Nedeľa, 25. september, 2022 | Meniny má Vladislav

Návrat Strateného otca

Je to neobyčajný príbeh. Budeme hovoriť o človeku, ktorý sa narodil v roku 1913 a bol pochovaný v roku 2003, hoci zomrel ako 31-ročný... A vlastne to ani nebude celkom o ňom, lebo viac ako príbeh jeho života to bude príbeh jeho smrti. Toto rozprávanie m

Je to neobyčajný príbeh. Budeme hovoriť o človeku, ktorý sa narodil v roku 1913 a bol pochovaný v roku 2003, hoci zomrel ako 31-ročný... A vlastne to ani nebude celkom o ňom, lebo viac ako príbeh jeho života to bude príbeh jeho smrti.
Toto rozprávanie môže mať niekoľko začiatkov. Ten prvý by sme mali situovať do dedinky Radková pri Revúcej, ten druhý kamsi do Hodruše, tretí k brehom Hrona pri Žarnovici... V roku 1913 sa narodil v Repišti, čo je časť obce Radková, Ondrej Bradovka. Neskôr pôsobil ako cirkevný učiteľ na evanjelickej škole v Hodruši, oženil sa a mal dvoch synov. Ako nadporučík v zálohe po vyhlásení Slovenského národného povstania v auguste 1944 narukoval do III. taktickej skupiny povstaleckej armády. Potom ho už jeho najbližší nikdy nevideli. Stratil sa ako mnohí iní, čo sa nevrátili z vojny domov. Povrávalo sa všeličo, ba aj to, že ušiel a skrýva sa, alebo, že bol zavraždený v neďalekej dedine. Jeho žena však tomu neverila, stále tvrdila: „Keď sa nám nevrátil, určite kdesi padol....„ Pár indícií, z ktorých môžeme zaplietať tento príbeh, nás vedie k domnienke, že po zatlačení povstalcov do hôr sa učiteľ Bradovka zrejme chcel vrátiť k svojej rodine do Hodruše. Už-už bol na dosah brodu cez Hron, keď ho na brehu rieky stretla smrť...
Provokujúca otázka
A tak nás stopy zaviedli až k Hronu neďaleko Žarnovice. Od povstaleckých dní uplynulo dlhých 54 rokov, písal sa rok 1998 a opäť bolo leto. Jeden piatok podvečerom sa na brehu zastavila skupina skautov z Čiech. Tak ako pred nimi mnohí, aj oni si chceli na tomto obľúbenom mieste vodákov, v ohybe rieky pri Revištskom Podzámčí, postaviť tábor a prenocovať. Pri hĺbení jamy zrazu narazili na kosti, ktoré pripomínali ľudské ostatky.
Našťastie jeden zo skupiny bol archeológ a vedel, že netreba s ničím hýbať, pokiaľ nepríde polícia a súdny lekár. V tom čase mal službu v martinskom Ústave súdneho lekárstva MUDr. František Štuller, PhD., a tak sa viac-menej zhodou okolností dostal spolu s policajtmi na miesto nálezu.
„Vykopaná bola iba časť ostatkov, preto sme sa snažili zistiť, že ak je tam celé telo, kde zhruba by sa mohlo nachádzať. Kopali sme ďalej a postupovali približne tak, ako to robia archeológovia – jemne sme odkrývali vrstvu po vrstve, aby sme nič neporušili. Prišli sme na to, že ide o kostrové ostatky človeka. Bohužiaľ lebka sa nezachovala, iba jej časti, ale ostatná kostra od krčnej chrbtice až takpovediac po topánky bola prítomná... Keď sme ju odkryli celú, zistili sme, že leží v polohe ako keby bola pochovaná. Dalo sa lokalizovať, že ruka bola položená na hrudníku a pri nej bol vojenský bodák. Ďalej sa pri kostre našli zachované časti vojenskej výzbroje a výstroja - kovová časť opasku, kožené sumky s nábojmi, vojenské topánky a ďalšie veci, medzi nimi vreckový nožík a lyžica. Podľa tohto všetkého bolo jasné, že je to nález z obdobia II. svetovej vojny...„
Ako to, že tam nebola lebka? Dr. Štuller má dvojaké vysvetlenie - buď sa zničila časom a zostalo z nej iba pár kostí a časť dolnej čeľuste, alebo, a to je oveľa logickejší záver, že hlava bola demolovaná mohutným úderom, ale najskôr strelou (šrapnelom), čo bolo aj najpravdepodobnejšie primárnou príčinou smrti. O to tvrdší bol oriešok, čo čakal martinských súdnych lekárov pri identifikácii, pretože keď F. Štuller priniesol všetok nájdený materiál do ústavu, rozhodol sa, že skúsi vrátiť tomuto neznámemu vojakovi jeho meno.
„Provokovala ma otázka: Sme schopní nejakým spôsobom zistiť, komu tieto ostatky patria? Robiť som to, samozrejme nemusel, pretože nález starší ako 15 rokov je pre políciu už nezaujímavý. Pustil som sa do toho iba z číreho záujmu, možno z osobnej ješitnosti a z chuti otestovať si, či natoľko ovládam súdne lekárstvo, že by som dokázal prispieť k identifikácii človeka aj 60 rokov po jeho smrti...„
