Kto nezažil lásku boxera, nevie, čo je láska

Mohli by sme začať vtipom. Niektorým z tých, ktorými Ján Šesták začína svoje moderátorské výstupy v mnohých kabaretných programoch. My ale začneme prozaicky - informáciou o tom, že tento skvelý rozprávač, recitátor a herec sa v tomto roku dožil šesťdesiat

Mohli by sme začať vtipom. Niektorým z tých, ktorými Ján Šesták začína svoje moderátorské výstupy v mnohých kabaretných programoch. My ale začneme prozaicky - informáciou o tom, že tento skvelý rozprávač, recitátor a herec sa v tomto roku dožil šesťdesiatky. Nie, nemusíte utekať pre bukréty, ani šampanské a viazať motýliky. Deň „D„ sa udial ešte pred letom a zvuky cinkotajúcich čiaš už odišli do histórie. Preto dnes nebudeme bilancovať, ale „len„ spomínať.
Je na čo?
Je. Neviem ale, čím začať.
Skúsme od športu. Bude to kratšie. Hoci, v Turci si kadečo pamätajú...
V Turci si pamätajú len vrchol ľadovca. Základ som dostal v Ilave, kde som ako chlapec s rodičmi býval. Za dobrú známku v prvej triede mi otec kúpil tenisovú raketu. Keď som sa naučil hrať, bol som na „kurte„ pri dome stále. Tenis som zvládol na výbornú. Horšie to bolo s plávaním. Otcovi ktosi poradil, že najlepšie sa naučím plávať tak, keď ma hodí do vody, a, vraj, pud sebazáchovy spraví svoje. Nespravil. Teória nezabrala a ja som sa takmer utopil. Ešte raz som to skúsil sám aj s kolesom. Ale do vody som dopadol tak nešťastne, že sa mi zošuchlo na kolená a znovu som sa topil. Odvtedy som sa nepokúšal učiť sa plávať.
Ale lásku k športu ste nestratili?
Kdeže. Skúsil som aj futbal. V Sučanoch ma najlepší priatelia volali „lahôdka sučianskeho futbalu„. Asi preto, lebo som vždy hrával len za béčko, a to aj napriek tomu, že som denne behával niekoľko kilometrov. Potom prišla ďalšia láska - bezmotorové lietanie. Zavolali ma, aby som urobil - dnes sa tomu hovorí mediálna kampaň. Páčilo sa im to, tak ma za odmenu posadili do lietadla a, poďho rovno na figúry. Strašne som sa bál. Potom som si zrazu uvedomil, aké je to krásne a chcel som si to zopakovať. Nakoniec som na letisku v Tomčanoch lietal dvanásť rokov. Ktovie, čomu by som dnes dával prednosť, keby ma nebola zradila chrbtica.
Choroby nechajme bokom, ešte nemáte nárok... Preleťme k múzam. Vraj ste písali. A vážne kusy. Je to pravda?
Ako dieťa som sem-tam napísal básničku, ale vážne to začalo byť až na SPSŠ v Martine. Mal som neskutočné šťastie, že moje básne a poviedky začal hodnotiť Milan Hriň, ktorý tam vtedy učil. Radil mi, ako písať, ktorého spisovateľa čítať, aby to pomohlo mojej slovnej zásobe. Pochválil ma, keď bolo za čo a živil moje sebavedomie i chuť písať. Keď mi v „krízových„ rokoch uverejnili poviedku, napísal mi krásny list. Celú ju dešifroval a ocenil odvahu. Stále sa stretávame.
Mali ste aj iných učiteľov. Bolo to v čase, keď ste sa zaradili medzi niekoľkonásobných víťazov celoslovenskej literárnej súťaže Wolkrova Polianka.
Vtedy som pracoval v Pamätníku slovenskej literatúry MS a mal som možnosť pre jeho archív nahrávať rozhovory so spisovateľmi. Boli to pre mňa vzácne stretnutia. Veľa mi dala aj Slovesná jar, spolu s Jaroslavom Rezníkom a Mišom A. Kováčom som sa podieľal na jej organizovaní. Do Martina vtedy chodili významní spisovatelia. Poznávať ich - to bol zážitok. Neskôr ma vybrali do kolektívu nádejných slovenských spisovateľov. Stretávali sme sa viackrát do roka a takí básnici a prozaici ako Ladislav Ťažký, Vincent Šikula, Alfonz Bednár či Ján Beňo nás učili, ako písať, aby z nás vychovali svojich nástupcov. Všetko to skončilo v sedemdesiatych rokoch. Z Matice som musel odísť a prestalo ma baviť písať si len tak do šuplíka.
V šuplíku ale neostávajú vaše príhovory - na pohreboch. Mnohí by nerečnili. Vy to robíte. Prečo?
