neosamel. Roky strávené v Turci, spôsob, akým v súbore zanechal svoju pečať, z histórie tohto kolektívu nemožno vymazať. Aj preto sme si ho vybrali na krátky rozhovor.
Čo sa vám vybaví v pamäti pri slove – Turiec?
- Je to moja mladosť, nesmierne množstvo spomienok a zážitkov z práce s mladými ľuďmi. To vždy obohacuje. V súbore som strávil mnoho rokov, a to v človeku zostane. Všetko sa začalo tu, v tomto kultúrnom dome (rozhovor sme nahrávali v Evanjelickom zborovom dome – pozn. red.). Už ani neviem pri akej príležitosti, ale tancoval som tu sólo tanec. Vtedy som nevedel o žiadnom súbore, netušil som, že ide o kľúčový moment v mojom živote. No stačil na to, aby ma oslovili miestni folkloristi a zanedlho som bol medzi nimi.
Aký je rozdiel medzi „starým„ a dnešným Turcom?
- Mladosť je rovnaká, nech si ju všímame v ktoromkoľvek čase. Má zmysel pre žart, pre pohyb, zdravé vzťahy, priateľstvo. Ostatné porovnávania môžu pokrivkávať. Súčasnosť súboru nepoznám, hoci, ak by som nebol pracovne vyťažený, bola by tu možnosť spolupráce, do ktorej ma neustále pozývajú.
Ste autorom viacerých choreografií, ktoré patria do zlatého fondu súboru. Turčianski olejkári či Lucijný stolček – to sa tancuje i dnes. Aký je to pocit vidieť ich na pódiu znova a znova v podaní vlastne už tretej generácie tanečníkov?
- Je to úžasné. Keď som to vymýšľal, ani vo sne by mi nenapadlo, žeby tie tance pretrvali v repertoári súboru tridsať rokov. Asi sme to robili dobre, keď staré choreografie stále žijú. Vznikli vlastne z provokácie. Na prehliadkach sme sa vždy stretávali s kritikou osobností z folklórneho hnutia, že Turiec tancuje folklór iných regiónov a vlastný nerozvíja. Pravdou ale tiež je, že vtedy nebol turčiansky folklór pre verejnosť objavený. Poznali sme jednu pieseň – Neďaleko od Ďanovej..... Tú sme si nôtili. Bolo treba ísť do terénu, hľadať pramene, objaviť turčiansky folklór pre Slovensko. Preto vznikli olejkári a aj ďalšie choreografie. Spomínam si, že s olejkármi sme vyhrali jednu prehliadku. Nebol som vtedy so súborom. Keď mi potom telefonovali tú správu o víťazstve, začal som tušiť, že to bude dobrá cesta pre repertoár súboru. Čas to potvrdil.
Vy ste profesiou matematik. Čo má matematika spoločné s folklórom?
- Len zdanlivo ide o protipól. Aj v týchto fenoménoch možno nájsť súvislosti. Ale ja som bral folklór ako relax, uvoľnenie, bol to pre mňa balzam na dušu. Zostal ním doteraz. Som rád, že som sa mu tých pár rokov venoval. Neboli stratené.