Začali by sme netypicky – letom. Po prehratom súboji o prvenstvo s Kremničkou prišla dosť nečakane šanca bojovať ešte raz a priamo o postup do II. ligy. O miesto, 
ktoré sa v tejto súťaži uvoľnilo, hrali v Prievidzi Turčianske Teplice so Zlatými Moravcami. Po vyrovnanom stretnutí a väčšom počte teplických šancí sa napokon radoval z postupu súper. Boli hráči, ale aj vy osobne, veľmi sklamaní?
Bolo to sklamanie najmä preto, že Turčianske Teplice sú vlastne už od postupu do III. ligy na jej výslní a určite by si už iba zato zaslúžili vyššiu súťaž. Hlavne naši fanúšikovia, ktorí dlhšiu dobu vidia prakticky stále tie isté mužstvá a určite by sa po prípadnom postupe opäť zvýšil divácky záujme o futbal v Tepliciach. Bolo by to zadosťučinením aj pre hráčov, preto lebo dlhodobo patria medzi špičku III. ligy. Otázka je, či by sme dokázali udržať a prípadne zvýšiť našu kvalitu, pretože II. liga je veľmi náročná súťaž. A náročná je aj na organizáciu, aj na financie, to znamená, že by sa musela tomu prispôsobiť aj činnosť klubu. Teraz máme dosť hráčov, ktorí hrajú futbal popri svojom zamestnaní, to by v II. lige bolo ťažko mysliteľné, lebo tam by sa futbalu museli venovať intenzívnejšie, obetovať mu viac času. Aj napriek tomu, že sme si uvedomovali, čo by prípadný postup obnášal, chceli sme baráž vyhrať. No, a keď sa nám to nepodarilo, boli sme sklamaní.
S odstupom času, čo si myslíte, ovplyvnila tá prehra v baráži náladu v mužstve a štart do majstrovského ročníka?
Ja si myslím, že ani nie. My máme mužstvo, ktorého povedal by som charakter sa zatiaľ nemení. Je tu šesť skúsených hráčov, ktorí sú ťahúňmi mužstva, a fakticky od ich formy závisí, aká bude kvalita našej hry a výsledkov. Od ich prístupu a osobného vkladu pre mužstvo sa potom odvíja aj herná pohoda. Ak narážate na to, že táto jeseň bola z herného hľadiska pre nás trochu rozpačitá, nemožno za to viniť neúspech v baráži, ale túto jeseň práve v týchto našich ťahúňoch nebola dostatočná ctižiadosť a väčšina z nich sa akoby uspokojila s priemernými výkonmi. Pravda, svoje povedali aj zranenia, ale pravdou zostáva, že niektorí hráči neboli v optimálnej forme. Vidieť to aj na fakte, že klesla naša strelecká potencia, často sme vyhrávali 1:0 aj také zápasy, v ktorých sme mali veľkú prevahu a veľa šancí.
Tabuľka ale hovorí, že Aqua je druhá, teda mala by vládnuť spokojnosť...
Áno, je to tak, v tabuľke na tom nie sme zle, naopak je to celkom slušné umiestnenie, aj bodový zisk, ale napriek tomu platí to, čo som povedal.
Hovoríte o šiestich kľúčových hráčoch, ktorí režírujú hru teplického mužstva. Myslíte si, že už medzi ich mladými spoluhráčmi vyrastajú chlapci, ktorí by ich mohli začať nahradzovať?
Zápas v Ružomberku, kam sme cestovali bez Veterníka, Šavola a Mareka Jeťka, čosi ukázal. Mladí ma tam veľmi prekvapili, nielen víťazstvom, ale najmä veľkým nasadením a kvalitným kolektívnym výkonom. Ale napriek tomu stále to ostáva tak, že mladí sa skôr pridávajú k výkonu skúsených, ešte nemajú takú hernú kvalitu, aby oni začali režírovať našu hru. Je to ale v nich, musia oveľa viac na sebe pracovať.
Súhlasili by ste s názorom, že jesenný káder Aquy bol o niečo slabší, než bol jarný?