Možno to niekomu bude znieť morbídne, ale túto prácu robím rád. Mám jeden cieľ. Snažím sa, aby krása myšlienky zostala ako spomienka na nebohého v tých ľuďoch, ktorí sa s ním prišli naposledy rozlúčiť. Ak sa mi podarí povedať niečo, čo v nich zostane a aj po mesiacoch rezonuje v ich vedomí, moje snaženie malo zmysel.
Nelákala vás herecká profesia?
Lákala. Aj som nabral odvahu ísť na skúšky na VŠMU. Mali sme za úlohu napísať poviedku na tému: Adam a Eva. Bol som vtedy na vojenčine. Poviedku som napísal a uložil si ju do skrinky. Asi to chcel osud, ale keď som ju pred cestou otváral, zosypali sa mi z nej len lístočky papiera. Predstavte si, zožrali mi ju myši. Na skúšky som síce šiel, aj som sa pokúsil povedať, čo sa mi stalo. Ktovie, čo si mysleli, ale neprijali ma. Vzdal som to priskoro. Môj kamarát herec Boris Farkaš mi povedal, že jeho napríklad prijali na školu až na štvrtý pokus. Neskôr ma ale obsadili do malých úloh v Martine. I vo filme Horská služba som si zahral postavičku meteorológa. Pár filmov som aj daboval.
Vtedy niekedy dostala zelenú vaša ďalšia láska - recitovanie a moderovanie. Robili ste nákupcu v divadle a mohli si chodiť na recitačné súťaže.
Mojim režisérom bol Mišo A. Kováč. Pomáhal mi aj pri výbere textov. Nezabudnem na pomoc Jána Mistríka, Jána Blanského, Martina Kolesára či Antona Šulíka. To boli recitátori! Vtedy ešte na súťažiach robili semináre o výslovnosti a prednese, o javiskovej reči. Dodnes žijem z toho, čo som sa vtedy naučil. Prednášali nám takí odborníci, ako boli Jozef Mistrík či Vladimír Rusko.
Výhry otvárali dvere do kultúrnych domov na kultúrne podujatia. Pokiaľ viem, medzi hviezdami ste sa nikdy nestratili. Recitovali ste v spoločnosti Viliama Záborského, Mikuláša Hubu či Juraja Sarvaša alebo Dušana Jamricha. Ako ste začínali s moderovaním?
Mojou prvou väčšou akciou v Martine bola vedomostná súťaž, ktorú pre svojich členov v roku 1966 zorganizovali požiarnici. O desať rokov neskôr som dostal ponuku moderovať programy v rámci Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy.
Pamätám si postavu v smokingu. Hodne trčala...
Veď práve. Pýtal som sa priateľa Petra Hurtu z divadla, ktorý tam už chodil ako osvetľovač, že čo si mám obliecť. Povedal mi, že je to veľká akcia - taká na smoking. Prišiel som do Tatier, celé predpoludnie pršalo. Po generálke sa ma režisér spýtal, čo budem mať oblečené. Keď počul o smokingu, zalomil rukami, prevrátil oči a ja som pochopil, že Hurtovi sa podaril „kanadský žartík„. Všetko ale nakoniec dobre dopadlo. Až na moje lakovky. Cestou na pódium sa mi v tráve rozmočili. Peter mi opäť poradil, aby som si ich sušil v stane pri reflektore, lebo inak prechladnem. Mal som pocit, že je to dobrý nápad, ale iba do chvíle, keď sa mi lakovky tesne pred koncom programu úplne nerozpadli.
Množstvo ľudí si vás pamätá ako moderátora zábavných programov s Turčiankou, vtedy v Strojári spolu s dychovkou vystupovali Ivan Krajíček, Oldo Hlaváček, Maja Velšicová, Michal Slivka. Robili ste pre Pozor, zákruta!, ale moderovali ste aj prvomájové sprievody i spartakiády a rôzne hudobné programy. Čo z toho obdobia vám najviac utkvelo v pamäti?
Bolo toho viac. Napríklad taký Hudobný festival mladých. Boli to trojhodinové koncerty v amfiteátroch na celom Slovensku. Účinkovali v nich najpopulárnejší speváci. Nás, účinkujúcich, vozili vtedy autobusom. Ale raz sa pokazil. Rozhodlo sa, že ho nahradia autá. Mňa pridelili do mercedesu Karola Duchoňa. Počas turné sme sa skamarátili. Raz som mu rozprával o mojom staručkom wartburgu, na ktorom som už vari všetko vymenil. V tom čase som mal na ňom nielen deravý výfuk, ale i podlahu. Musel som mať otvorené okno, aby som sa nepriotrávil. A keď som išiel do kopca, tak okno nestačilo, musel som pootvoriť aj dvere. Duchoňa to tak zaujalo, že sa chcel v tom aute povoziť.
