Z odpadu sa dá aj bohatnúť

Pokiaľ vieme, aj odpadový papier z Martina končí na skládke tejto známej žilinskej papierovej firmy. Výborný nápad, pretože obe strany sú spokojné. Výrobcovia papiera dostanú surovinu, občania za nepotrebný papier potrebný papier, no a firma Sago profituje ako dodávateľ suroviny firmy Tento. Hoci sú všetci spokojní, predsa sa tento výmenný obchod zastavil, resp. martinská mestská polícia na niektorých miestach zamedzila Žilinčanom pokračovať v zbere papiera. A tak sa spolu s nami pýtate – prečo?
Nuž, nie všetci boli spokojní s činnosťou onej žilinskej firmy. Napríklad na mestskom úrade, kde ani nemohli byť spokojní, pretože Žilinčania nesplnili potrebnú formalitu a nepožiadali o povolenie radnice, aby mohli podnikať na území mesta. To nie je len, ako sa hovorí slušnosť, ale je to aj zákonná povinnosť. Ako nám povedal Vladimír Povoda, vedúci odboru komunálnych služieb MsÚ, martinská radnica dva roky tolerovala aktivity žilinskej firmy na území mesta, ale pohár trpezlivosti pretiekol. „Nerobili sme im žiadne prekážky, pretože sme si uvedomovali, že občanom takýto spôsob zberu odpadového papiera vyhovuje. Nastali však isté zmeny v legislatíve, od roku 2002 začal fungovať recyklačný fond, ktorý poskytuje registrovaným obciam a firmám za separovaný zber isté finančné čiastky. Za rok 2003 sme takto pre mestský rozpočet získali 640 tisíc korún. Za separovaný zber papiera si však nemôžeme nárokovať peniaze, pretože zber vykonáva firma, ktorá je registrovaná v Žiline, a tak je celkom možné, aj keď to nemáme potvrdené, že peniaze za separovaný zber odpadového papiera v Martine putujú do žilinskej kasy...„
Martinčanom nejde vraj o nič iné, len o dohodu. Aby si žilinská firma splnila povinnosť mať martinské povolenie a aby mesto mohlo finančne participovať na celej záležitosti, to znamená hlásiť sa o peniaze z recyklačného fondu za separovaný zber papiera. V. Povoda nechcel špekulovať, o akú čiastku by mohlo ísť, pretože nemá žiadne seriózne informácie o množstve vyzbieraného papiera. „Naozaj, nevieme to vyčísliť, ale podľa toho, aký je zber intenzívny, môžeme sa domnievať, že by mohlo ísť aj o šesťciferné číslo.„
Chceli sme zistiť aj názor druhej strany, teda žilinskej firmy. Ale pod obchodným menom Daniel Sagan – Sago sme nenašli v obchodnom registri žiadny zápis. Nenašli sme o firme tohto mena zmienku ani v telefónnom zozname, takže pre nás zostáva veľkou neznámou a museli sme sa zaobísť bez jej stanoviska.