Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Chudáci sa dostali do ešte väčšej núdze

Poľnohospodári v Turci prežívajú z roka na rok čoraz ťažšie. Produkty, akými sú mäso alebo mlieko vyrábajú v mnohých prípadoch so stratou, napriek tomu vidíme v obchodoch stále viac zahraničných potravín. V poľnohospodárstve by malo ísť nielen o potravin

ovú bezpečnosť krajiny, ale aj o starostlivosť o krajinu. Žiaľ, poľnohospodársky využívanej pôdy je čoraz menej, čo nie je spojené iba s výstavbou, ktorá nám z úrodnej zeme ukrajuje, ale s poklesom poľnohospodárskej produkcie.
Za bohatú úrodu málo peazí
Tento rok bol úrodný nielen v Turci, ale aj v celej Európe. Poľnohospodárskych produktov je nadbytok a ich ceny na trhoch sú nízke. V Turci je už na poliach iba kukurica na zrno (iba na 95 hektároch) a prednedávnom pozberali aj cukrovú repu, ktorej úroda bola veľmi solídna – v priemere 38 ton z hektára s cukornatosťou medzi 18 až 19 percentami. Ale poľnohospodári majú problém predať produkty, ktorých úroda bola vysoká. Pred jesennými prácami mali obavy, či im budú peniaze stačiť na to, aby zasiali oziminy a položili tak základy budúcej úrody.
„Turčianske poľnohospodárske subjekty zasiali v mnohých prípadoch aj na úkor výplat svojich zamestnancov. V priebehu týždňa by to malo byť hotové. Napriek veľkým finančným problémom všetci zvládli jesenné poľnohospodárske práce na 90 percent. Podarilo sa založiť úrodu, to je podstatné. Ozimná pšenice je v porovnaní s plánom zasiata na 95 percentách plôch, jačmeň na 105 percentách, raž na 88 percentách, triticale na 74 percentách a repka na 100 percentách výmery. Momentálne zaostáva hnojenie maštaľným hnojom. Najväčším problémom poľnohospodárov v Turci sú ale financie. Všeobecne platí, že nemajú dosť peňazí na naftu. Nízke ceny a nadbytok obilnín v celej Európe spôsobil, že turčianski poľnohospodári nezískajú toľko peňazí, ako pôvodne počítali,„ povedal nám riaditeľ Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Dušan Grajciar.
Živočíšna výroba, na ktorú je orientovaná väčšina turčianskych poľnohospodárskych subjektov priniesla poľnohospodárom straty najmä v minulom roku.
„Ceny mlieka stagnujú. Pasienkový spôsob hospodárenia prináša nižšiu dojivosť. Dojnica pri kilometri cesty na pašu stráca liter mlieka. V sene je menej výživných látok, preto aj dojnice chované na pasienkoch majú nižšiu úžitkovosť. Ak dojnica vyprodukuje menej ako 4500 litrov mlieka ročne, je nerentabilná. V našom regióne je priemerná úžitkovosť dojnice 3800 litrov. V Turci predávajú poľnohospodárske subjekty liter mlieka za 9,20 až 9,50 koruny. Iba niektoré družstvá sú schopné vyprodukovať mlieko s desať alebo pätnásťhalierovým ziskom. Počet kusov hovädzieho dobytka, ktorý v Turci choval v roku 1989, klesol približne na polovicu. Spôsobil ho najmä slabý dopyt po hovädzom mäse a mlieku na domácom trhu. Aj ceny bravčového mäsa boli tento rok vo februári rekordne nízke – iba 33 korún za kilogram, v súčasnosti sa pohybujú okolo 50 korún,„ pokračoval Dušan Grajciar.
Vlaňajšie straty nedobehli
Vlani mali napríklad v Roľníckom družstve vo Valči náklady na produkciu kilogramu živej hmotnosti ošípanej 45 až 47 korún za kilogram, ale jeho cena na trhu bola 35 korún. Stratová bola aj výroba mlieka, preto malo družstvo problémy so zaplatením elektrickej energie. Miroslav Muríň, predseda valčianskeho družstva, nám povedal, že tento rok sa situácia nezlepšila. Naopak, zhoršila sa. Z družstevných telefónov sa nedá nikam telefonovať, pracovníci môžu iba prijímať hovory, družstevné bankové účty sú zablokované a majetok družstva je v rukách exekútora.
