Bývalým spoluhráčom drží palce

aujímavosťou je, že Jaro vystriedal v tomto mužstve Rastislava Špirka, s ktorým pred dvoma sezónami začínal v martinskom extraligovom mužstve. Keď odchádzal do Ameriky, sľubili sme si, že sa raz prostredníctvom elektronickej pošty „pozhovárame“. No, a tak aj vznikol tento rozhovor.
Ako ste sa udomácnili v Amerike?
Bývam v americkej rodine, tak ako celé mužstvo. Ma dali do rodiny, kde minulý rok býval Raso Špirko, takže už majú skúsenosti so Slovákmi. Je to taká typická americká rodina. Majú dve deti, ktoré sú, ako všetci Ameriania, rozmaznané, ale už som si zvykol. Prvé mimošportové pocity z USA mám také, že všetko je to tu tak jednoduché, až je to niekedy na otravu.
Na rozdiel od Rasa Špirka ste sa vybrali do Ameriky hrať len hokej nie aj študovať. Nechystáte sa skúsiť aj školu?
Vybral som do Ameriky hra len hokej, zatia sa študovat nechystam a priznám sa, že ma to ani moc neláka, ale ešte sa môže všetko zmeni, tak nechajme sa prekvapi.
Hráte v klube, v ktorom bol vlani Rastislav Špirko. Ako tam na neho spomínajú?
No, je to pre ma vemi tažké, pretože na každom kroku som, najmä na zaiatku, nepoul ni ine, len to, že Špirko bol skvelý, priom mi kládli otázku: aký si ty? Je to ažké vyrovna sa Rasovi, lebo on je urite výborný hokejista, ale dúfam, že sa mi podarí ho nahradi. Raso tu spravil skvelé meno slovenskému a najmä martinskému hokeju.
Rasťo je dnes už v Denveri, máte s ním nejaké kontakty?
Zo zaiatku volal do rodiny kde bývam, takže som sa s ním porozprával aj ja. Dával mi rady, ako mám ,,prežit“. Teraz je v kontakte aj s druhým Slovákom, ktorý tu je – Lukáom, takže, aj on ma informuje, ako sa mu darí.
A ako sa vám darí na ľade?
Na ade je to ako parabola. Raz to ide, inokedy nie. Teraz (koncom novembra), mám po 20 zápasoch na konte 9 gólov a 11 asistencií, teda 20 bodov. Som na prvom mieste v produktivite hráov celého mužstva a v lige som na celkovom siedmom mieste.
Aký je rozdiel medzi slovenským extraligovým a americkým hokejom?
Rozdiel medzi slovenskou extraligou a USHL je najmä v tom, že v americkej súaži sa hrá rychlejšie a ovea agresívnejšie. Hrá nemá na ni as, ale už som si zvykol, takže dúfam, že to bude už len lepšie a lepšie. Každopádne, naša extraliga je na vyššej úrovni, lebo tu sa hrá typický americký štýl hokeja. Treba nahodi puk a koruova za ním. V našej extralige sa viac hrá rozumom a má to aj nejaký systém.
Ako Američania vnímajú, že sa momentálne nehrá NHL?
Zatiaľ som si nevšimol, že by im to nejako veľmi chýbalo. Oni tu majú svoje populárne športy - americký futbal, NBA a najmä univerzitné suťaže. To im stači, ale, samozrejme, to neznamená, že by nechceli, aby sa už začala aj NHL.
Máte kontakty s domovom?
Pravdaže. S rodinou poujeme po telefóne, no a v dnešnej dobe je to predovšetkým internet, ktorý nám pomáha udržiava kontakty.
Takže viete aj to, ako sa darí lige martinským hokejistom?
Kontakt mám s momentálne zraneným Petrom Tabaekom a aj Matúšom Hanesom, rovnako ma informuje aj otec. Teší ma, že sa mužstvu darí, rovnako sa teším aj informáciam chlapcov, že im ni nechyba, že im nové vedenie vychádza v ustrety, takže sa im aj ahšie hrá. Ak môžem, aj prostredníctvom tohto rozhovoru by som chcel chlapcov pozdravi a zažela im, nech sa im darí aj naalej. Držím im palce.
Čo vám v Amerike najviac chýba zo Slovenska?
Samozrejme, že rodina, moja priateka, ale aj slovenské jedlo. Hamburgery mi nechutia, takže sa už neviem doka poriadnej sviekovej.
Čo pozitívne by si ste si najradšej priviezli z Ameriky na Slovensko?
Je toho dosť. Veľa sa tu trénuje a hlavne na tréningoch sa veľa korčuľuje, takže, keby som si domov priviezol trošku rýchlosti, to by nebolo zle.
Aké sú vaše najbližšie plány?
Radšej už nič neplánujem, uvidím, ako sa všetko vyvinie, ešte sa musím o všetkom porozprávať s otcom. Možno v budúcnosti by som si najradšej zahral niekde v Čechách, no ale, ako sa hovorí, človek nikdy nevie...