... a povozil sa?
Pravdaže. Smial sa ako malé dieťa, keď som ho vyvážal pred bojnickým amfiteátrom a chcel ho odo mňa kúpiť. Z kúpy zišlo, ale zábavné príbehy s autom pokračovali. Raz sa mi na ňom pokazila prevodovka a keď som ho po oprave preberal v servise, nedalo sa naštartovať. Majster zvolal posily učňov, aby ma roztlačili. Skúšali to celé kolečko okolo servisu a nič. Majster sa potom celý zadychčaný naklonil ku mne, pozrel na palubnú dosku a povedal mi: Počúvajte, teraz otočte kľúčikom a choďte sa tlačiť sám. Alebo keď som bol s Rasťom Piškom vystupovať na festivale v Likavke... Zase nešlo naštartovať. Nablízku boli dvaja policajti, ktorých sme poprosili, aby nás roztlačili. Hoci sme šli dolu kopcom, motor nenaskočil. Vraveli, že idú zohnať posilu. Až keď odišli, tak som si všimol, že mám na doraz zatiahnutú ručnú brzdu.
Netúžili ste po kariére profesionálneho moderátora?
Nebudem tajiť. Túžil som. V roku 1985 robila Slovenská televízia konkurz na moderátorov zábavných programov. Prihlásilo sa nás vyše 250 z celého Slovenska. Po testoch zostala stovka. Do finále sme postúpili piati. Vyhral som, druhá skončila Soňa Müllerová. A predsa som sa nedostal na obrazovku. Aj taká bola vtedy politika.
Ale, nezlomilo vás to. Počula som, že už ako šestnásťročný ste v Sučanoch nacvičovali estrády. Ktorý bol váš prvý veľký program?
Urobili sme ho s Milanom Lechanom. Nazvali sme ho: Lepší Šesták v hrsti ako Lechan na streche. Premiéru mal v žilinskom Dome odborov. Kinosála bola vypredaná do posledného miestečka, ľudia sedeli aj na schodíkoch. Záujem bol odpoveďou na náš spôsob propagácie programu. Robili sme ukážky z neho na rôznych podujatiach, ktoré vtedy bežali. Keď si uvedomím, že sme s Lechanom nemali takmer žiadne skúsenosti, bola to odvaha hraničiaca s drzosťou. Ale, neskutočne sme si verili. Boli sme si istí našou schopnosťou improvizovať a vôbec sme nepripustili, žeby sa to mohlo zle skončiť. Milan má totiž jednu obdivuhodnú schopnosť. Keď sa ľudia smejú, dokáže chŕliť gejzír fantastického humoru. Predstavenie trvalo bezmála dve hodiny. Okrem štyroch piesní jednej lučeneckej skupiny sme všetko zvládli my dvaja a brat karikaturistu Fedora Vica Miro. Ten zaskočil za nášho kamaráta, ktorého nechceli prepustiť z nemocnice. Vico bol náhodou v Martine, a keď sme mu vysvetlili, o čo ide, bol ochotný účinkovať. Celú jeho úlohu sme prešli cestou do Žiliny. Viac času nebolo. Aby to mal ľahšie, tak sme sa dohodli, že bude robiť nemého. Úlohu zvládol, ale nevydržal do konca. Keď sa ho Lechan spýtal: Čo ste nemý?, Vico neočakávane prehovoril. „Áno som, ale už o tom nehovorme.„ Podobnú atmosféru som už nikdy nezažil. Každý sme začali kráčať po inej ceste.
Vy ste ale z tej estrádnej neodbočili...
Nebolo prečo. V tejto pozícii sa dobre cítim. Mám okolo seba partiu ľudí, ktorým to myslí rovnako. Vyššie obrátky to začalo naberať po nežnej revolúcii. Milan Tuma ma oslovil, aby som dal dohromady kolektív pre nácvik zábavného programu pre vojenské útvary. Moje pozvanie prijali Tibor Bogdan, Rasťo Piško a Ivan Jakubec - gitarista, spevák, skladateľ. Prvýkrát sme mali vystupovať vo Varíne. Deň predtým mi Ivan volá, že má chrípku. A keďže sme vystúpenie nechceli zrušiť, dal mi tip. Marián Bumbala zvesil gitaru a pridal sa. Slovo dalo slovo, a hoci na gitare nehral už dlhší čas, predstavenie sme odohrali. Malo nečakane veľký úspech. Posmelilo nás to. Rasťo Piško potom začal imitovať politikov, čo bola novinka, program sme uvádzali v obciach, neskôr vo väčších mestách od Svidníka až po Bratislavu. Náš rekord bol 25 vystúpení za mesiac. Keď Rasťo odišiel ku Skrúcanému a Nogovi, nahradil ho Miško Gazdík a pána Bogdana neskôr vystriedal Ferko Výrostko. Program Na zdravie, ktorý sme urobili, sa veľmi dobre predával.
