Až do roku 1962 spravovali martinské verejné osvetlenie energetické závody. Po tomto roku ho dostali pod správu vtedajšie technické služby mesta. Od roku 1993, na 
základe zmluvy o nástupníctve, uzatvorenej medzi mestom a Ekopolisom Martin, zabezpečuje jeho údržbu táto spoločnosť. Od jej konateľa Milana Malíka sme sa dozvedeli, že najväčší investičný rozvoj mestské osvetlenie zaznamenalo v roku 1965, keď sa začali vkladať prostriedky do budovania káblových rozvodov. Bol prelomovým najmä tým, že elektrické kábelové rozvody verejného osvetlenia sa zo vzduchu prekladali pod zem. Po tomto roku sa skončili väčšie rekonštrukcie a odvtedy správcovia vykonávali iba údržbu, pričom postupne, ako vyrastali v meste nové sídliská, preberali ich do svojej správy. Často aj s chybami, ktoré sa ťažko naprávali a stále naprávajú, lebo v čase, keď sa „veľkolepo„ budovalo, neveľmi sa dbalo na úspory elektrickej energie. Konečne od roku 1975 sa začali aj v Martine rekonštrukčné práce na osvetlení. V priemere sa ne ročne vynakladalo okolo 500 tisíc korún. Od roku 1989 sa ale s rekonštrukciami prestalo, lebo nebolo peňazí. Lenže, ako nám povedal Milan Malík, správcovia mestského osvetlenia sa zákonite museli začali uberať cestou renovácii starých svietidiel, predovšetkým úpravami a výmenou silnejších zdrojov za slabšie. Trend racionalizovať spotrebu pri stúpajúcich nákladoch bol jednoznačný.
Snaha o radikálny rez
Po niekoľkých desiatkach rokoch sa martinská radnica rozhodla urobiť radikálny rez a mestské osvetlenie rekonštruovať. Minimálne trikrát sa táto snaha dostala už aj na rokovanie mestského zastupiteľstva. Prvýkrat svoju ochotu rekoštruovať martinské mestské osvetlenie prezentovala asi pred dvoma rokmi aj jedna firma, ale bez úspechu. V tomto roku sa opäť dostalo mestské osvetlenie na pretras už na dvoch zasadnutiach. V auguste a septembri. Primátor mesta Stanislav Bernát predložil na augustové zasadnutie podklady na modernizáciu a rekonštrukciu verejného ovetlenia v meste. Tie by mali slúžiť na vypísanie verejnej súťaže na realizáciu. Modernizácia verejného osvetlenia, by podľa prílohy č. 2 – Podmienky súťaže (predložené na augustovom zasadnutí mestského parlamentu) mala zabezpečiť, že zhotoviteľ v lehote do 24 mesiacov vymení z celkového počtu 4971 svietidiel celkom 4600 svietidiel. Táto výmena by sa nemala dotýkať novovybudovaných svietidiel (v dokmente sú vyšpecifikované), pričom obstarávateľ aj určil typy svietidiel. Firma, ktorá by prostredníctvom tohto verejného obstarávania realizovala zákazku na rekonštrukciu verejného osvetlenia, by ho mala potom aj 15 rokov prevádzkovať. Tento dokument sa ale nestretol s jednoznačnou podporou poslancov, pričom, podľa vyjadrení niektorých, prináša na jednej strane mestu vysokú mieru finančného bremena a na druhej strane vôbec nerieši, podľa nich, hlavný problém, ktorý je pod zemou – teda výmenu káblov. Boli aj také názory, že rekonštrukcia by nemusela prebiehať v jednej etape, ale mohla by sa rozložiť na dlhšie obdobie. Názorová nejednotnosť spôsobila, že je zatiaľ okolo rekonštrukcie mestského osvetlenia skôr hmla ako svetlo.
Čo by sa malo rekonštruovať?
