onferanciér niekedy zavíta do dabingového štúdia (napríklad rozprávka Hľadá sa Nemo) a v súčasnosti hrá v SKD Harpagona v Moliérovom Lakomcovi.
F ako facka: - Bol som veľmi dobré a poslušné dieťa, rodičia ma nikdy nebili. Zasiahla ma však puberta, začal som papuľovať, odvrávať, nuž ma zasiahla aj otcova ruka. Facka bola taká silná, že mi v uchu zvonilo skoro mesiac. Výchovný účinok to však splnilo. Aj teraz mi niekedy dosť nepríjemne zvoní v uchu. To mi asi môj nebohý otec posiela zo záhrobia jednu „výchovnú“. Musím sa priznať, občas má za čo.
H ako herec: - „Herectvo, to musíš precítiť,„ vravievali mi na škole. A Ľubo Vajdička ako režisér mi vravel, že po tom kopnutí do zadku od kolegyne v divadle musíš preletieť celé javisko. A ja na to: „Ale veď to je slabé kopnutie, ja to tak necítim.„ Tak ma kolega kopol ešte raz, až som mal pocit, že jedna polovica môjho zadku je od druhej vzdialená najmenej pol metra. Odvtedy mám ten pocit fixovaný. Nemusia ma silno kopať, aj bez toho to viem precítiť.
Ch ako chata: - Neexistuje pre mňa lepší relax ako čas strávený na chate na Orave. Ryby, huby, túry, opekačky – nádherná Orava.
P ako piť (myslím alkohol): - My Slováci to vieme. Veď v spotrebe alkoholu na jedného obyvateľa si udržiavame vo svetovom rebríčku šieste miesto. Bol som doma vo Valalíkoch (na východe) a núkali ma: „Ta, daj sebe.„
„Nemôžem, mám trochu zvýšený tlak,„ odpovedám.
„A to jaký problém? Vysoký tlak, ta pijeme koňak, nízky tlak, ta pijeme víno, ta furt pijeme, ta ne? Daj sebe!„
S ako sebavedomie: - Myslím si, že nie som škaredý, aj postavu mám celkom slušnú. Takže keď mi raz sotva sedemnásťročná Zuzana Fialová povedala, že po predstavení sa chce so mnou dôverne porozprávať, bral som to ako samozrejmosť a opäť to zvýšilo moje sebavedomie. „Ako to mám hrať, aby sa diváci na mne zabávali tak ako na vás?„ opýtala sa. „Nebojte sa,„ chlácholím ju. „Ono to časom príde, naučíte sa to.„
„No vám škaredým je dobre, urobíte grimasu, a hneď sa všetci rehocú. Ale čo my pekné? Ako to máme hrať?!„ a bolo po mojom sebavedomí.
Š ako šafrán: - Rád varím, ale dlho som ho nepoužíval. Keď som ho po prvýkrát kúpil od jedného uja v Tatrách, pridal som z neho štipku do slepačej polievky a zistil, akú fantastickú vôňu, farbu a chuť to tej polievke dodalo, odvtedy toto korenie u nás v kuchyni nesmie chýbať.
T ako taxík: - Zájazdové predstavenie v Prešove: posedenie v klube, dobrá nálada. Beriem si v noci spred divadla taxík. „Šariš,„ hovorím (mysliac hotel vzdialený sotva kilometer, kde sme boli ubytovaní). Keď som sa viezol dobrých 20 kilometrov, nikde nijaké domy, len cesta a tma, znervóznel som. „Teraz doľava či doprava?„ spýtal sa šofér. „No, čo ja viem? Do hotela Šariš,„ hovorím. „Ci panu Marišku, ta znace, dze my? Ta v Malym Šarišu!„ (dedine na východe).
V ako varenie: - Ešte raz o varení. Už nikdy v noci nekuchtím, najmä keď som spoločensky unavený a zaspím pri tom. Dve vajíčka na tvrdo sa varili do bieleho rána. Taký smrad ste ešte nezažili. Všetko oblečenie do čistiarne a tri nátery maľovky...
Z ako zviera: - Milujem zvieratá. Na ich mladé šantivé potomstvo - kuriatka, húsatká, mačičky, šteniatka – sa dokážem pozerať hodiny.
Z ako zuby: - Môjmu staršiemu kolegovi počas predstavenia pri jednom jazykolame vyletela zubná protéza. Tigrím skokom sa jej opäť zmocnil. Kolegyňa však, zadúšajúc sa smiechom a krížiac nohami, odcupkala z javiska a za ňou – krásny „potôčik„.
