Dotyky dvoch našich svetov

Združenie Umenie pomoci Bratislava, Detský domov a domov sociálnych služeb pre deti v Martine a Slovenské komorné divadlo v Martine pripravili pre turčiansku kultúrnu verejnosť ozajstnú lahôdku. Minulú stredu podvečer vo foyeri divadla sprístupnuli výstavu fotografií známej slovenskej fotografky Ivony Oreškovej. V rámci projektu Kráľovstvo za nehu pre princezné a princov (ktorý si kladie za cieľ upozorniť na potrebu emocionálnej výchovy „odložených„ detí v štátnych zariadeniach a pripraviť dobrovoľníkov z radov záujemcov na misiu formovania citového života malých obyvateľov detských domovov) pripravila seriál fotografií v prostredí martinského detského domova, ktoré sú spontánnou reakciou na potrebu poukázať na svet detí bez rodičov a potrebu prezentovať ich svet širšiemu okoliu. Riaditeľka projektu Soňa Bullová: „Prieskumy hovoria, že práve vek detí do troch rokov je tým správnym vekom na formovanie emocionálnej inteligencie. Preto sa chceme prostredníctvom dobrovoľníkov, ktorí sa už školia, venovať práve takým malým deťom. Sestričky, ktoré sa o ne starajú, im zaiste dávajú veľa, no deti okrem ich starostlivosti potrebujú niekoho, kto by im aspoň sčasti nahradil rodičov.„
Výstava, ktorú je možné pozrieť si v priestoroch divadla do 12. decembra, potvrdzuje, že aj „malá“ téma sa môže stať veľkou, ak sa jej zmocní človek, umelkyňa s citlivou dušou matky. Ivona Orešková, známa na Slovensku ako fotografka celebrít, pochopila výzvu a „...pred jej objektív sa dostala neštylizovaná, prirodzená skutočnosť„. To už citujeme z hodnotenia kurátorky výstavy Dariny Arce. „Svojimi fotografiami nechcela šokovať. Nerobila reportáž, ktorá by hľadala nedostatky a priživovala sa na ľudskej tragédii. Zaujal ju svet malých bytostí odkázaných na cudzích ľudí, ktorých povolanie je skôr poslaním. Zobrazila, aké dôležité je nežné pohladenie, ako každé dieťa prahne po milom dotyku, úsmeve, ktorý by sebecky patril iba jemu. Neskĺzla do prvoplánových ľúbivých záberov. Vznikla ucelená kolekcia, v ktorej pulzuje život ťažko opísateľný slovami.„
Fotografie detí hovoria jasnou rečou. Svojsky nadväzujú dialóg - s nami. S našim uponáhľaným svetom, v ktorom sa veci prijímajú za pochodu. Dialóg ale zastavuje čas. Načúvajme mu.