Organizátori ďakujú sponzorom za podporu. Aj ich zásluhou mohli ceny lístkov na podujatie udržať na prijateľnej úrovni.
Martico, a.s., AMOR, SECO, Orto-protetika, Martin, Germont, Pizza Zotti, Slovenská reštaurácia Falcon, Stamart, Ryba Žilina, s.r.o., Pema Zmenáreň, Hoechst-Biotika, spol. s r.o., Cobra Martin, Byvaterm, Probugas, Just, InterOptic, Veem, Inkur, spol. s r.o., Decon, Stavchem, Atyka, s.r.o., Peeg Korund, s.r.o., Hakom, s.r.o., Ferona, Autoškola Moskal, Autoškola Vajda, Termija, Altis, Martico, s.r.o., Comtessa, Termex, s.r.o., Alimont, s.r.o., Teplico, s.r.o., Terming, s.r.o., MTM Obaly, Coca Cola, Tepelné hospodárstvo, s.r.o., Košice, Enezar, s.r.o., DDD servis, COMPEL, Mesto Martin, VÚC Žilina, Unikob Martin.
Ak by si bol niekto v roku 1993, keď Martico Cup začínal ako slovenská súťaž v moderných a spoločenských tancoch nultým ročníkom, zaprorokoval, že o jedenásť rokov neskôr sa bude tento pohár skloňovať v kalendároch medzinárodných súťaží vo všetkých pádoch, možno by ho aj vysmiali. No pôvodne slovenská súťaž sa najmä zásluhou nesmierneho úsilia ľudí sústredených okolo Tanečného klubu Deep Martico Martin dostala na pozíciu najprestížnejšej medzinárodnej súťaže v moderných - street dance disciplínach na Slovensku organizovanej pod záštitou Slovenskej a Medzinárodnej (IDO) tanečnej organizácie. Od roku 1998 sa pripravuje každé dva roky, pretože veľkolepé podujatie, ktoré síce priláka do Martina celý tanečný svet, ešte stále akoby Turiec nedocenil. Akoby to nič neznamenalo, akoby toto podujatie neprinieslo do Martina a jeho okolia stovky príležitostí na ubytovanie či stravovanie, predaj suvenírov, akoby sme nechceli vedieť, že Martin je vo svete pomaly viac známy tancom, ako Maticou, hokejom, futbalom či kultúrou. Je z roka na rok náročnejšie ho organizovať, najmä z finančného hľadiska.
Nechajme ale bokom úvahy typu, či si Martin vôbec takéto podujatie zaslúži (pomoc mu poskytujú stále tí istí partneri a spolupracovníci, medzi nimi sú aj mesto Martin), skúsme si urobiť štatistiku Martico Cupu 2004. V Športovej hale na Podháji sa v závere prvého decembrového týždňa stretlo okolo tritisíc súťažiacich z 26 krajín (okrem Slovenska Česko, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rusko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bosna a Herzegovina, Srbsko a Čierna Hora, Chorvátsko, Slovinsko, Nórsko, Dánsko, Írsko, Taliansko, Španielsko, Švédsko, Francúzsko, z Veľkej Británie škótski tanečníci, Belgicko, Bielorusko a Fínsko), ktorí sa usilovali získať tituly majstrov Európy a sveta v 24 tanečných disciplínach v sólo, duo, skupinových a formačných súťažných vystúpeniach v disciplínach disco dance, disco show, hip-hop a electric boogie, a to na Majstrovstvách sveta a Európy v Street dance 2004. Rozdalo sa pritom 486 medailí a 144 pohárov a odovzdal sa takisto Martico Cup - pohár, ktorý získava krajina s najlepšími umiestneniami v celej súťaži. Tentoraz ho získala Slovenská republika.
No, nepredbiehajme. Trojdňový súťažný maratón bol novinkou. Organizátori - Tanečný klub Deep Martico Martin spolu so Slovenskou tanečnou organizáciou - sa pre ne rozhodli preventívne, keďže množstvo súťažiacich kolektívov a jednotlivcov nebolo možné zvládnuť za osvedčené dva dni. Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie, lebo aj napriek nemu finálové večery končievali okolo polnoci. Väčšie nahustenie programu už nebolo možné. O medaily sa začalo bojovať vždy predpoludním v predkolách a semifinále, večer o 19. h už išlo do tuhého vo finálových vystúpeniach. Večery sa začínali veľkolepou laserovou show cez vodnú stenu, ktorá zaiste zanechala vo všetkých divákoch a účastníkoch majstrovstiev pocit zo zažitia čohosi mimoriadneho. Keď laserový lúč začal vykresľovať zemeguľu, v nej Slovensko so zástavou, a potom znak Martina so žobrákom a rytierom, nebolo hádam v hale človeka, ktorého by toto svetelné a hudobné divadlo bolo nechalo ľahostajným. Burácala potleskom, výkrikmi, emócie ju zaplnili až po strechu. Fakt, že svet sa stretol v Martine, môže byť vecou hrdosti, možno radosti, možno zadosťučinenia..., no nie vždy si uvedomujeme, že svet môžeme mať tak jednoducho pri nohách a že niektorým spomedzi nás sa ho už podarilo pokoriť.