Štyri roky, štyri mená
Začal sa dlhý proces identifikácie. Dr. Štuller spolu s kolegami zisťovali krvnú skupinu a vykonali antropologickú analýzu nálezu, aby mohli povedať - bol to muž, bol zhruba 163 cm vysoký, mal približne 25 - 35 rokov a mohol vážiť okolo 60-65 kg... Jeho osobné miery boli základnými údajmi, aby sa mohlo začať pátranie po identite neznámeho vojaka. Navyše, boli tu viaceré predmety, ktoré tiež mohli čo-to prezradiť. A napokon, aj prezradili...
Dr. Štuller sa dozvedel od banskobystrických policajtov meno PhDr. Daniely Baranovej. Je vedúcou historického oddelenia Múzea SNP v Banskej Bystrici a okrem iného je odborníčkou na vojenskú výzbroj a výstroj z obdobia II. svetovej vojny. „Bol som za ňou, s radosťou ma prijala a veľmi pozorne si prezerala jednotlivé kusy, ktoré nepatrili ku kostre, ale patrili k výbave toho muža. Skúmaním týchto predmetov zistila, že to bol dôstojník alebo poddôstojník slovenskej povstaleckej armády, ktorý zrejme padol v období SNP,„ hovorí F. Štuller.
Náš príbeh teda pokračuje v malej kancelárii mohutnej budovy banskobystrického múzea. D. Baranová si na stretnutie a spoluprácu s martinským súdnym lekárom spomína celkom živo: „Bolo to čosi nové a ja mám rada zmenu. Navyše, mohla som si mimo svojej bežnej práce vyskúšať schopnosti aj v inej oblasti. Inšpirovalo ma aj to, s akou energiou sa do prípadu vložil doktor Štuller. Viete, dnes sa na obdobie SNP pozerá tak trochu cez prsty, žiaľbohu, je to tak. Keď som ale videla záujem mladého človeka, mladého odborníka z Martina o túto dobu, to vlastne rozhodlo, že som sa k nemu rada pridala a pomohla.„
Pokračovala mravčia práca, akú poznajú zo všetkých najlepšie detektívi. Dlhé hodiny hľadania v zoznamoch nezvestných partizánov a povstaleckých vojakov. Do pátrania sa ochotne zapojil aj Peter Švanda z ministerstva obrany SR a pomohli aj ďalší. Výsledkom boli štyri mená napísané na papieri. Štyria muži, na ktorých sa viac či menej hodili metrické údaje z antropologickej analýzy. Nájsť tieto štyri mená trvalo od objavenia kostry na brehu Hrona takmer celé štyri roky.
„Tento prípad, to je vyslovený unikát. Nemala som s niečím podobným skúsenosti, takže metodiku identifikácie sme tvorili vlastne sami. Postupovali sme vylučovacou metódou, podľa informácií, ktoré sme mali k dispozícii. Napokon zostali štyria kandidáti. Prvý v abecede bol Ondrej Bradovka...„
Náhoda zahrala v tomto prípade už po niekoľký raz zaujímavú hru. Dr. Baranová toto meno poznala! Jej matka pochádza z Radkovej a počula, ako sa hovorilo o učiteľovi, ktorý sa z povstania nevrátil... Akási tajomná niť ju ťahala práve k tejto rodine. Čosi jej hovorilo, že to bude on. Z mysle jej neschádzalo miesto, kde našli kostru. Bol to brod cez Hron. Ondrej o ňom určite vedel a zrejme smeroval k nemu, aby prešiel cez rieku a vybral sa smerom k Hodruši, k svojim najbližším. Historička si povedala – skúsim to. Keď to nevyjde, nič sa nedeje, vyhľadám ďalšie rodiny. Ale vyšlo to, tentoraz bola pravá už tá prvá cesta.
Posledné svedectvo sestry
Keď kontaktovala rodinu Bradovkovcov, zistila, že z najbližších príbuzných Ondreja žijú len syn Emil a jeho sestra, pani Kederová. Ing. Emil Bradovka, ktorý býva s rodinou v Prahe, prejavil okamžitý záujem.
Keď sa ukazovalo, že pátranie smerom k Ondrejovi Bradovkovi je nádejné, F. Štuller kontaktoval kriminalistický ústav v Bratislave. Chceli mať v ruke rozhodujúci tromf – analýzu DNA. Pomocou DNA nezvestnej osoby a pravdepodobných príbuzných chceli definitívne určiť identitu padlého vojaka. Napriek veľkej ochote a serióznej práci bratislavských odborníkov, analýza nepriniesla očakávaný výsledok. Kosti boli natoľko zvetrané, že už neboli na analýzu vhodným materiálom... A tak porovnali zvyšky chrupu neznámeho so zápismi Bradovku v archivovaných vojenských spisoch a zistili, že sa zhodujú. Viac identifikačných znakov už lekárska veda poskytnúť nedokázala.
