Poriadok do neporiadku

Životné prostredie, poriadok a čistota je podstatným ukazovateľom kultúrnosti každého ľudského spoločenstva. Pohľad (nielen dnešných posviatočných dní) na najmladšie martinské sídlisko – Záturčie, jeho verejné i neverejné priestranstvá, o vysokej kultúrnosti jeho obyvateľov nepresviedča. Zužovať ale problém len na samotných obyvateľov by bolo zjednodušovaním veci. Tí nie sú o nič menej (ne)ľahostajní, (ne)poriadkumilovní a (ne)zainteresovaní ako hocikde inde.
Ako člen výboru mestskej časti Záturčie a poslanec mestského zastupiteľstva a aj ako občan tento problém považujem za hodný verejnej diskusie. Presne pred rokom sme spolu s kolegami poslancami zvolali pracovné stretnutie zástupcov všetkých, do čistoty v meste zainteresovaných, subjektov s občanmi a zástupcami domových samospráv a spoločenstiev vlastníkov bytov (práve oni ako problémom najviac ťažení a dotknutí boli na stretnutí v menšine) s cieľom nájsť konkrétne východiská. V týchto riadkoch poukazujem na to, kde vidím najväčšie problémy ja.
So zákonom o odpadoch má mesto Martin takmer päťročné skúsenosti. Jeho dodržiavanie upravilo v osobitnom „vézet­enku„. V zásade ide o zmenu ponímania nakladania s komunálnym odpadom, keď mesto zabezpečuje pre pôvodcu odpadu určité, presne špecifikované, služby, spojené s nakladaním s odpadom a za tento servis vyberá poplatok. Navonok by teda malo všetko fungovať. O tom, či je tento poplatok nízky alebo vysoký, možno diskutovať, ale faktom zostáva, že zaň má obec vyriešiť povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o odpadoch. A nie je ich málo. No namiesto toho, aby zainteresovaní riešili množstvo problémov s nečistotou okolo kontajnerov, so separáciou alebo s rozmiestňovaním kontajnerov v lesoparkoch či chatových oblastiach (tie sú sústavne preplňované a po ich odvoze vznikajú na miestach oddychu nové skládky odpadu, ktoré tam nikdy neboli) sú nútení vybíjať svoju energiu a prostriedky na vymáhanie stále vyšších nedoplatkov za uvedené služby.
A sme v začarovanom kruhu... Kontajnery na sídliskách sú preplňované a čo sa do nich nezmestí, zmestí sa vedľa nich, čo je ďalší problém. Nenájdete toho, kto by bol za čistotu okolo kontajnerov zodpovedný. Logicky by do úvahy pripadal Ekopolis, ktorý sa zvážaniu odpadu venuje. Tomu to ale neukladá zmluva s mestom. Hádam by sa na to aj dal prehovoriť, ale nie zadarmo. A kde pri toľkých neplatičoch vziať peniaze navyše? Občania? Oni by to aj robili, dokonca sme im to vo všeobecne záväznom nariadení mesta aj prikázali. Len im nikto nepovedal, kde majú ten popadaný odpad vysýpať, keď kontajnery sú plné a pivnice na uskladnenie odpadu väčšieho rozmeru malé. Nakoniec to vietor predsa vyčistí...
Spomínané „vézetenko„ presne špecifikuje aj počet bytov na jeden kontajner. Vrátim sa k spomínanej pracovnej porade. Na nej vzišla oprávnená námietka na nedostatočný počet kontajnerov v tejto mestskej časti. Práce sa chopili aj mestskí policajti. Výsledok – chýba 21 tisícstolitrových kontajnerov. Ostalo, zatiaľ, len pri konštatovaní.
Všetko to, o čom píšem, je len časť nášho problému. Ešte je tu aj problém separácie, najmä separácie „nezpeňažiteľných„ komodít, ako je objemový odpad alebo akumulátory, monočlánky, výbojky, liečivá – to všetko je potrebné preniesť z roviny deklaratívnej do roviny praktickej. Problémov so smeťami, ako vidíme, je dosť. A nielen v Záturčí. Bez spolupráce, záujmu a dôslednosti (a to aj občanov) ich nevyriešime nikdy. Stav v tejto oblasti ale už začína byť neúnosný.