Vicemajster začal omladzovaciu kúru

d oslavovať veľký úspech, predsa len boli trošku smutní z toho, že im ušiel majstrovský titul. Pred novým ročníkom súťaže odišlo z mužstva viacero hráčov. Aj o tom, ako sa s týmto hendikepom vysporiadali, sme hovorili s trénerom mužstva Aurelom Naušom.
Kým v minulej sezóne Izoglobal zimoval na prvom mieste, teraz sa po jeseni pozeráte na chrbát vašich súperov zo závetria, ste s tým v klube spokojní?
Z minulosezónneho kádra nám odišlo šesť hráčov základnej zostavy, a to sa muselo odzrkadliť aj na výkonoch v tejto sezóne. Zatiaľ sa nám nepodarilo skúsených hráčov adekvátne nahradiť. Do mužstva sa snažíme zapracovávať mladých nádejných a perspektívnych hráčov, a tak, aj z tohto pohľadu, sme s umiestnením spokojní, veď na prvého strácame len štyri body a máme ešte zápas k dobru.
Táto sezóna bola pre vás výnimočná tým, že prakticky ste nemali „cezpoľných“ hráčov, ale čerpali ste z turčianskej základne. Je to nový trend, alebo východisko z núdze?
Snažíme sa teraz hlavne hľadať mladých talentovaných hráčov v domácich regionálnych súťažiach, pretože je to aj finančne menej náročné, ale dôležité je aj to, že teraz je už lepšia účasť hráčov na tréningoch, ako bola vtedy, keď sme mali hráčov, ktorí k nám dochádzali zväčša iba na majstrovské stretnutuia.
Ako sa uchytili v kolektíve mladí?
Extraliga je náročná súťaž, o čom sa presvedčili aj naši mladí. Aj keď nepodávajú supervýkony, som vcelku s ich prístupom a hrou spokojný. Snažíme sa im poskytnúť dostatok priestoru na ihrisku, aby získavali stále viac skúseností. Myslím si však, že ich výkonnosť by mala gradovať tesne pred play-off a nazbierané skúsenosti, očakávam, že sa odzrkadlia až v ďalších sezónach.
Vašou nevýhodou bolo, že celú jeseň ste odohrali domáce stretnutia na cudzom ihrisku vo Vrútkach. Ako ste sa prispôsobovali novým podmienkam?
Povrch, ale aj samotné ihrisko vo Vrútkach, je na vysokej úrovni a nám sa tam hrá veľmi dobre. Problém je len s trénovaním, plocha je pomerne dosť vyťažená domácim klubom a inými mužstvami z okresnej súťaže a nemali tam pre nás voľný priestor až do takej miery, aby to vyhovovalo aj nám. Takže sme viac-menej trénovali len jedenkrát týždenne, čo je strašne málo. Pochopiteľne, nemáme tam vlastnú šatňu, a tak sme si na tréningy aj zápasy museli „vláčiť“ veci stále so sebou. Napríklad, brankár Jurošek si viackrát obliekal na zápasy na seba mokré veci, ktoré mu nestihli vyschnúť z štvrtkového tréningu, keďže si ich nemal kde sušiť.
V akom štádiu je rekonštrukcia ihriska pri sokolovni, kedy bude dokončené a čo sa za zhruba pol milióna korún na ňom rekonštruovalo?
Ihrisko je po drenážnych betonárskych a iných prácach, ktoré smerovali k tomu, aby sa zväčšilo a odvodnilo, pripravené na asfaltovanie, ale keďže sa s prácami začalo pomerne neskoro, už sa nestihlo do zimy zaasfaltovať. Plánuje sa to na jar, takže možno stihneme na novom ihrisku ešte play-off.
Vy ste naposledy hovorili, že už zrejme skončíte reprezentačnú kariéru, ale podľa všetkého ešte o nej premýšľate, nehádžete šancu za hlavu. Ako je to vlastne a koľko má v súčasnosti Izoglobal vo svojom strede reprezentantov?
Áno je to pravda. Po skončení minulého ročníka som povedal, že končím nielen v reprezentácii, ale aj v mužstve ako hráč, že sa budem venovať len trénovaniu. Viedli ma k tomu moje zdravotné problémy. No, keďže z mužstva odišlo naraz veľa hráčov a pravdupovediac neostal v ňom kameň na kameni, vyhovel som požiadavke mojich spoluhráčov a zostal som ešte hrať. A keďže hrám extraligu, tak mi volal reprezentačný tréner, či to ešte nechcem skúsiť aj v reprezentácii, tak som súhlasil.
Aké máte ciele do odvetnej časti?
Odvetná časť extraligy sa začína až v druhej polovici februára a mi máme teraz voľno až do polovice januára, kedy začneme s prípravou. Vyvrcholením prípravy by potom mal byť začiatkom februára tradičný Izoglobal CUP, ktorý po súhlase s Kométou zorganizujeme vo Vrútkach.