O miesta treba bojovať

h, sa zapojil do prípravy doma, v klube, v ktorom hokejovo vyrastal. S nádejou, že sa konečne presadí aj na domácom ľade. No a Jozef začal tieto predpoklady postupne napĺňať. Aj minulý v utorok, keď sme sa v šatni po zápase s Prešovom rozprávali, mohol mať dôvod byť spokojný. Jedným gólom si polepšil klubovú štatistiku a dostal sa v tabuľke produktivity na ôsme miesto (za šesť gólov a tri asistencie).
Cítili ste v príprave, že sa vám konečne podarí presadiť sa doma, že nebudete opäť musieť odísť na hosťovanie do niektorého iného klubu?
Ani teraz to nebolo, až do konca uzatvárania kádra, také isté. O miesta sme museli a musíme bojovať. Som veľmi rád, že sa mi to nakoniec podarilo a môžem pokračovať vo svojej hokejovej kariére v drese, v ktorom som vyrastal.
Všimli sme si jednu zvláštnosť, že v poslednom čase sa z vás, pôvodne hráča štvrtej formácie, stal žolík. Často hrávate v oslabeniach a v útoku sa posúvate do predných formácii. Dokonca v zápase s Prešovom, ste spolu so svojim nedávno ešte trebišovským suputnikom Štefanom Zacharom výborne zaskočili za zranených hráčov v prvej formácii. A čo je ešte dôležitejšie, darí sa vám aj bodovať v štatistikách produktivity...
Možno v tom bude aj kúsok šťastia. Ale asi najpodstatnejšie je to, že mi tréner dáva príležitosť. Aj teraz, keď sú zranení hráči, ma posunul dopredu, do pätiek, ktoré sú viac času na ľade. Ja som len rád, že sa začínam presadzovať aj strelecky. Aspoň sa takto môžem odvďačiť trénerovi za jeho dôveru.
Zvláštnosťou je, že občas ste v pozícii centra, občas hráte na krídle. Na ktorom poste sa cítite lepšie?
Posledné sezóny som hrával centra, ale v mládežníckych kategóriách som hrával na krídle, takže vlastne mi je to jedno. Ja si nenavyberám. Je to na trénerovi, kde a s kým ma postaví do formácie. Sme profesionáli, tak musíme hrať kdekoľvek a s kýmkoľvek.
Pre chorobu ste vynechali tri stretnutia, a to práve v čase, keď ste sa začali herne aj strelecky sľubne rozbiehať...
Liečil som si zápal ucha, takže som nemohol hrať, ale som trénoval. Chodil som do posilňovne a na stacionárny bicykel, aby som sa udržal v kondícii. Netrénoval som však ľade, lebo som sa musel vyhýbať chladu.
Aký je váš hokejový cieľ?
Taký, ako nás všetkých. Postúpiť do extraligy. Samozrejme, ja mám svoj osobný cieľ – upevniť si miesto v základnej zostave a čo najviac pomôcť práve k splneniu tohto prioritného cieľa.
Vieme, že váš otec bol športovec, futbalista, fandí vám?
Určite. Dlhé roky športoval, hrával futbal, on to všetko vlastne prežíva so mnou. Dáva mi veľa rád. Chodí na naše zápasy, ale v hľadisku nezvykne chýbať ani mama. V oboch mám oporu.