tislave, kde pracoval vo firme zaoberajúcej sa počítačmi. V roku 1997 vyhral konkurz na miesto moderátora – redaktora športového spravodajstva TV Markíza, kde pracuje doposiaľ. Komentuje tiež priame prenosy F1 a sníva o štúdiu histórie.
A ako adrenalín – môj bežný každodenný „pokrm„. Moje telo ho od nástupu do TV Markíza spotrebovalo hádam za štyri vedrá. Ale nesťažujem sa, splnil sa mi jeden detský sen.
B ako bábätko – jedno mi už vyrástlo, ale na druhé sa zatiaľ nechystáme. Moje „bábätko„ už má päť rokov a o rok pôjde do školy. Bože, ten čas letí...
D ako dabing – ďalší sen, ktorý by som si chcel splniť. Mal som aj ponuku, ale z pracovných dôvodov som ju musel odmietnuť. Zamestnávateľovi by sa to asi nepáčilo.
F ako flegmatizmus – to je niečo, čo nepoznám, ale niekedy mám pocit, že by som ho potreboval. Myslím si, že flegmatikom sa žije oveľa ľahšie.
J ako jazva – tých mám na tele dosť, zbieral som ich od malička. Už ani neviem, ktorá bola tá prvá, ale dobre si pamätám, ako som k jednej prišiel. S bratom sme hrali na dvore hokej a tak nešťastne zodvihol puk, že ma trafil do úst. Priznám sa, že som „jedol„ aj lepšie veci...
K ako komentár – zopár viet sformulovaných do ucelenej informácie, ktorá musí mať hlavu a pätu a najlepšie je, ak má aj nejakú pointu. Ale keď nemá, nič sa nedeje, iba vás šéf nepochváli. Myslím si, že nájsť tú pravú pointu v každom príspevku, je v práci redaktora (novinára) to najťažšie.
M ako motorka – nemám rád motorky! Považujem ich za nebezpečný dopravný prostriedok. Naopak - jazda autom je prirodzená. Snažím sa synom vysvetliť, aby si na motorku nikdy nesadli. Dúfam, že to nebude mať opačný efekt.
P ako pálenka – ani neviem, prečo som si toto slovo vybral, tak skúsim zaimprovizovať. Tvrdý alkohol mi nikdy nechutil, som priaznivcom dobrého piva a kvalitného červeného vína. Samozrejme, všetko s mierou. Som hrdý na to, že ma moja žena za osem rokov, čo sa poznáme, nevidela ani raz „pod parou„. Ešte to chvíľu vydržím...
T ako tanec – osem rokov som tancoval, ale nakoniec som skončil. Už ma nebavilo stále nútiť svoje partnerky do tréningov. Pravdupovediac s tancovaním som skončil dosť znechutený (v tom čase som bol členom TK DUO Bratislava), ale na pôsobenie v martinskom tanečnom klube nikdy nezabudnem. Bolo to veľmi pekné obdobie. Niekedy si želám, aby sa tie roky vrátili.
V ako vek – o rok budem mať tridsať, to je hrozná predstava! Ešte nedávno som ťahal za sebou dreveného káčera. Až keď sa mi narodil syn, uvedomil som si, ako ten čas letí. Aj preto sa snažím žiť naplno so všetkým, čo život prinesie a viem, že to nebudú len príjemné veci.