V súčasnosti má systém osvetlenia metropoly Turca 4808 svetelných bodov, na ktorých (ak je všetko v poriadku – bez poruchy) sa môže rozsvietiť až 4971 svietidiel. Dĺžka podzemných vedení predstavuje 179 kilometrov, vo vzduchu zostalo ešte 15 kilometrov vedení. Inštalovaný výkon osvetlenia je 861 kW, pričom priemerná doba svietenia sa uvádza 4000 hodín za rok. Vôbec nie je ťažké si z týchto parametrov, pri cene asi 3 koruny za kilowatt, vypočítať, koľko v súčasnosti stojí radnicu a všetkých daňových poplatníkov, svetlo. V rozpočte mesta je v tomto roku na mestské osvetlenie vyčlenených 12,5 miliónov korún. V tejto sume je zahrnutá aj údržba.
My sme sa ale chceli o mestskom osvetlení dozvedieť viac, najmä z pohľadu kvality, a racionalizačných opatrení na trase celej sústavy. Milan Malík, ktorý je zároveň aj mestským poslancom, nám v tom pomohol: „Musíme si uvedomiť že pri osvetlení mesta treba hovoriť o štyroch parametroch. Prvým je estetická stránka. Z tohto pohľadu je verejné osvetlenie v našom meste len na priemernej úrovni. Pravda, okrem pešej zóny, najmä druhej etapy, ktorá, podľa názoru odborníkov aj z cudziny, má doslova exkluzívne parametre. Ale dôležitejšie sú technicko-ekonomické parametre a na ne nadväzujúce finančné nároky. No a pri tom sa trochu pristavím. Čo sa týka svetelno-technických parametrov, dajú sa vyjadriť dvoma hodnotami – a to nákladmi na elektrickú energiu, a samozrejme, tiež na údržbu. Vrátim sa už k spomínaným číslam. Dnes máme v meste 4808 svetelných bodov, v roku 1995 ich bolo 4585, čo hovorí, že sa tu už niečo nové predsa len vybudovalo. Ale zaujímavejšie sú čísla inštalovaného príkonu na jedno svietidlo. Tie viac povedia o tom, či sa tu niečo pozitívneho urobilo, alebo nie. Kým v roku 1995 bol inštalovaný príkon na jedno svietidlo 213,3 W, v tomto roku je už len 158 W. Teda o 25 percent menej. Ešte zaujímavejší je údaj, že v roku 1995 mesto platilo za spotrebu elektrickej energie bez regulácie 2 187 000 korún, v roku 2003 to bolo 5 292 000 korún, čo je nárast o 241 percent. Treba si ale uvedomiť, že ceny elektrickej energie stúpli o 375 percent. To znamená, že nárast skutočných platieb je podstatne menší, ako rástli ceny elektrickej energie. Z týchto čísel jednoznačne vyplýva, že predsa len niečo pozitívneho sa v tomto meste muselo počas minulých rokov udiať. My sme v rokoch 2001- 2003 zreparovali z vyššej spotreby na nižšiu 1000 svietidiel a doplnili sme asi 150 nových. Išlo o výmenu svietidiel s vysokou energetickou náročnosťou. Vymieňali sme 400 a 250-wattové svietidlá za 70-wattové, ale s rovnakou svietivosťou. Teda, prirodzene dochádzalo k znižovaniu elektrickej spotreby a aj k postupnej obnove. Martin dnes dosahuje spotrebu asi 153 W na jedno svietidlo, a to je ďaleko menej ako mnohé iné mestá Slovenska Ale, treba si zároveň uvedomiť, že, ak by sme týmto tempom ďalej pokračovali, trvalo by veľmi dlho, kým by sa uskutočnila celková rekonštrukcia mestského verejného osvetlenia.
Kroky radnice – verejná súťaž
Martinská radnica sa už dlhší čas usiluje presadiť komplexnú rekonštrukciu verejného osvetlenia. Cieľom je nájsť optimálny spôsob, ako zabezpečiť obnovu zariadení verejného osvetlenia v krátkom časovom horizonte tak, aby došlo k zníženiu spotreby elektrickej energie a zároveň aj k zníženiu nákladov na údržbu a opravy. S týmto zámerom bola ešte v roku 2002 vypísaná súťaž, ktorá ale bola zrušená, lebo ani jeden z podložených návrhov nesplnil podmienky.