Ja si myslím, že určite. Veď nám odišli Kubovich, Frátrik, Novák, Macek, Šíro a napokon v sezóne aj Pittner. Najmä odchod Ľuba Pittnera bol veľmi citeľný, pretože to bol prakticky jediný defenzívny typ záložníka v našom mužstve a odvádzal dobrú, užitočnú prácu. Museli sme potom improvizovať, na post obranného štítu sme skúšali viacerých hráčov, ale naši záložníci sú všetko ofenzívne naladení a defenzíva im moc nevonia... Škoda, hráči, ktorých som menoval, boli mladí, mohli vytvoriť nové jadro tímu, bol v nich veľký perspektívny potenciál. Keby sme ich mali v mužstve, oveľa ľahšie by sa hovorilo o tom, kto a ako môže pomaly nahrádzať našich skúsených hráčov.
Mohli by sme sa teda dostať ku kľúčovej otázke – aká spokojnosť vládne v Aque z jesennou časťou tohto ročníka III. ligy?
Ja osobne nemôžem byť spokojný. A ak, tak iba s niektorými zápasmi. Viac ich však bolo hluchých a najviac ma mrzia tie, ktoré sme mali jasne v réžii a nedotiahli sme ich do úspešného výsledku. A boli aj zápasy, napríklad ten v Rakytovciach, kde sme zhoreli na celej čiare. Ak by som začal s tými dobrými vystúpeniami, tak určite to bol zápas s ružomberským béčkom, v Podbrezovej, doma s Dolným Kubínom... Takýchto zápasov malo byť viac.
Ale vyslovene nás musí trápiť domáce vystúpenie proti Čadci. Mali sme šancí na tri zápasy a na päť gólov, ale napokon sa zrodila remíza 1:1. Nemôžem však iba kritizovať, pretože spokojný určite som s tým, že sme na druhom mieste v tabuľke a máme o tri body viac ako po minulej jeseni. Pričinili sme sa tiež o veľký úspech Stredoslovenského futbalového zväzu na turnaji amatérov v Rumunsku, ktorý výber Stredoslovákov vyhral aj zásluhou šiestich našich hráčov, z ktorých štyria boli kľúčovými postavami tejto reprezentácie. Traja z nich sa potom dostali aj do jedenástky roka SsFZ. Z tohto hľadiska nemôžem vysloviť iné, než spokojnosť a chválu.
Nevidíte nejaké spojené nádoby v tom, že na turnaji v Rumunsku podali chlapci výborné výkony, no po návrate to už také slávne nebolo. Neboli z futbalu jednoducho unavení?
Na trochu únavy mali, samozrejme, nárok, ale mňa nepríjemne prekvapili práve tí chlapci, ktorí s nami v Rumunsku neboli a išli formou dole. Čakal som, že budú hladní po futbale a zapnú na plné sily, ale nebolo to tak. Pozrite si napríklad, kto dával naše góly – Marek Jeťko, Privitzer a Letrik. Tak to bolo pred Rumunskom, tak to bolo v Rumunsku, aj po Rumunsku....
Môžete zhodnotiť jesenné výkony jednotlivých formácií a hráčov?
Asi ani s jedným hráčom som nebol spokojný na sto percent. Najviac percent by som dal Letrikovi, ktorý bol vodcom mužstva a práve na jeho pleciach bol asi najväčší diel zodpovednosti. V obrane aj Kravárik, aj Veterník mali výkyvy, ku ktorým im určite prispeli vleklé zranenia. Veterník napokon jeseň ani nedohral. V niektorých zápasoch sa dobre ukázal Ždimera, ktorého sme mohli použiť aj ako istého univerzála, dobré záblesky mal aj Suchomel. V zálohe striedal Hollý dobré zápasy so slabšími, Šavol bol väčšinu jesene v hernej kríze a akoby nevedel uplatniť svoje futbalové prednosti tak, ako sme boli zvyknutí. Vždy burcoval mužstvo svojou srdnatosťou, ale túto jeseň sa dosť trápil sám so sebou. V útoku vynikol Marek Jeťko, hoci aj jeho zabrzdilo zranenie a výkonnosť potom už nebola na takej úrovni. Privitzer musí dávať viac gólov, jeho nasadenie a bojovnosť je v poriadku, ale jeho koncovka tentoraz škrípala. Myslel som si, že Ján Jeťko bude väčšou oporou pre mužstvo, že sa viac presadí, ale okrem dvoch zápasov boli jeho výkony skôr podpriemerné. Brankár Vreštiak mal aj dobré, aj slabšie zápasy, prevažovali tie, v ktorých bol na mieste. Urobil však pár chýb, ktoré určite mrzia aj jeho. No a mladí, aj oni sa pridali ku kolísavej bilancii ostatných. Napríklad Kempný – v dvoch zápasoch exceloval, ale boli aj také, kde ho nebolo na ihrisku ani vidieť.