„Nakoniec sme to uzavreli. Hoci sme nemali 100-percentné výsledky identifikačných úkonov, s najväčšou pravdepodobnosťou nám vychádzalo, že to bude on. Treba ale zdôrazniť, že len na základe zistenej krvnej skupiny a antropológie sa nikdy nedá na 100 percent určiť, o koho ide. To by bol prehrešok voči vede. Musím pripustiť istú možnosť omylu. Keby som mal k dispozícii viac parametrov, tak áno, ale takto musím zodpovedne povedať, že je to pravdepodobne on. Je to s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa možno istote, ale nie na 100 percent.„
Napokon veľmi dôležité slovo ku konečnej identifikácii povedala sestra nezvestného učiteľa, ktorá bola už vlastne poslednou pamätníčkou oných čias a jeho života. Celkom jasne spoznala nožík a špeciálnu lyžicu, ktorú našli pri kostre. Opakovane oba predmety označila za vlastníctvo svojho brata. Vraj si na ne dobre pamätá, lebo mu ich daroval ešte pred vojnou kamarát, keď sa vrátil z Ameriky...
Bolo to posledné svedectvo vtedy už 90-ročnej ženy. O pár mesiacov nato zomrela. Nedožila sa pohrebu svojho brata, ktorý sa po dlhých 60 rokoch akoby vrátil k svojim najbližším.
Rozlúčka
Pointa príbehu a jeho koniec patrí Lučencu. Tam do hrobu staršieho syna a neďaleko hrobu jeho manželky presne pred rokom (18. decembra 2003) pochovali Ondreja Bradovku. Bol to dôstojný vojenský pohreb so všetkými poctami.
D. Baranová: „Bolo to veľmi dojemné. Keď som ešte predtým odovzdávala ostatky padlého jeho jedinému žijúcemu synovi, povedal mi, že nikdy by si nebol pomyslel, že si otca takto ponesie. A dodal s dojatím, že má na neho iba jedinú spomienku. Pamätá si, že otec mal oblečené zelené vojenské nohavice... Bol to zrejme deň, keď sa nadporučík Bradovka lúčil so svojim vtedy 3-ročným Emilom pred odchodom do povstania...„
Veru, všetci aktéri tohto príbehu zažili čosi výnimočné. Počuli sme to ja v slovách F. Štullera: „Práca, ktorú sme vykonali a robili ju dlhé roky popri pracovných povinnostiach a len z čistého záujmu, nevyšla nazmar. Mám z toho veľmi dobrý pocit. Osobne som si aj veľa overil i poučil sa. To sú veci, ktoré sa vám stanú možno raz za život. Ja dúfam, že budem ešte dlho robiť to, čo robím, ale pochybujem, že sa mi niečo podobné pritrafí...„
Záver
Koľko je ešte voľných riadkov, na ktorých chýbajú mená nezvestných zo SNP? Veľmi ťažko hádať ich počet, žiadny taký katalóg neexistuje. Je ich určite viac ako tisíc, možno oveľa viac... Ešte mnoho osudov je zahalených hmlou, nevie sa, či padli do zajatia a boli popravení, či boli odvlečení do koncentračných táborov, nevieme nič ani o posledných dňoch takých významných povstalcov, ako boli generáli Golian či Viest. Mnohých určite ešte zakrýva rodná či cudzia zem tam, kam padli a kde vyhasli ich životy. Každý z nich niesol originálny príbeh hodný pozornosti. Koľko príbehov však vyjde na dnešné svetlo z tmy tajomstiev minulosti a koľkí padlí a nezvestní nájdu svoje spočinutie? V prípade Ondreja Bradovku sa to po šiestich desaťročiach podarilo. Vďaka ľuďom, ktorí nezostali ľahostajní.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  3. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč?
  5. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma?
  6. Realitný maklér v Poprade
  7. Je čas na cestovateľské plány, jeseň bude plná spoznávania
  8. Najradšej by ste pri čítaní správ nechali všetko plávať?
  1. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  2. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  4. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  5. Je neskutočná! Pani Milada (80) búra svojou básničkou internety
  6. XTB vyhlasuje Conora McGregora za svojho globálneho ambasádora
  7. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  8. Na Slovensku máme približne 23% fajčiarov
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 706
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 7 216
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 423
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 302
  5. Rozbolí vás žalúdok zo studenej vody? Najväčšie mýty o trávení 3 186
  6. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 751
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 050
  8. Excelentná novinka v Tescu 2 000

