Spomienky na hrdinu

Vrútocké Dni mesta, ktoré sa tento rok uskutočnili pri príležitosti 749. výročia prvej písomnej zmienky o meste, boli typické tým, že počas nich odovzdávali na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva ocenenia viacerým osobnostiam, ale in memoriam aj nežijúcim hrdinom SNP, ktorí padli počas povstaleckých bojov proti nemeckým vojskám v SNP 14. septembra 1944 vo Vrútkach. 60. výročie SNP sme si pripomínali pred viac ako mesiacom a vrútocká radnica sa preto počas Dní mesta rozhodla udeliť Cenu mesta Vrútky Eugenovi Karvašovi a Vladimírovi Blahovcovi. Ani jeden z nich nebol Vrútočanom, ale obyvatelia tohto mesta si ich vážia pre ich odvahu a statočnosť. Eugen (v češtine Evžen) Karvaš sa narodil 24. júna 1922 v Hodoníne. Študoval Gymnázium v Holešove a od roku 1941 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Od príchodu na Slovensko udržiaval spojenie s ilegálnym protifašistickým odbojom v protektoráte Čechy a Morava. V roku 1941 ho zatkli a uväznili. Po vypuknutí SNP v roku 1944 sa dostal na slovenské územie a bojoval pri Strečne a vo Vrútkach ako príslušník oddielu Suvorov 1. československej partizánskej skupiny M. R. Štefánika. Padol, keď kryl ústup svojej partizánskej jednotky. Posmrtne vydali jeho zbierku intímnej lyriky Vteřiny mého ticha, ktorej úryvky zazneli aj počas slávnostného odovzdávania ocenení. Vladimír Blahovec sa narodil v Norfolku v USA, absolvoval Gymnázium v Bratislave a študoval právo na UK v Bratislave. Zatkli ho v máji 1944 ako účastníka odboja bratislavských vysokoškolákov. Po vypuknutí povstania bojoval spoločne so svojím priateľom Eugenom Karvašom pri Strečne a vo Vrútkach a spoločne s ním aj padol.
Vrútočania pozvali na odovzdávanie spomínaných ocenení Milana Karvaša, bratranca E. Karvaša. Za Vladimíra Blahovca, žiaľ, ocenenie nikto neprevzal.
Využili sme návštevu Milana Karvaša vo Vrútkach a porozprávali sme sa s ním o jeho bratrancovi, ktorý bol ochotný položiť svoj život v boji.
„Tieto spomienky sú veľmi dávne, lebo keď môj bratranec Evžen Karvaš padol, mal som dvanásť rokov. On bol odo mňa o jedenásť rokov starší. Pamätám si , že to bol vyšportovaný, urastený mladý muž. Vedel som, že bol aj skvelým študentom. Bol veľkým idealistom. Nekompromisne išiel za svojimi ideálmi, za tým, čo pokladal za správne, bez ohľadu na to, čo ho to bude stáť,„ povedal nám Milan Karvaš.
Bratislavčan Milan Karvaš vedel o hrdinskej smrti svojho bratranca aj viac, ako sa uvádza v knihách a učebniciach.
„Po povstaní a vojne sme boli v spojení s otcom Evžena Karvaša. Bol to brat môjho otca. Tiež sa volal Evžen Karvaš. On touto stratou veľmi trpel, lebo jeho syn bol preňho veľkou životnou nádejou. Veľmi často chodil k pomníku, ktorý po vojne postavili. Táto strata ho sprevádzala celý život, nikdy sa s ňou nedokázal vyrovnať. Bohužiaľ, nepoznám verziu niektorého z priamych účastníkov týchto bojov. Počul som, ako to bolo, len od svojho strýca Evžena Karvaša, takže poznám našu rodinnú verziu smrti môjho bratranca. Podľa strýca Evžena Karvaša, môj bratranec i Vladimír Blahovec bránili vstup do Vrútok, kde sa Nemci tlačili dolinou do stredného Slovenska. Podľa zistení strýka bol údajne ťažko ranený Vladimír Blahovec a môj bratranec Evžen ho niesol. Snažil sa mu zachrániť život. Možno to bolo naopak, ale to nie je podstatné. Nemci ich obidvoch obkľúčili a Evžen ani Vladimír už nemali šancu uniknúť im. Evžen mal ako medik pri sebe pre takýto prípad cyankáli. Nechceli padnúť do zajatia fašistov, a tak sa rozhodli pre rýchlu smrť. Otrávili sa týmto jedom a spoločne zahynuli v objatí. Pre mňa je veľkou cťou a radosťou, že si Vrútočania tak krásne spomínajú na môjho bratranca Evžena. Toto ocenenie mala prevziať ešte žijúca sestra Evžena Karvaša, ale s ňou sa nepodarilo Vrútočanom skontaktovať, a tak som Cenu mesta Vrútky prevzal za celú rodinu ja,„ dodal na záver Milan Karvaš.