Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Abeceda Nového ŽIVOTA TURCA

Celý tento rok sme vám prinášali vtipné i vážne vyznania osobností nášho regiónu formou odpovedí na vybrané slovné heslá. „Súkromné“ abecedy známych ľudí sa stali na stránkach našich novín populárnym čítaním, takže na konci roka vám chceme práve touto zau

jímavou metódou predstaviť čosi z tajomstiev pracovníkov redakcie nášho týždenníka. Príjemné nazeranie do našich duší...

Viera Legerská, šéfredaktorka:

K ako kôň - Zo všetkých nám blízkych zvierat najväčšiu úctu mám ku koňom. Kôň sa mi odjakživa v mysli spájal s niečim majestátnym, priam kráľovským. Dostať sa do jeho blízkosti som dlho považovala za nemožné. Až do chvíle, kým som ako študentka strednej poľnohospodárskej školy spolu s húfom ďalších prváčok nezatúžila po ozajstnom jazdení. Naša škola mala vtedy školský majetok, na ňom stajňu a v stajni kone. Krásne, jazdecké... Boli tam síce s nimi aj kadejakí frajeri, ktorí vyhrávali jeden dostih za druhým a ja som až neskôr pochopila, že dobrá polovica mojich spolužiačok sa odhodlala na skoré ranné vstávanie práve kvôli nim, no ja som to robila naozaj pre kone. Celé týždne som chodievala drhnúť podlahu, vozila som vodu, čistila postroje, premiestňovala prekážky na dráhe... až prišiel deň „D„. Bolo treba vyšvihnúť sa do sedla. Keď som sa ku koňovi postavila, mala som pocit, že odo mňa chcú, aby som vyskočila prinajmenšom na strechu domu a posadila sa na ňu obkročmo. Nedokázala som to. Odvtedy viem, že kôň je nielen ušľachtilé, ale aj sakramentsky vysoké zviera.
P ako prsia - Raz sa moja, vtedy ešte sedemročná, dcéra zadívala v televízii na film o dojčení. Ukazovali v ňom pôrodnicu s maminkami a ich bábätká, ako pijú mliečko. S údivom sa na mňa obrátila a opýtala sa, či aj ju som takto kŕmila. „No, samozrejme,„ počula odpoveď. „Mami, to nie je možné! A kde si to mlieko ohrievala?„
Z ako zmrzlina - Mám rada zmrzlinu. Najchutnejšiu, akú som jedla, majú v anglickom Cornwalle. Tá typická dobrá, ruská, akú poznáme z detstva, by pri nej zmodrela závisťou. Domáci ju podávajú v špeciálnych kornútkoch, obyčajnou lyžicou a čím viac sa usmejete, tým je ich porcia väčšia. Jedla som ju len raz. Druhýkrát som nestihla. Len čo som si našla lavičku v parku a vystrčila jazyk, prihnal sa odkiaľsi polmetrákový pes a v sekunde mi ju zožral. Bolo to také rýchle, že som nestačila ani stiahnuť ruku. Pes to pochopil ako výzvu a olízal mi všetky prsty, čím si privlastnil aj posledné zvyšky lahodnej pochúťky... Potom odkráčal a nechal ma rozmýšľať o devízových prísľuboch.

SkryťVypnúť reklamu

Viera Lovíšeková, grafička:

