ateľa do menej známeho a preto pomerne vysoko atraktívneho prostredia rómskej komunity predposledného desaťročia 18. storočia„ - takto charakterizoval nové literárne dielo martinského spisovateľa Konštantína Horeckého muž, ktorý bol redaktorom románu (či novely?) Barónova čierna perla - Peter Mišák. Nie každý deň vítame „do života„ historický román a len výnimočne z pera martinského autora. Súčasťou kultúrnych udalostí tohtoročnej jesene bola práve takáto prezentácia, privítali sme Horeckého ďalšie literárne dielo, ktorý vydalo žilinské Knižné centrum.
Z rôznych pohľadov je to zaujímavá kniha, hádam ten najdôležitejší moment je, že sa venuje tzv. rómskej otázke a hoci je to príbeh vytiahnutý z historickej reality, je to text veľmi aktuálny napriek tomu, že udalosti v ňom obsiahnuté sú staré vyše 200 rokov. Rómska otázka, ako ju dnes voláme, je síce oveľa staršia než tieto dve storočia, no jedným z prvých serióznejších pokusov zaoberať sa ňou a riešiť ju je práve pokus osvieteneckej panovníčky Márie Terézie a jej následníka a nasledovníka Jozefa II. Tereziánske patenty samozrejme nemohli problém vyriešiť ani vtedy, keby sa boli dôsledne uplatňovali a realizovali. K tomu mala vtedajšia moc rovnako ďaleko ako tá dnešná.
Názor P. Mišáka, ktorý ako redaktor dôverne pozná text nového románu, je veľmi zaujímavý: „Popri ústrednom, povedzme rómskom, deji načrtáva Konštantín Horecký veľmi zaujímavý a vierohodný obraz doby, ktorá je dnešnej verejnosti, azda s výnimkou historikov, predsa len značne vzdialená. Uvedomme si, že v tom čase ešte spoľahlivo nefungoval ani jeden parný stroj, že dokonca nebol ani petrolej na svietenie a najpoužívanejším suchozemským dopravným prostriedkom boli vlastné nohy, menej kone a vozy, že najkvalitnejšia cesta bola vydláždená lámaným kameňom a najväčšia priemerná cestovná rýchlosť bola asi 17 km za hodinu. A v tých podmienkach primerane fungovala štátna a miestna administratíva, popri nej exekutíva, do modernejších podôb sa formovalo školstvo, žila kultúra a treba dodať, že v mnohom oveľa kultúrnejšia kultúra než je tá dnešná....„ Toto všetko možno nájsť aj v novom románe Konštantína Horeckého, a ako dodal P. Mišák: „V umelecky zrelom, epicky konštruktívnom a obsahovo neobyčajne pútavom rozprávaní.„
V knihe sa odvíja príbeh dievčaťa, ktoré sa zrodilo z milostného vzťahu vysokopostaveného šľachtica a mladej Cigánky. Nie je to v histórii, ale ani v románovej spisbe, príbeh ojedinelý. Horeckého fabulácia však neponúka romantické klišé. V tomto príbehu starý otec nedopustil utajenie či odvrhnutie svojej vnučky, naopak dal jej vzdelanie a vychoval z nej pravú šľachtičnú. To otvára bránu do zaujímavej spleti ľudských osudov... V centre diania je dvojica mladých žien, učiteliek hudby, ktoré predstavujú takmer ideálne typy svojej doby - sú vzdelané a osvietené predstaviteľky vtedajšej kultúry, v pravom slova zmysle osobnosti ovládajúce niekoľko v tom čase svetových jazykov i jazykov miestnych, spoľahlivo sa orientujúce v podmienkach života tých najnižších vrstiev rovnako ako v kruhoch siahajúcich až po panovnícky dvor. Celá paleta ďalších postáv, najmä predstavitelia nižšej či vyššej šľachty, úradov a cirkví sú v románe takí, akých nám ich ponúka história, no aj súčasnosť. Sú omylní, ortodoxní, fanatickí, rasistickí, podkupní, ale aj čestní, rozhľadení, múdri, nekompromisní a v duchu tereziánskej doby tak trochu aj romantickí. Bola to doba romantická a krutá zároveň. Autor na to našťastie nezabúda a nedá zabudnúť ani čitateľovi.
A ako sa dostal k tejto téme sám autor? K. Horecký: „Je to téma, ktorá sa dnes doslova omieľa, ale nič viac. Viackrát som zistil, že naši ľudia vlastne ani nevedia, čo to je cigánsky problém. Ako vznikol, kde sa tu vzal? Ľudia zvyknú hovoriť, nech si to Cigáni vyriešia sami. Ale ako si to môžu riešiť sami? Táto knižka vznikla asi preto, že som chcel povedať, že sami si to vyriešiť nemôžu, nie sú toho schopní a že do toho musí zasiahnuť nejaká mocná sila. Ako prvá výrazne do toho zasiahla práve Mária Terézia, žiaľ tento proces sa prerušil jej smrťou a zostáva takpovediac nedorobený až do dnešných dní. Myslím si, že ľudia, čo si prečítajú moju knihu, budú sa môcť inak pozrieť na tento vážny problém. Hoci mojim prvotným zámerom nebolo na historickom pozadí hovoriť o dnešných problémoch, neustále som pri písaní na to myslel, lebo sa to jednoducho vynáralo a určite to aj čitateľovi bude pripomínať čosi zo súčasnosti. Mojim hlavným zámerom bolo tento problém pomenovať, ukázať jeho genézu a apelovať za humánne riešenia.„
Autor: I. Gabaj