V tom čase sa nároky na ročnú úhradu nákladov na verejné osvetlenie podľa jednotlivých súťažných návrhov, ako sme sa dozvedeli z podkladov na rokovanie mestského zastupiteľstva, ktoré bolo v auguste tohto roku, pohybovali okolo 20 miliónov korún, a to vrátane opravy a údržby kábelových rozvodov. V tom istom dokumente sa hovorí, že prieskum trhu uskutočnený v júli tohto roku ukázal, že výška investícií spolu s úverom potrebná pre modernizáciu verejného osvetlenia sa pohybuje od 77 do 93 miliónov korún. Túto investíciu, podľa tohto materiálu, nie je možné pokryť čiastkou 12, 5 milióna korún (toľko predstavujú náklady na prevádzku a údržbu osvetlenia, ktoré sú schválené v mestskom rozpočte). Pri rozložení splátok na obdobie 15 rokov je potrebné túto čiastku zvýšiť o 5 až 7 miliónov korún.
Vladimír Povoda, vedúci odboru komunálnych služieb Mestského úradu v Martine, ktorý je spracovateľom podkladov pre modernizáciu a rekonštrukciu martinského verejného osvetlenia, k tomu hovorí: „Pred troma rokmi sme dali robiť audit, ktorý jednoznačne definoval, ktoré časti verejného osvetlenia je nutné vymeniť, zrekonštruovať a zmodernizovať. Predovšetkým, sú to podzemné vedenia, potom stĺpy a svietidlá. Niektoré práce sme vykonávali bez toho, aby sme sa púšťali do nejakej totálnej, alebo veľkej obnovy. Teraz už prichádza čas, keď obnovovanie nemôže pokračovať takým tempom, pretože prostriedkov je tak málo, že stačíme akurát zabezpečiť, aby svietil každý svetelný bod. Každopádne, treba zasiahnuť do svetelnej sústavy tak, aby sa radikálne znížil príkon elektrickej energie a aby sa znížili náklady na údržbu. To znamená, že keď vymeníme zhruba 3000 stĺpov a okolo 4500 svietidiel za svietidlá s nižším príkonom, tak radikálne znížime náklady na údržbu. Pravdaže, zdvihnú sa investičné náklady, ale na druhej strane budú nižšie platby za spotrebu elektrickej energie a za údržbu verejného osvetlenia. Máme jednu zvláštnosť v tom, že náklady na svetelný bod sa u nás pohybujú na dolnej hranici nákladov, ktoré dosahujú iné mestá. Máme informácie, že u ostatných miest sa pohybujú od 1200 korún a vyššie, u nás je to zhruba len okolo 800 korún. Toto sú veci, ktoré by sa dali napraviť rýchlou investíciou.„
Problém leží aj v zemi
Lenže, problém martinského osvetlenia nie je iba v samotných osvetľovacích telesách, ich vysokom príkone či stožiaroch (mimochodom v minulých rokoch boli viaceré slušne vynovené), ale leží najmä v zemi. Aj z vyjadrenia Milana Malíka je zrejmé, že mnohé káble už ležia v zemi viac ako polstoročie - a teda, nepochybne už nespĺňajú potrebné parametre. Stávajú sa dokonca rizikom, možno aj bezpečnostným... Aj v mestskom zastupiteľstve novému projektu v diskusii (ako sme spomenuli v úvode) viacerí poslanci vyčítali, že viac-menej rieši problém iba nad zemou a nie v zemi.