Zažili ste to. Napísali ste scenár a vyšiel po cudzím menom. Boli ste víťaz, a predsa vyhral niekto druhý. Čo sa vo vás odohrávalo?
Dokážem odpúšťať. Je to vlastnosť, ktorú mám v sebe už od malička a ktorá viacerým chýba. Zvyčajne je to tak, že ten, kto ubližuje, traumu nemá. Prečo sa nám trápiť ja? Radšej sa jej zbavím a idem ďalej. Odpustiť je najlepšie a pre pokoj duše aj najdôležitejšie.
Súčasnosť - to je predovšetkým Hviezdolet a repeťácky hudobno-zábavný program. Čo myslíte, preto sú také obľúbené?
Pre nás s Mariánom Bumbalom je dôležitý divák. Nerobíme náročný humor a ani politický humor. Niežeby sme to nedokázali, ale myslíme si, že v dnešnej zložitej dobe sa človek potrebuje zasmiať bez hĺbania o postate povedaného. Ferko Výrostko mi vždy povie: Choď tam a rozbabri ich. Idem na pódium totiž ako prvý, poviem vtipy, ľudia sa zasmejú a sú naši. Dovtedy ešte uvažovali, či vypli žehličku alebo či naozaj zamkli auto. Potom sa už len bavia. A to je náš cieľ.
Kedy vypínate?
Pred Vianocami. Dám si pauzu pár dní. Nakupujem darčeky. Aj sám sebe niečo kúpim, veď človek by si mal vedieť urobiť radosť. Na Štedrý deň pripravujem večeru, šalát, rybu. Je to pre mňa neskutočný relax - tá atmosféra, príprava dobrôt, rodina spolu...
A ako je to s tým boxerom?
Keď syn pred desiatimi rokmi kúpil boxera, ani som len netušil, čo to bude v mojom živote znamenať. Dnes tvrdím, že kto nezažil lásku boxera, nevie, čo je to láska. Ľudia vari ani nie sú schopní takého citu, úprimného, každodenného, nefalšovaného. Nech človek príde domov v akejkoľvek nálade, a poviem vám, že moja práca je aj o akejkoľvek nálade, lebo človek si je sám sebe vždy najprísnejším šéfom, vždy ho privíta s rovnakou dávkou lásky a radosti. Ak chcete byť šťastní, zadovážte si boxera.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 623
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 551
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 059
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 857
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 606
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 10 210
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 093
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 134
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 231
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 494
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 715
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 419
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 499
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 375
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takto sa deti rozlúčili so zimou a veria, že prebudili Živu – bohyňu jari a života.

Deti sa rozlúčili so zimou.


Jana Siráňová
Tomáš Pšenka.

Ani druhá hokejová liga nie je lacná záležitosť. Na pokrytie sezóny kluby míňajú šesťmiestne sumy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Prebudenie jari Vrícko

Aj do malej podhorskej dedinky zavítala jar.


(vm)
  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 231
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 681
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 494
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 10 715
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 419
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 398
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 499
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 375
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?