M ako medveď - Keďže do lesa až tak často nechodím, nikdy som si nepomyslela, že ho uvidím aj inde než v ZOO. Ale nikdy nehovor nikdy... Mám pekný vzťah k záhrade s chatkou, ktorú sme si pred časom kúpili. A práve tu sa to stalo. Prišiel sa na mňa pozrieť. Krášlila som si skalku a bola celkom sama v oplotenej záhradke, síce v záhradkárskej osade, ale na odľahlom mieste. Chýlilo sa k večeru, už-už som chcela ísť domov, no nedalo mi nedokončiť začaté, tak som sa ešte raz vybrala na cestu pozbierať pár skál. Popri mne prešlo auto, z ktorého vykukol známy a upozornil ma, že nad osadou im cez cestu prešiel medveď. Nevenovala som tomu veľkú vážnosť a sústredila som sa na prácu . Ako sa tak krčím nad rastlinkami, zrazu počujem, že sa ku mne popri plote čosi blíži. Najskôr som si myslela, že dajaký hubár, ale pohľad ma rýchlo vyviedol z omylu. Bol to on!
M ako mobil - V šoku som siahla po mobile. Vytočila číslo a letela do chatky.
M ako manžel - Trasúcim hlasom som mu povedala, že za plotom asi 20 metrov odo mňa je medveď, veľký a šedivý. Zamkla som sa, na poschodí som otvorila okno a čakala na spásu. O niekoľko minút prifrčalo auto. Vystúpili traja chlapi odhodlaní vyslobodiť ma z medvedích pazúrov. Ale macko medzičasom zistil, že so mnou nie je žiadna zábava, a tak sa sám pobral preč. Nestihol ani povedať, či nás ešte niekedy poctí svojou návštevou...

SkryťVypnúť reklamu

Ján Kŕč, redaktor:


F ako film: - Záložáci z martinských kasární sme sa niekedy v polovici sedemdesiatych rokov zúčastnili ako komparzisti nakrúcania jedného slovenského filmu. Na Bukovinách sa v podvečernom šere točila scéna strieľania z mínometu. Len tak potichu som pustil do pľacu poznámku, že to bude zrejme nejaká slovenská kovbojka. Režisér, ktorý stál obďaleč, to začul a opýtal sa, z čoho tak usudzujem. „Lebo stále hádžem míny do mínometu a zo zásobníka nič neubúda,„ povedal som nesmelo. Asi to nebola hlúposť, lebo hneď vydal pokyn odobrať míny zo zásobníka. Po dvoch-troch hodinách sme dokončili túto jednoduchú scénu, z ktorej bol nakoniec vo filme len mih. Dúfam, že moja trúfalosť nebola príčinou, že v dokončenom diele som si spoznal akurát len ruky, ktoré „hádzali„ míny do mínometu...
O ako obrazovka: - Televízor sa stal vymoženosťou našej rodiny veľmi skoro. V roku 1959 bol prvým v dedine a mama ho vystála v rade pred obchodom, kde musela prebdieť celú noc. A tak sme na streche domu mali anténu rárohu, aby sme „chytili„ niekedy lepší, inokedy horší signál až z Ostravy. Keď boli športové prenosy, tiesnili sa v našej malej spálni možno aj tri desiatky fanúšikov z Petra. Veď kto by vtedy nechcel vidieť v akcii zlého kanadského hokejového obrancu „Djuzberyho„, ktorý na Slovensko exportoval nielen kanadskú tvrdosť, ale aj svoj typický účes – tzv. kanadský trávnik.
T ako tablo: - Naša maturitná trieda mala dokonca dve. Jedno slušácke a druhé trochu bláznivé. Na humorne ladenej koláži som sa ocitol s mikrofónom v ruke kladúc otázku krave: Aký máte názor na martinský futbal? Spolužiaci, ktorí to spáchali a vytvorili, neboli veštci, no aj tak sa ich proroctvo naplnilo. A v oboch prípadoch. Nielen v tom, že mi prisúdil úlohu žurnalistu, ale odhadli aj to, ako po rokoch bude na tom martinský futbal – že padne tak hlboko a majstráky bude hrávať po dedinách na trávnikoch (a teraz bez urážky), kde sa možno kedysi pásaval dobytok.