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Veterné mlyny v Čechách a na Morave: Starý Poddvorov
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  3. Ivan Mlynár: Čoho sa to vlastne vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu dožadujú.
  4. Jozef Javurek: Skandar
  5. Marian Nanias: Jadrová energia – Hra na schovávačku skončila.
  6. Marek Strapko: Irán vs. Rusko
  7. Post Bellum SK: Vojnou ich trápenie neskončilo. V Topoľčanoch sa rozpútal 24. septembra pogrom na Židov
  8. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Pezinok Grinava
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 13 259
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 843
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 221
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 5 964
  5. Filip Kaľavský: Seniori bez obedov s dotáciou 5 757
  6. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 322
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 457
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 248
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Českí turisti sa vydali na túru po hrebeňovke na Krížnu a Ostredok.

Každoročný výlet na Slovensko ukončili v skanzene.


18 h
Ilustračné foto.

V sobotu sa u nás hrajú len tri zápasy prvej triedy. V nedeľu privítajú Diviaky lídra piatej ligy, na Bystričke bude derby a v súboji susedov vyzvú prvé Košťany druhé Príbovce.


23. sep
MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


23. sep
Takýto vzhľad budovy Tatra nábytku budú musieť v Martine ešte pár rokov vydržať.

Kancelárske priestory ustúpia do pozadia.


23. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Veterné mlyny v Čechách a na Morave: Starý Poddvorov
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  3. Ivan Mlynár: Čoho sa to vlastne vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu dožadujú.
  4. Jozef Javurek: Skandar
  5. Marian Nanias: Jadrová energia – Hra na schovávačku skončila.
  6. Marek Strapko: Irán vs. Rusko
  7. Post Bellum SK: Vojnou ich trápenie neskončilo. V Topoľčanoch sa rozpútal 24. septembra pogrom na Židov
  8. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Pezinok Grinava
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 13 259
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 843
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 221
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 5 964
  5. Filip Kaľavský: Seniori bez obedov s dotáciou 5 757
  6. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 322
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 457
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 248
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?