Z toho vyplýva, že azda najviac jesennému mužstvu Aquy chýbala istá stabilita formy a výkonov...
Áno, raz sa ukázal jeden, inokedy druhý, ale nedokázali sme v rovnakom dobrom tempe a pohode väčšiny mužstva odohrať viac zápasov za sebou.
Ktoré body na jeseň považujete za vyslovene stratené?
No, určite tie v Banskej Bystrici a doma s Čadcou. Teda tie, kde sme na víťazstvo jednoznačne mali, ale sme ho stratili.
Naopak, ktoré jesenné vystúpenia Aquy považujete za vydarené?
Viackrát som spomínal náš výkon v Ružomberku. Doma s Dolným Kubínom sme zase ukázali, ako by to malo vyzerať, keď má mužstvo prevahu a dokáže ju zužitkovať. Vyhrali sme 5:0... Ale aj zápasy, ktoré sme vyhrávali o gól, napríklad so Zvolenom, neboli zlé, len nám chýbala práve tá koncovka.
Nemyslíte si, že dnešné teplické mužstvo by potrebovalo výdatnejšiu transfúziu, teda novú hráčsku krv?
Potrebujeme v mužstve viac konkurencie, aby sa nestávalo, že hráči, ktorí podávajú aj slabšie výkony, mali pocit, že tak či tak nastúpia, lebo niet za nich náhrady. Chyba je, že tu nemáme takú dorasteneckú základňu, akú by sme potrebovali, že by sa dalo v prípade potreby siahnuť po mladých talentoch. Piata dorastenecká liga je málo, aby mohla byť zásobárňou pre III. ligu dospelých. Navyše, viacerí kolegovia z béčiek hovoria, že aj prvoligoví dorastenci majú s treťou ligou problémy... Ďalšia chyba je, že keď sa aj nejaký talent objaví, nie vždy má chuť hrávať za prvé mužstvo. Inak povedané, nechce sa mu tak tvrdo pracovať, aby mohol za prvé mužstvo hrávať. Aj naše mužstvo potrebuje novú krv, teda posilniť konkurenciu, ale získať hráča, to nie je jednoduchá vec. Pracujeme v skromných podmienkach, nemôžeme myslieť na drahé nákupy hráčov, ale na posilnení kádra, samozrejme, pracujeme.
Druhé miesto v tabuľke - čo to pre dnešné Teplice znamená? Je to už zvyk, alebo stále dobrá a nová inšpirácia bojovať o II. ligu?
Určite je to motív. Navyše, súťaž je teraz veľmi vyrovnaná a vytvorila sa silná skupina, z ktorej možno dnes každý uvažuje tak ako my - o postupe. Verím, že sa už nebude opakovať prax z posledných ročníkov, keď o prvenstvo bojovali dve mužstvá a ostatné iba púšťali body. Ja si myslím, že Banská Bystrica B, Lučenec, Zvolen, ale aj Žiar nad Hronom a možno aj Ružomberok B, to budú mužstvá, ktoré budú stále mútiť vodu na špici. Samozrejme, pri tom by sme nechceli chýbať ani my. Očakávame na jar viac vyrovnaných zápasov, možno aj viac prekvapení, a to určite nie je na škodu.