Tri súťažné dni boli plné majstrovských výkonov, nasadenia, ale aj emócií - slzy plaču striedali slzy radosti. Náročnú prípravu, veď kluby a tanečníci sa museli do Martina nominovať, známky medzinárodnej poroty nedokázali vždy zúročiť podľa predstáv súťažiach. A predsa - deti rovnako ako aj juniori či dospelí súťažiaci - nikdy nezabudli zablahoželať tým šťastnejším pri rozdávaní medailí a tí s kovmi na hrudi poďakovať za férové súperenie. Dojímavé bolo pozerať na deti, ako si leteli pre medaily zahalené v národnej zástave a hoci ste mohli mať pocit, že sú také drobné, že sa hádam ani nevedia podpísať, no hymnu spievali odušu. Im nebolo treba vysvetľovať, čo je hrdosť na zem, z ktorej pochádzali. Oni ju mali v srdci, v nohách, v rytmoch, v hudbe, ktorú zvýrazňovali pohybom. Oni vedeli, čo je to reprezentovať ju.
A čo domáci organizátori? Niekoľko desiatok ľudí z klubu, dobrovoľníkov z radov rodičov, kamaráti, profesionálni pracovníci - všetci pracovali do úmoru. Mali pod kontrolou všetko. Od prihlášok, cez propagáciu, od služieb „na pľaci„ po vybavovanie drobných i väčších želaní účastníkov majstrovstiev, stavanie i balenie techniky, upratovanie i usmerňovanie, ubytovanie i stravovanie. Klobúk dole. Neviem, či niečo také už niekto v Martine dokázal.
Všade znela okrem slovenčiny neodmysliteľná angličtina. Jedno slovíčko bolo mimoriadne obľúbené a čakali naň všetci súťažiaci. Magická číslovka: one znamenala posun k medailám. Medzinárodná porota ju nerozdávala zadarmo. Jej predseda Peter Szanto z Maďarska prekvapil halu počas otváracieho príhovoru v prvý finálový večer - svoj pozdrav povedal v slovenčine. Lámanej síce, ale zrozumiteľnej. Vyslúžil si obrovský potlesk. Hala ním nikdy nešetrila.
Ovácie a povzbudzovanie sprevádzali každé súťažné vystúpenie. Pri „našich„ ich intenzita vždy zosilnela. Tímy i jednotlivci z Deep Martico a Ars Dynasty podali vynikajúce výkony. Obidva kluby majú svoje meno a zakaždým patria k vážnym ašpirantom na prvé priečky ktorejkovek súťaže v street dance. Ani teraz nesklamali. Dokázali viac, omnoho viac, ako kedy dokázali martinskí športovci. Ozaj, čiste hypoteticky, ktovie, čo by sa stalo s rozdeľovaním peňazí v mestského rozpočtu určených na šport, keby sa začali o ne tieto kluby uchádzať - so svojimi majstrami sveta a Európy, so svojou účasťou na pohárových súťažiach, so svojimi počtami členov a činnosťou, so svojim zanietením, premysleným financovaním. Kto vlastne lepšie reprezentuje Martin, ak nie títo tanečníci? Žiaľ, „streetoví“ tanečníci nie sú športovci (hoci tanečný šport športom je), a tak sa driapanie rozpočtu (zatiaľ) neudeje.
O výsledkoch Martinčanov na 8. ročníku medzinárodnej tanečnej súťaže disciplín IDO Martico Cup 2004, ktorá bola zároveň majstrovstami sveta a Európy v street dance pre tento rok, píšeme na inom mieste. Tu zostáva dodať, že Martico Cup zostal na Slovensku aj vďaka Tanečnému klubu Deep Martico Martin. Spolu so žilinskými Lentilkami bol najúspešnejším klubom súťaže, a tak domáci (inak duša celej súťaže, vedúca osobnosť a choreograf súboru) Miroslav Frolo z Deep Martico spolu so Zuzanou Nezvalovou zo Žiliny so zjavným zadosťučinením držali pri záverečnom ceremoniáli pohár nad hlavou. Svojich niekoľko minút slávy si určite zaslúžili. Pre tento, minulé a hádam aj budúce ročníky slávneho Martico cupu.