„Rátame aj s opravou spodných rozvodov,„ tvrdí Vladimír Povoda. „Samozrejme, nie je to také jednoduché. Chceme ich vymieňať tam, kde sú v najhoršom stave, kde sú problémy, kde dochádza k skratovaniu okruhov. Niežeby sme s tým nerátali, máme to v zmluve, ale máme to zahrnuté skôr ako opravy a nie ako investíciu, takže to zrejme asi mnohých mýli. Filozofia je taká, že to, čo ušetríme na údržbe osvetlenia nad úrovňou zeme, budeme môcť dať na výmenu kábelových rozvodov. Celkovo ide o investíciu vo výške zhruba niečo viac ako 50 miliónov. Náklady na prevádzku a údržbu verejného osvetlenia, vrátane spomínanej investície, by sa rozložili na obdobie 15 rokov na čiastku – ročne 18 miliónov, na čo treba podpísať zmluvu s dodávateľom, ktorý ju bude spomínaných 15 rokov prevádzkovať. V iných mestách, ako viem, sa ročná čiastka pohybovala aj nad 20 miliónov. My sme v tomto smere predsa len trochu opatrnejší. Môžeme hovoriť aj o rôznych iných spôsoboch, ktorými by sa dalo k tomuto cieľu dospieť a porovnávať, ale to by mohli ubehnúť aj ďalšie dva roky. Pre nejaký variant sa treba rozhodnúť. Jednoznačné je, že verejné osvetlenie v Martine treba rekonštruovať. A treba sa čím skôr rozhodnúť, akým spôsobom. Náš návrh sme prezentovali v mestskom zastupiteľstve. Keďže neprešiel, je bezpodmienečne nutné, aby sa definitívne uzatvorila otázka, akým spôsobom sa bude rekonštruovať verejné osvetlenie. My si myslíme, že realizáciou nášho návrhu sa dá najrýchlejšie dosiahnuť cieľ – znížiť náklady na elektrickú energiu a náklady na údržbu.„
Prečo nie tak
Už v čase, keď bol prednostom Mestského úradu v Martine Stanislav Janiš, teraz poslanec parlamentu (slovenského i mestského), sa hovorilo, že osvetlenie mesta má byť rekonštruované. Práve on bol spolu s primátorom Stanislavom Bernátom, ďalej s prekladateľom spomínaného materiálu Modernizácia a rekonštrukcia verejného osvetlenia v meste Martin a niekoľkými poslancami na skusoch v Paríži, čo mu pri slovnej prestrelke na zasadnutí mestského parlamentu v auguste tohto roku - po tom, ako s nesúhlasným názorom vystúpil v rozprave k tomuto bodu - „obtrel„ primátor o nos.
„Spýtal sa, či sme tam boli len na výlete. Lenže predmetom návštevy bola prezentácia systému osvetlenia Paríža zo strany firmy. Mňa osobne práve táto návšteva utvrdila v tom, že ak chcem niečo obstarávať, musím presne vedieť, čo. Ak to neviem a vypíšem súťaž a uzatvorím zmluvu s veľmi veľa neznámymi okolnosťami, potom ťahám za kratší koniec,„ tvrdí na margo spomínanej slovnej prestrelky Stanislav Janiš. Keďže práve on má na veci iný názor, pozná aj viaceré okolnosti rokovaní, opýtali sme sa ho, prečo má odmietavý postoj k spomínanému verejnému obstarávaniu?
