Jednou z tajomných záhad i záhadných tajomstiev dávneho stredoveku sú tajné podzemné chodby, ktoré mali spájať rôzne feudálne sídla a pomáhať najmä ich pánom 
nebadane uniknúť pred nepriateľským obliehaním či iným nebezpečenstvom. Takého podzemné chodby by sa podľa rôznych legiend mali nachádzať aj v Turci. Pamiatkari, ani archeológovia zatiaľ žiadnu nenašli.
Čo hovoria povesti
Povesti hovoria, že najdlhšia podzemná chodba by mala byť medzi Blatnickým a Znievským hradom. Ak si zmeriame na mape vzdialenosť medzi zrúcaninami oboch spomínaných hradov, zistíme, že chodba by musela mať dĺžku minimálne 10 kilometrov. Vzhľadom na poznatky a zručnosti uhorských staviteľov v 13. alebo 14. storočí sa súčasným odborníkom zdá takmer nemožné, aby sa im také dielo podarilo vybudovať. Okrem iného, nemali na to ani dosť pracovných síl, veď v tom čase žilo v celom Turci iba niekoľko tisícok ľudí. Ďalšie tajné chodby, o ktorých údajnej existencii sme sa dozvedeli z úst súčasníkov, by mali viesť napríklad z kúrie v Kaľamenovej ku kaštieľu v Slovenskom Pravne, potom zo Slovenského Pravna do Kláštora pod Znievom. Karol Ďurian z martinského pracoviska Krajského pamiatkového ústavu v Žiline nám povedal, že sa dopočul aj o tajnej chodbe pod areálom Sklabinského hradu, ktorá by mala, vraj, viesť až po cestu. Podľa neho sa ale existencia žiadnej zo spomínaných tajných chodieb nepotvrdila.
Najodvážnejšie je tvrdenie o spomínanom podzemnom prepojení Blatnického a Znievského hradu. Aj podľa Karola Ďuriana je jeho existencia nereálna. Takáto tajná chodba by musela viesť popod rieku Turiec a niekoľko menších vodných tokov, a to nehovoríme o podzemnej vode a ďalších terénnych prekážkach. V Kremnici majú pamiatkári dosť poznatkov o banských podzemných chodbách, niektoré z nich vyúsťovali aj priamo pri meštianskych domoch. „Niektoré kremnické banské chodby viedli aj popod vodné toky, ale išlo iba o pramienky, ktorých prietok bol taký malý, že štôlne nemohli zaplaviť. V stredoveku poznali iba prírodné izolačné materiály, ktoré nedokázali zabrániť presakovaniu vody do štôlní,„ hovorí K. Ďurian.
Tajomstvo za zárubňou
V Turci sa traduje, že tajné chodby existovali nielen v areáli hradov, ale aj v kúriách a kaštieľoch. V Kaľamenovej je veľká kúria, ktorá priam dýcha históriou napriek tomu, že jej areál slúži teraz na chov arabských koní. Jozef Gíreth, dnešný majiteľ kaľamenovskej kúrie, našiel v pivnici zamurovanú zárubňu, za ktorou môže byť tajná chodba alebo miestnosť...
„O údajnej podzemnej chodbe v Kaľamenovej som sa dozvedel až neskôr. Všetky priestory kúrie som nevyužíval, preto som sa s pivničnými priestormi podrobnejšie zoznámil až po nejakom čase. Základy kúrie pochádzajú z roku 1540 a v pivnici je všetko pôvodné. Našli sme v nej mnoho starých a zájdených vecí. Že boli staré, na to musel prísť aj laik. Keď sme reštaurovali spoločenské priestory a kanceláriu, tak sme pri vystužovaní múrov zistili, že v pivnici je zamurovaná zárubňa. Legenda hovorí, že medzi kúriou Rakovských a kaštieľom v Slovenskom Pravne je podzemná chodba. Umiestnenie zárubne naznačuje, že je nasmerovaná presne tam, kam by mohla údajná tajná chodba viesť. Či už mala podľa legendy strategické účely pre prípad vojny, alebo iný význam, to neviem, ale myslím si, že mohla existovať,„ hovorí Jozef Gíreth.
Povedal nám, že ešte nedozrel čas, aby sa pozrel, čo je za zárubňu. Niekto ju zamuroval pred 30 až 35 rokmi. Za ňou je ale určite niečo pôvodné. Možno tam nie je chodba, ani poklad, ale niečo úplne iného, možno aj historicky cenného.
Minulosť všade prítomná
„Predo mnou vlastnili kúriu Končekovci. Najstaršia z nich, teta Eliza, ktorá ešte žije, mi niektoré miestnosti presne popísala. V čiernej kuchyni sme našli staré železné platne a prieduch z nej išiel do susednej miestnosti. Objavil som aj druhú zamurovanú zárubňu, ktorá je od tej prvej vzdialená 10 metrov. Je v tej miestnosti, kde bola kedysi čierna kuchyňa. Tridsať centimetrov nad zárubňou je vaňa. Znamená to, že zárubňa bola vchodom do priestorov pod vaňou, ale čo je za ňou, to neviem. Myslím si, že v kúrii môžem objaviť ešte mnoho zaujímavých vecí. Aj keď som razantným človekom, prekonanie jednoduchej prekážky, akou je zamurovaná zárubňa, ma zatiaľ neláka. Niekto by možno povedal, že si nejaký poklad schovávam na horšie časy. Nič si neschovávam, pre mňa je naozajstným pokladom samotná kúria. V jej okolí sa dennodenne stretávam s históriou. V hline sme našli úlomky stredovekej keramiky, staré nádoby a pomôcky zo 16. storočia, napríklad „dreifus„, čiže stojan, ktorý sa využíval na zvesenie kotlíka nad ohniskom... Kaľamenová bola vždy neveľkou osadou s niekoľkými príbytkami. Obydlia kedysi stáli na pravej i ľavej strane potoka. Na neobývanej strane mám poľnohospodársku pôdu. Keď som ju oral, našiel som zvyšky nádob, ktoré sa používali v každodennom živote. Tieto nálezy neberiem na ľahkú váhu. Myslím si, že aj pri orbe na poli sa dá kadečo nájsť, aj historicky cenné veci,„ dodal Jozef Gíreth.
Od Karola Ďuriana sme sa dozvedeli, že štát čiastočne dotuje aj výskumy stredovekých podzemných chodieb, ale iba čiastočne. Na Slovensku, sú to ale najmä banské diela v Kremnici, Banskej Štiavnici a Hodruši. V Turci síce žiadne bane nie sú, ale je pravdepodobné, že tu kedysi ťažili nejaké rudy. Aj v Kaľamenovej sa pravdepodobne ryžovalo zlato a v susednom Rudne sa, podľa názvu, mohla ťažiť nejaká ruda... Uvidíme, aké prekvapenia nám ešte prinesie odkrývanie tajomstiev minulosti.