SkryťVypnúť reklamu


Igor Gabaj, redaktor:

L ako lopta – Môj prvý honorár. Áno, bola to lopta a tá najcennejšia – futbalová, nafukovacia. Dostal som ju poštou z Pionierskych novín (boli to také noviny pre deti zo základných škôl) ako odmenu za to, že podľa redaktorov som práve ja poslal do redakcie najvtipnejší text k obrázku, ktorý noviny uverejnili. Už neviem, čo na ňom bolo, ale pamätám si, že môj text bol zo všetkých bezkonkurenčne najdlhší. Otec mi vtedy povedal: „Keď vieš toľko popísať o ničom, mal by si byť novinárom.„ Mal som vtedy jedenásť, nuž som ho poslúchol...
M ako more – So mnou je to ťažké. Chcel by som byť niekým iným než som, robiť niečo iné než robím, možno existovať v inej dobe, ale najmä chcel by som žiť inde než žijem. Nech mi všetci obdivovatelia slovenských zbojníkov a halušiek prepáčia, túžim žiť pri mori. Pri južnom mori. Nosiť kraťasy a tričko, neholiť sa a nevidieť okolo seba toľko napaprčených a napajedených ľudí ako vidím tu, dnes a každý deň.
T ako tajomstvo – Počul som raz, čo ženy, keď sú samé, hovoria o mužoch. Bolo to už dávno a bolo to v Rumunsku. Zoznámil som sa tam s jedným Talianom, s ktorým sme potom chodievali do plážového baru. Rozprávali sme sa anglicky, čo sa nám veľmi hodilo raz, keď si k nám prisadli dve Češky. Ovládali len svoju materčinu, a tak sme im ľahko mohli z frajeriny nahovoriť, že ja som Holanďan. Ani sme netušili, aké prezieravé to bolo klamstvo... Keď totiž zistili, že im nerozumieme ani slovo, pustili si jazyk na „špacír„. A čím viac bolo vína a talianskych slaďákov, tak tým viac. Giannimu to bolo fuk, ale ja som celú noc musel bojovať so sebou, len aby som sa neprezradil. Priznám sa, stehno som mal dokrvava doštípané... A pre všetkých, ktorí by chceli odhaliť toto prísne strážené ženské tajomstvo a počuť, čo baby o nás hovoria , odkazujem – nechcite to ani vedieť!
Jana Kamenská, inšpektorka odbytu:


S ako stará mama - Mám veľmi pekné spomienky z detstva na starú mamu. Keďže rodičia boli zamestnaní a materská dovolenka netrvala tri roky, opatrovala nás starká. Spolu so sestrou sme boli zavreté na dvore, kde bolo veľa možností vyhrať sa, ale mňa to lákalo von, za bránu. Keď na dvore nebol žiadny dospelák, vyhrabala som si popod drevenú bránu jamku a ušla som. Stará mama s nárekom zburcovala dedinu, že som sa stratila, prehľadali breh okolo potoka, ale mňa nebolo. Po hodine ma priniesla domov pani učiteľka zo škôlky, kde som sa spokojne najedla, s ostatnými deťmi sa pohrala a vyskúšala svoju prvú škôlkársku hodinu.... Až dnes, keď už poznám, čo je to strach o svoje vlastné deti, si uvedomujem, aké trápenie som vtedy spôsobila starej mame.
B ako bakaka - Môj syn začal veľmi rýchlo rozprávať. Rozprával pomerne čisto, ale hovoril aj slová, ktorým nikto rozumel. Robievali sme doma zabíjačky a on musel byť pri všetkom. Keď už klobásy viseli zaúdené v komore, chodieval sa často na ne pozerať. Jedného dňa odmietal navarený obed s tým, že chce - „bakaku„. Nich nevedel, čo to je. Keď sme mu chceli nahovoriť, že „bakaku„ nemáme, neuspokojil sa tvrdiac si svoje, že máme a máme... A ťahal ma do komory, až potom sme zistili, že práve voňavé klobásky je tá detská „bakaka„...