„Mesto má audit, ktorý presne špecifikuje, v akom technickom stave sú jednotlivé obvody verejného osvetlenia, stĺpy, rozvádzače a káblové rozvody vrátane ich veku. Dnes nie je možné paušálne hovoriť v súvislosti s verejným osvetlením o jeho dobrom stave, ale rozhodne nemožno hovoriť paušálne ani ako o havarijnom, vyžadujúcom si okamžitú celkovú rekonštrukciu. V predloženom návrhu do zastupiteľstva sa hovorí, že mesto nemá dostatok peňažných prostriedkov, preto chce takúto súťaž. Pozrime sa ale bližšie, čo mesto týmto návrhom obstaráva, čo je vlastne predmetom súťaže? Je to rekonštrukcia verejného osvetlenia, 15 ročná prevádzka, vrátane údržby, no a peniaze, teda úver na rekonštrukciu, okolo 100 mil. korún to je dosť, viac ako dosť. Celý obstarávaný objem, celá zmluva predstavuje okolo 270 mil. korún. Z auditu vieme, koľko kilometrov káblov máme v zemi, koľko ide vzduchom, koľko a akých rozvádzačov máme, koľko a akých je svetelných bodov. Ale to, ako má vyzerať verejné osvetlenie po asi 100-miliónovej modernizácii, čo teda vlastne obstarávame, za tým je otáznik. Preto je na miesta otázka. Vieme, akú a v akom rozsahu rekonštrukciu verejného osvetlenia chceme obstarať? Nevieme! Jediné, čo vieme, a to sa dá odsledovať – je počet „kandelábrov„ a že to všetko musí byť podľa noriem. Uvediem príklad: aj Tico a Mercedes spĺňajú normy, obe autá môžu jazdiť po cestách, no všetci, aj nemotoristi, vedia, aký je medzi nimi rozdiel...„
Dodáva, že ak sa obstaráva 15-ročná prevádzka a údržba, nie je vôbec jasné to, aký rozsah údržby a opráv, prípadne aj investícií do verejného osvetlenia si na dobu 15 rokov obstarávame. Ďalším „zádrhelom„ je, podľa neho, úver. „Ten, kto bude túto investíciu robiť, peniaze na ňu má, alebo si ich požičia - najskôr pre seba, a potom ich cez investíciu požičia mestu. Ak toto firma urobí, tak len za lepších podmienok, ako keby mala byť len pasívnym poberateľom úrokov v banke. Ale pre nás je rozhodujúca cena týchto peňazí. Vieme, či nevieme si ich požičať aj z banky a lepšie? Pritom tak ako nevieme, aký rozsah 15-ročnej údržby si za paušálnu platbu obstarávame, tak nevieme ani to, za čo si požičiavame peniaze na rekonštrukciu. V stručnosti som povedal, prečo nepodporujem vypísanie súťaže takto zahmlenej rekonštrukcie verejného osvetlenia, prečo sa stotožňujem so stanoviskom komisie výstavby, ktorá odporúča postupnú rekonštrukciu jednotlivých funkčných celkov verejného osvetlenia. Jediná správna cesta je projektom presne definovať, čo chceme, a potom postupne, podľa možností rozpočtu a aj cestou úveru a naliehavosti riešenia, si vyskladať etapovite jednotlivé celky verejného osvetlenia do jedného funkčného celku. Nechajme, nech sa presadia projektanti po technickej stránke a architekti po dizajnérskej stránke, ale najskôr na papieri a až potom v teréne. Ozaj? Prečo by, napríklad, jednotlivé mestské časti museli mať rovnaký druh kandelábrov a svietidiel? Tí, ktorí boli poslancami v minulom volebnom období môžu povedať, ako vtedy úrad prezentoval projekt II. etapy pešej zóny. Vtedy sme mali cieľ poskytnúť poslancom čo najviac informácií o projekte. Konzultovalo sa, vysvetľovalo, aby tí, ktorí hlasovali za, vedeli prečo a rovnako, aby aj tí, ktorí boli proti, vedeli prečo. A vtedy išlo „len„ o 120miliónovú akciu. Dnes na základe niekoľkých strán papiera, možno sedem, máme spustiť súťaž, ktorá sa skončí kontraktom za 270 miliónov,„ dodal Stanislav Janiš.
Parlament čaká ťažké rozhodovanie
Stanoviská sú na stole. Ani jedno nespochybňuje, že rekonštruovať verejné osvetlenie v meste treba. Spor o to,ako sa bude rekonštruovať, musia rozhodnúť poslanci. Dôležité ale je, aby sa z tohto sporu o svetlo nestal horúci zemiak, ktorý si budú pohadzovať z jedného zastupiteľstva na druhé.
