Začiatky činnosti Folklórneho súboru Turiec (vtedy ešte pod názvom Jánošík) sa viažu k roku 1954. Jeho zakladajúci členovia pochádzali prevažne z radov mladých pracujúcich nového strojárskeho závodu a, pochopiteľne, jeho zriaďovateľom sa stal Dom kultúry ROH ZŤS. Tento kultúrny stánok, neskôr rôzne premenovaný, bol na niekoľko desaťročí základňou, v ktorej sa formoval program súboru, jeho aktivity, vystúpenia, kde sa nacvičovalo, oslavovalo, kde sa vítali hostia a kde sa na scéne kina Strojár prezentovalo všetko nové, čo v súbore vzniklo.
Keďže Turiec mal z regiónov Slovenska najmenej zachované prejavy ľudovej kultúry, bola práca súboru spočiatku poznačená čerpaním námetov z celého Slovenska. Pri výstavbe programu sa však postupne ukázala naliehavá potreba budovať predovšetkým na vlastnom folklórnom materiáli, a to i napriek tomu, že cesta za ním nebola jednoduchá. Nakoniec systematická pozornosť vlastnému regiónu priniesla výsledky v podobe programových čísel rešpektujúcich turčianske tance a melodiku (Na turčianskom dvore, Pastiersky tanec, V Dubovom na bále, Starodávne z Podhradia), pričom pásmo Turčianski olejkári získalo cenu na celoslovenskej prehliadke choreografií. Podobne tomu bolo aj za choreografiu Lucijný stolček. Systematická práca, jasná koncepcia vedenia súboru umožnila časom rozšíriť výrazové prostriedky súboru, čím sa utvoril predpoklad pre zvládnutie čoraz náročnejších útvarov vychádzajúcich z turčianskej oblasti, ale aj susednej Oravy, Kysúc, Liptova, ale aj Myjavy či z východu Slovenska. Nemožno vynechať ani spracovanie rómskeho folklóru, ktorého štylizácia má vynikajúci ohlas u odbornej verejnosti i divácky úspech. V roku 1982 vznikol Detský folklórny súbor Turiec.
Dnes má FS Turiec štyri zložky – tanečnú, spevácku, cimbalovú muziku a Terchovskú muziku a v rôznych blokoch prinášajú na pódiá folklór viacerých oblastí Slovenska, no predovšetkým spracovaný materiál z rodnej „Turčianskej záhradky„. Je stabilizovaným umeleckým telesom pracujúcim pod Juniorklubom – centrom voľného času v Martine. Svoju päťdesiatku si súbor pripomenul slávnostným programom na pódiu martinského kina Strojár, na ktorý okrem hostí pozval všetkých tých, ktorí činnosti Turca dávali za uplynulé desaťročia svoju pečať, svoj voľný čas, tvorivosť, svoju mladosť i ambície. Ešte pred úvodnými tónmi bola vo foye-ri kina sprístupnená výstava fotografií dokumentujúca roky práce v súbore. Jubilant predstúpil pred obecenstvo s programom, ktorý bol prierezom najúspešnejších choreografií a ukázal i niekoľko noviniek.
Najskôr moderátor František Výrostko uviedol Piesne a tance Zemplína, potom prišli na rad Žažkovské a Po goralsky, Fľaškový, Z Terchovej, Lubinské čardáše, Cigáni idú do neba, Lucijný stolček, Na priadkach (detský súbor), Keď olejkár svetom šiel. Scénicky a réžijne program pripravil Róbert Mankovecký, scénu navrhol Jaroslav Válek, texty nahrali Lucia Jašková a Marek Geišberg, technické zabezpečenie mali na starosti Juraj Chochrúň, Pavol Lanko a Miroslav Sitár. V programe vystúpili Miloslav Krajčík a Jaroslav Moravčík zo SĽUK-u. Kvôli histórii treba spomenúť, že zakladajúcim a zaslúžilým členom súboru udelilo Mesto Martin ďakovné listy, ich adresátmi boli Jozef Vlna, Pavla a Jozef Kováčovci, Ján Meško, Ľudovít Pekár, Peter Králiček, Peter Rudzan, Miroslav Jánošík, Vincent Hanuliak a Dušan Tuma.