Branislav Gregor, redaktor:

A ako ananás - Keď počujem, ako odpovedajú na otázky novinárov naši politici, ktorí sedia v parlamente, ministri, alebo úradníci ministerstiev, mám pocit, že nevedia nič o starostiach väčšiny pospolitého ľudu. Nečudo, ak sú zdraví, bohatí, úspešní, nerobí im problém zvyšovať príplatky za lieky. Keďže sýty hladnému neverí, preto aj pre poslancov, úradníkov ministerstiev a politikov je dôležité, že sa majú dobre a na nás môžu kašľať.
K ako kľúče - Majú v našom živote naozaj kľúčový význam. Väčšinou si to uvedomíme až vtedy, keď ich stratíme. Nejaký kľúč stratil azda každý z nás, ale až tento rok som zistil, že kľúče sa dajú aj zamknúť. Ak nemáme rovnaké náhradné, nedá sa k nim dostať. Ide o kľúče od automobilu. Moja manželka ich položila na zadné sedadlo, potom zaistila a zatvorila všetky dvere. Až potom zistila, že kľúče zostali vnútri a nedá sa k nim dostať. Žiaľ, náhradné kľúče zostali doma, čo bolo 50 kilometrov od miesta, kde stál zaparkovaný náš automobil. Dobrá situácia, nie? Riešenie bolo jediné, náhradné kľúče nám priviezli druhým autom.
V ako vysvetlivky - Keď som pred rokmi cestoval priateľovi na svadbu, hľadal som v Žiline na autobusovej stanici na tabuli nejaký vhodný spoj. Napokon som ho našiel, ale vedľa času odchodu som našiel poznámku, neviem aké to bolo písmeno, ale medzi vysvetlivkami som ho hľadal približne 10 minút. Napokon som ho našiel a dozvedel som, že tento autobus nejde. Všetky ostatné poznámky upozorňovali na dni alebo časové obdobia, keď jednotlivé spoje nejazdia, len ten, ktorým som chcel cestovať ja, podľa vysvetlivky jednoducho „nejazdí“. Pochopil som, že iba zabudli napísať dni, kedy nejazdí, ale keby to tak nebolo, páčilo by sa mi to ako fór oveľa viac.



Ingrid Kašáková, obchodná manažérka:

R ako redakcia – Čo spôsobil Úrad práce... Jednoznačne sa mi pred 8 rokmi príchodom do NŽT zmenil život. Už si snáď ani nespomeniem na všetko veselé, čo sme tu s kolegami spoločne prežili, a tak to tu s Marianou a Jankou ťaháme za jeden koniec. Druhý koniec sa sem-tam nachádza vo vedľajšej kancelárii...
S ako strecha – A k tomu ešte aj vlastná! Konečne mám dom, 2 terasy, krb a záhradu. Zvládli sme to spoločnými silami s rodinou a našim fantastickým majstrom, aj keď Tibor Vereš by vedel k tomu povedať svoje. Tak, ak ho poznáte, spýtajte sa ho, ako to vlastne bolo...


Mariana Piovariová, hospodárka:

P ako polícia - S manželom razíme teóriu, čo je staré, je aj dobré. Stále sa vyvážame z roka na rok na staršom a staršom aute. Tak aj jedného zimného večera. Navigovala som polovičku po trase, kde som predpokladala, že policajné hliadky nie sú. To však bol omyl. Keď sme stáli zoči voči dvojici príslušníkov, nebolo nám všetko jedno. V papieroch biele auto, no naše očividne prezrelo do žltej, STK a EK tiež nebolo celkom v poriadku. No, keď už „kontrolóri„ začali vŕtať prstami v otvoroch, ktoré vyžrala hrdza, otvorila som horko ťažko okienko a zaútočila s dávkou humoru na moju druhú polovičku. „Len mu to zrátajte, pozrite v akom aute vozí mňa a naše deti. Niečo som ešte nakydala na manželovu adresu, ten ostal ako nemý. Kto ma pozná, vie prečo. Očividne ho bolo ľúto aj policajtom, no aj napriek tomu začali vypisovať pokutové bloky. To zavŕšila naša vtedy malá dcérka a detsky sa opýtala: „To má ujo lístočky na obedík?„ Policajt nelenil a pohotovo odpovedal: „Áno, a jeden ockovi dám.„ Musím povedať, že pokuta nebola až taká vysoká, a odvtedy sa snažíme našetriť si na niečo lepšie.
K ako kultúra - Najlepšie, ako každého z vás, i nás poznajú priatelia. Vedia, že keď sa ide na nejakú akciu, nechýbame na nej, ale zásadne chodíme všade neskoro. Stáva sa nám to už skoro pravidelne. Zmeškali sme začiatok koncertu Lucky Bílej, preto som si s ňou pokecala počas nášho príchodu do sály, lebo si nás nemohla nevšimnúť. Ale nie o tom. Vychystali sme sa do divadla, no nejaká technická závada na aute nás opäť trochu zdržala. Známi vedeli, že dorazíme. Samozrejme biletárka nás pustila, no hra bola v plnom prúde. Po tme sme sa blížili k miestam na sedenie. Aspoň my sme si to mysleli. Nevidiac sme sa prehrabávali v čiernej zamatovej opone a zrazu sme stáli na javisku medzi hercami. Takéto príhody sa stávajú bežne, no, neviem či len nám?
S ako smola – Kto má šťastie ako ja, vie, o čom hovorím. Myslím, že aj to zvládam prevažne s úsmevom. Poutieram si krv, pozbieram zuby a idem životom ďalej.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  7. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  8. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  1. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  2. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  4. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  5. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  6. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 662
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 849
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 073
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 744
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 923
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 815
  7. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 392
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma 2 084

