pravdu. Tým, samozrejme, nechcel povedať, že socializmus je lepší ako kapitalizmus. Naznačil iba to, že do roku 1989 vedenie našej spoločnosti neumožňovalo širším skupinám hromadenie majetku. Veľmi bohatých ľudí bolo v spoločnosti tak málo, že sa nám zdalo, ako keby neexistovali. Podobne to bolo aj s veľmi chudobnými ľuďmi. Tí tiež, ako keby neexistovali.
V súčasnosti vidíme v uliciach miest multimilionárov i veľmi chudobných ľudí. Nikto sa nepozastavuje nad tým, keď pred bankou uvidí zaparkovať limuzínu za niekoľko miliónov korún a o niekoľko desiatok metrov ďalej žobrajúceho bezdomovca. Závistliví ľudia si povedia: „Škoda, že nemám toľko peňazí ako ten človek, ktorý zaparkoval na tej limuzíne.„ Naopak ľudia, ktorým pohľad na chudobného, žobrajúceho a špinavého človeka spôsobuje v srdci bolesť a ľútosť si povedia: „Ako je to možné, že tento človek takto dopadol. Ako by som mu mohol pomôcť.„
Ak je túžba zbohatnúť motivovaná iba závisťou, takýto človek hľadá spôsoby ako zbohatnúť akýmkoľvek spôsobom. Ten, kto príde na „know how„, ako tento cieľ dosiahnuť, podarí sa mu to. Myslím si, že na to netreba mať vysokoškolské vzdelanie, ani nadpriemernú inteligenciu, iba snahu a odvahu urobiť všetko pre dosiahnutie cieľa. Naopak človek motivovaný súcitom nemyslí na seba, ale snaží sa pomôcť ľuďom, ktorí sa ocitli na dne spoločnosti. Ak uvažuje triezvo, zistí, že bankovka, ktorú hodí do klobúka bezdomovca, problém nevyrieši. Možno si kúpi teplú polievku, alkohol, cigarety a na druhý deň opäť žobre na ulici.
Nedávno som sa stretol so známym, ktorý mi povedal, že už štyri mesiace žije na ulici s prespáva v pivniciach. Študoval na vysokej škole, bol závislý na alkohole, liečil sa, opäť sa dostal do závislosti, zlými rozhodnutiami vo svojom živote prišiel o byt a družka, s ktorou dlhší čas žil, ho poslala na ulicu. Vedel som, že peniaze, ktoré som mu dal na teplé jedlo, nevyriešia jeho problémy. Ľudí motivuje, keď vidia, že za nimi stojí niekto, kto ich pokladá za cenných, ak sa cítia bezcennými, upadajú do depresií. Láska, o ktorej sa pred pätnástimi rokmi tak veľa hovorilo, sa prejavuje tak, že sa snažíme urobiť niečo dobré pre ľudí vo svojom okolí. Ak v našom okolí pribúdajú bezdomovci a nevšímajú si to vládne inštitúcie ani väčšina verejnosti, naša spoločnosť je chorá. Napríklad v Izraeli je hanbou rodiny, ak sa nedokáže postarať o mentálne postihnutého alebo chudobného príbuzného. Myslím si, že na Slovensku sme sa príliš zamerali na majetok. Ale aj materiálne bohatý národ môže byť duchovne a morálne veľmi chudobný a naopak. Vyzerá to tak, že na Slovensku sme schudobneli. Pritom, bohatým človekom je ten, kto dokáže urobiť šťastným iných.