„To, čo poľnohospodári stratili vlani a v prvom polroku tohto roka, sa nedá v súčasnosti dobiehať. Turiec doplatil na to, že zo štátneho rozpočtu dostali poľnohospodári tento rok zatiaľ iba dotácie na ornú pôdu. Pomohlo to najmä okresom na juhu Slovenska, kde orná pôda tvorí až 95 percent poľnohospodársky využívaných plôch. V Turci sa ale orná pôda na celkových plochách využívaných poľnohospodármi podieľa iba päťdesiatimi percentami. V oboch turčianskych okresoch je veľa trvalých trávnych porastov. Štátne dotácie, ak ich porovnáme s minulým rokom, dosiahli v Turci iba štvrtinu vlaňajšej sumy. Doplatok za trvalé trávne porasty dostanú družstvá až decembri. V podstate sú už rok zaúverované. Niektoré poľnohospodárske podniky v Turci platia svojim zamestnancom iba 50 percent mzdy, iným meškajú výplaty niekoľko mesiacov dozadu,„ načrtol nám ďalšie problémy poľnohospodárov Dušan Grajciar.
Za dotáciami do Žiliny
Rozdiel je aj v priamych platbách z Európskej únie. Kým poľnohospodári v iných krajinách EÚ dostanú na hektár pôdy v priemere 4500 korún dotácií, na Slovensku je to iba 3000 korún. V Turci sú veľké rozdiely medzi tým, akú výmeru parciel využívaných na poľnohospodárske účely uvádza kataster a aké plochy sú zapísané v registri zverifikovanej pôdy. V Turci chýba v porovnaní s katastrom 6000 hektárov, u niektorých družstiev v podhorských oblastiach tvorí tento rozdiel až šestinu celkovej výmery poľnohospodársky využívanej pôdy. Samozrejme, každé družstvo dostane dotácie iba za zverifikovanú pôdu. Problém je v tom, že podľa ortofotomáp (leteckých snímok, podľa ktorých sa určuje, o akú pôdu ide) môžu byť pasienky považované za lesné porasty, a na tie družstvá nedostanú dotácie, aj keď ich využívajú.
Dušan Grajciar sa nám posťažoval aj na organizačné zmeny, ktoré sa chystajú v Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Kontaktné miesto PPA sa má v Martine rušiť a jej zamestnanci sa majú sťahovať do Žiliny, napriek tomu, že do počítačového vybavenia sa v Martine investovalo 150-tisíc korún. Podľa Dušana Grajciara menší farmári nebudú mať záujem kvôli niekoľkotisícovým dotáciám chodiť do Žiliny, aby si o ne žiadali.
Aj čo sa týka automatizácie a mechanizácie poľnohospodárskej výroby, zaostávame za Európou, preto naše poľnohospodárske subjekty nemôžu konkurovať svojim rezortným kolegom v západoeurópskych krajinách. Na rozvoj svojich fariem a prevádzok ale nemajú peniaze. Slovenskí poľnohospodári počítajú s tým, že dotácie z Európskej únie dostanú prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry v decembri tohto roku. Keby ich mali už v súčasnosti, mnohé problémy by mohli vyriešiť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 938
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 078
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 828
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 717
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 709
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 544
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 130
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 493
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 278
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 102
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Martin je na celoplošné testovanie pripravený

Otvoria sa všetky plánované odberné miesta.

Infografika: Ako prebieha celoplošné testovanie na COVID-19.

Prímestské autobusy jazdia od dnes v obmedzenom režime

Platí prázdninový režim, spoje pre zamestnancov a školákov sú zabezpečené.

Ilustračné foto.

Stále sa hľadajú zdravotníci

Primátor Ján Danko vyzýva zdravotníkov, aby pomohli pri testovaní.

Ján Danko, primátor Martina.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?