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Opýtám sa R. R.
  2. Anna Miľanová: Rozpustné autá?
  3. Lubomir Zahora: Siroty miznú, nik nevie kam
  4. Miroslav Kocúr: Na každom, aj na ministrovi školstva záleží
  5. Za živé rieky: Rudava, rieka ktorá ožila
  6. Juraj Droba: Moderné školy na úrovni 21. storočia
  7. Stop alibizmu: Modlite sa s Putinom, aby Boh neexistoval – vy, schvaľovatelia ruskej agresie voči Ukrajine
  8. Štefan Vidlár: Servilňí servanťi Slováci
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 956
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 723
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 726
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 158
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 424
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 121
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 843
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 665
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Primátor mesta Martin, Ján Danko

Nové moderné areály, štadióny či ihriská. Športová infraštruktúra v Martine prešla v ostatných štyroch rokoch zásadnou premenou.


4 h
Dražkovce jednoznačne vyhrali na ihrisku Turčianskych Kľačian.

Pred štartom súťaže by asi nikto netipoval, že po deviatom kole budú prvé dve miesta tabuľky patriť nováčikom Ďanovej a Kláštoru. Bez víťazstva naďalej zostáva Dubové.


5 h
Salaš pod Smrekovom sa nachádza v tesnej blízkosti Koliby pri Kráľovej studni a Horského hotela Kráľova studňa.

Pohorie je plné salašov či kolíb. Niektoré dokážu prichýliť, iné už veľmi neposlúžia.


12 h
Richardovi Dingovi sa nedarí zlomiť smolu v koncovke.

Kto prišiel na zápas Martina proti Seredi o čosi neskôr, prvý gól v našej sieti nevidel a druhý stihol len tesne. Následná stíhacia jazda Fomatu už na body nestačila.


1. okt

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ak sa pri covide zhorší stav, pohotovosť by pacienta nemala odmietnuť.


1. okt

Nemecký koncern plánuje postaviť ďalšie gigafabriky.


1. okt

Pravidelná údržba vodnej nádrže je nariadená zákonom.


30. sep

Najviac nedostatkov zistili v Banskobystrickom kraji.


1. okt

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Opýtám sa R. R.
  2. Anna Miľanová: Rozpustné autá?
  3. Lubomir Zahora: Siroty miznú, nik nevie kam
  4. Miroslav Kocúr: Na každom, aj na ministrovi školstva záleží
  5. Za živé rieky: Rudava, rieka ktorá ožila
  6. Juraj Droba: Moderné školy na úrovni 21. storočia
  7. Stop alibizmu: Modlite sa s Putinom, aby Boh neexistoval – vy, schvaľovatelia ruskej agresie voči Ukrajine
  8. Štefan Vidlár: Servilňí servanťi Slováci
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 956
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 723
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 4 726
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 158
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 424
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 121
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 843
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 665
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?