Sex, ale pod hrozbou smrti

abitím a dopustil sa voči nej sexuálneho násilia K trestnému činu došlo počas silvestrovskej noci v roku 2003 v Martine. Ján V. mal v ten deň podľa dohody odísť z bytu A. B. Tá považovala vzťah s obžalovaným za skončený, ale Ján V. z bytu neodišiel. Naopak, chcel vo vzťahu pokračovať a vyžadoval od družky sex. Keď svoj cieľ nedosiahol, použil násilie.
Na utorkovom pojednávaní sa poškodená nezúčastnila. Sudkyňa najskôr vypočula súdnych znalcov, ktorí posudzovali osobnosť poškodenej a obžalovaného. A. B. utrpela podľa súdneho znalca psychickú traumu, ktorá súvisí so sexuálnym násilím. Zistil, že klesla jej telesná hmotnosť, má poruchy spánku a tieto príznaky dal do súvislosti s násilím, ktorého sa podľa obžaloby voči nej dopustil Ján V. Druhý súdny znalec, ktorý posudzoval obžalovaného, zistil, že Ján V. má sklony k pseudológii (k vymýšľaniu si) a alibistickému správaniu sa a je rizikovou osobou pre partnerské vzťahy. Správanie sa obžalovaného v medziľudských vzťahoch súdny znalec hodnotil ako nezrelé a detské. Pretože Ján V. nevyužil pri začiatočnom vyšetrovaní možnosť konfrontácie s poškodenou, sudkyňa ju už neumožnila a dokazovanie ukončila. Prokuratúra navrhla obžalovaného uznať za vinného na základe výpovede poškodenej a znaleckého posudku. Vzhľadom na to, že Ján V. nebol dosiaľ súdne trestaný, navrhla pre neho zaradenie do 1. nápravnovýchovnej skupiny a dolnú hranicu trestnej sadzby. Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že nebola dokázaná vina obžalovaného, lebo u poškodenej sa pri lekárskych vyšetreniach nenašli žiadne známky gynekologických zranení. Podľa obžaloby a výpovede poškodenej a svedkov Ján V. poškodenú súčasne držal, strhával z nej spodnú bielizeň a dopúšťať sa opakovane sexuálneho násilia, a to približne desaťkrát v priebehu hodiny. Obhajkyňa to vylučovala a poškodená podľa nej mohla v takom prípade urobiť opatrenia, aby tomu zabránila, napr. kričať, zamknúť sa v kúpeľni... Obhajkyňa žiadala oslobodenie Jána V. od obžaloby. On sám v záverečnej reči uviedol, že sa trestného činu nedopustil, lebo neuznáva násilie.
Sudkyňu ale nepresvedčilo ani tvrdenie obžalovaného, že chce pracovať, starať sa o matku a svoju družku už nikdy nechce vidieť. Za spomínané trestné činy ho odsúdila na päť a pol roka odňatia slobody v prvej nápravnovýchovnej skupine. Ján V. hneď potom súdu oznámil, že sa voči rozsudku odvolá.