov sa zabezpečujú permanentne,„ spomína v liste čitateľ s nečitateľným podpisom. „Platíme rovnakú daň, a tá by mala byť použitá rovnako na údržbu stredu mesta ako na údržbu Strání!„ rozhorčuje sa ďalej.
Podľa pisateľovho opisu sú Stráne zanedbané a akoby od macochy. Išli sme sa teda o tom presvedčiť aj my s fotoaparátom. A naozaj – z poplátanej cesty smerom k bývalému Horskému hotelu predsa len trčia nedostatky – po okrajoch cesty v úseku asi 10 metrov prederavených cestných rigol vytŕčala tráva a pozachytávané dreviny. Tí, čo túto časť obývajú, vedia, čo pri vyšších zrážkach zarastené rigoly dokážu: voda hromadne tečie viac po ceste ako po zberačoch. Počas návštevy sme prechádzali, prirodzene, aj okolo zastávky pri Brezovej aleji. Vysoká tráva okolo i pred ňou naozaj nevyzerá esteticky. Kedysi oddychové miestečko s lavičkami sa zmenilo doslova na džungľu. A odstrašujúci je aj stav v potoku. Nielenže ho z cesty pre husté kríkové porasty nevidno (len počuť), ale v jeho toku nájdete od trávy, konárov cez textil až po fľaše hocičo.
Koho sú Stráne vizitkou? Mesta?
Ako sme sa dozvedeli od Ivana Bielika, vedúceho oddelenia životného prostredia a dopravy na Mestskom úrade v Martine, plochy okolo autobusovej zastávky sú v súkromnom vlastníctve, za ich stav zodpovedá majiteľ. Mesto Martin je vlastníkom iba spomínanej cesty pod Horským hotelom. „Oprava výtlkov na tejto časti cesty bola realizovaná v mesiaci apríl. Je potrebná jej celá rekonštrukcia, avšak mestské zastupiteľstvo v rozpočte neodsúhlasilo na to dostatok finančných prostriedkov,„ povedal nám Ivan Bielik.
S otázkou, či sú Stráne naozaj ako od macochy, sme sa obrátili aj na SVP š. p., závod Povodia horného Váhu v Ružomberku, ktorý spravuje v siedmich okresoch okrem vodných diel aj takmer tritisíc kilometrov vodných tokov. Ľubomír Kusý, vedúci strediska Turiec v Martine nám povedal: „Odstraňovanie nánosov, teda čistenie tokov vykonáva naša organizácia podľa potreby na základe bežných, ako i povodňových prehliadok tokov a na základe podnetov. Kritické miesta čistíme hlavne po intenzívnych zrážkach, keď voda prinesie množstvo naplavenín. Periodicky čistíme usadzovaciu nádrž v hornej časti Pivovarského potoka za konečnou zastávkou MHD. Okrem toho plánujeme v budúcom roku opraviť kamenné stupne tejto nádrže. V prípade žiadostí či podnetov môžu občania kontaktovať náš územný závod v Ružomberku, prípadne pracovníkov strediska prevádzky Turiec v Martine, ktoré sídli pri teplárni.„
Nános v toku Pivovarský pod mostom na Brezovej ulici má prevádzka Turiec odstrániť do konca roka 2004. Zároveň vyzve správcu uvedeného mosta, za ktorý zodpovedá vlastník stavby, teda mesto, aby prečistil koryto toku v profile mosta. Podľa zákona o vodách je to totiž jeho povinnosť.
...alebo nie?
Pivovarský potok, tak ako aj ostatné potoky, však nie je obeťou len prírodných živlov. Umelé fľaše, textílie či odpady zo záhrad sa do vody nedostali náhodou. Za vzhľad potokov nesú veľkú zodpovednosť samotní obyvatelia. V potokoch aj okolo nich rastú kopy ľudskou rukou poodlamovaných konárov, buriny. „Naša organizácia sa snaží nepovolené skládky na tokoch likvidovať aj v spolupráci s obcami, niektoré v rámci aktivačných prác nezamestnaných, ako napríklad v Martine na toku Turca, v Turčianskych Kľačanoch na Váhu a podobne, ale pravdupovediac - úbytok skládok nebadať,„ opisuje stav vodných tokov v Turci Ľubomír Kusý.
Pritom občania si neuvedomujú, že odpady, o ktorých si myslia, že ich „veľká“ voda po daždi odnesie, v skutočnosti len znižujú prietok vody. Rôzne, aj ľahko splaviteľné predmety často zahatajú profily mostov, priepustov a výsledkom sú záplavy. „V každom prípade by bolo potrebné zvýšiť i represívnu činnosť voči ľuďom, ktorí hádžu svoje smeti do verejných potokov,„ uzatvára Ľubomír Kusý.
Kto je teda „macocha„?
Rodinné domy a chatky na Stráňach takmer s ukážkovými dvormi a záhradami okolo nich sú dozaista okrem okolitej prírody častým predmetom pohľadu či už domácich alebo početných, neraz i zahraničných, turistov. Za niektorými plotmi však nádhera končí. K „cudziemu„ priestoru sa každý správa macošsky. Žiaľ, niekedy aj k tomu svojmu.
Pritom priebežné udržiavanie súkromného pozemku, hoci nevyužitého (no pre nikoho idúc po ceste neprehliadnuteľného), rovnako aj udržiavanie okolia za plotmi záhrady, brehov potokov a ich samých, by (nielen) na Stráňach zakryli také nedostatky ako je pár zarastených dier v cestných rigoloch.