Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
HORÚCA TÉMA MARTINSKÁ - MESTSKÁ HROMADNÁ DOPRAVA

Autobusy plné starostí

Sotva by sme našli desaťročie od 50. rokov minulého storočia, keď začali premávať autobusy z Martina do Vrútok a naspäť, aby táto martinská verejná doprava, odborne Mestská hromadná doprava (MHD) nebola problémom. Samozrejme, vždy iným. Teraz je problémom

Sotva by sme našli desaťročie od 50. rokov minulého storočia, keď začali premávať autobusy z Martina do Vrútok a naspäť, aby táto martinská verejná doprava, odborne Mestská hromadná doprava (MHD) nebola problémom. Samozrejme, vždy iným. Teraz je problémom veľkým.
Zákazníci, teda tisíce cestujúcich, ktorí denne používajú autobusy SAD Žilina (tento podnik vykonáva v súmestí Martin – Vrútky hromadnú dopravu), by vám tlmočili svoje „malé“ problémy. Výsledkom je, že vo verejnosti výrazne dominuje nespokojnosť s MHD. Časté sú sťažnosti na meškanie či vynechávanie spojov, teda nedodržiavanie cestovného poriadku, rovnakú frekvenciu majú výtky voči samotnej organizácii MHD. Počet spojov na linkách za posledné roky poklesol, ale nová situácia sa nijako neodzrkadlila v organizácii dopravy. Linky sú vedené (s malými výnimkami) tak ako pred desaťročiami. Obyvateľov najväčšieho martinského sídliska napr. už veľa rokov doslova provokuje, že podstatne viac spojov idúcich smerom na juh Martina končí vo „vozovni„ SAD než na takmer 10-tisícovej Ľadovni. Od mestského centra prázdne autobusy vozia „vzduch„ do garáží a potom jeden preplnený vezme ľudí na ľadovniansky kopec... Nikto a nikdy nedokázal martinskej verejnosti vysvetliť, prečo to tak musí byť?
Počúvame sťažnosti na veľké časové medzery medzi niektorými spojmi, niekedy aj vyše 30-minútové, ešte horšie je to večer, no a v noci autobusy MHD nepremávajú vôbec. Ľudia nie sú spokojní ani s komplikovaným nástupom spojeným s predajom lístkov a „nabíjaním„ kariet u vodiča, čo veľmi zdržuje. Niekedy musí autobus stáť na jednej zastávke 5 aj viac minút, no a potom ťažko hovoriť o nejakej rýchlosti dopravy. V Martine je to skôr pomalosť... Martinčania jednoducho nechcú veriť, že iba takto sa dá organizovať MHD, že to presne takto vyzerá aj v iných porovnateľných mestách.
MHD nie je na ústupe,
presne naopak
Sú to vážne problémy, pretože ich pociťujú zákazníci, teda tí, čo za lístky platia. Lenže MHD (a nielen v Martine) zápasí s problémami doslova existenčnými. Pamätáme si, že dopravcovia hrozili dokonca aj štrajkom, keď už bolo jasné, že štátna pokladnica sa pre dotácie na MHD uzavrela. Od tohto roku platí teda nová situácia a čoraz viac sa o nej hovorí, tým viac sa odkrývajú nánosy dlhodobo neriešených problémov, ktoré v mestskej doprave sú a v nových podmienkach dostávajú aj iné dimenzie. Z týchto „veľkých„ problémov potom pramenia tie „drobné“...
Dnes sa situácia vykresľuje tak, že oproti sebe stoja mesto a SAD a zdá sa, že sa nedokážu dohodnúť na podmienkach, za ktorých sa má v Martine vykonávať MHD. Cestujúcich občanov to niekedy stavia až do pozície akýchsi rukojemníkov. Akoby počuli – nekritizujte toľko, buďte radi, že vôbec ešte nejaká doprava existuje... Zdá sa, že to nie je celkom iba výmysel či manéver dopravcov, že situácia sa naozaj dostala do štádia, v ktorom treba prijať možno nové, ale v každom prípade jasné opatrenia. A veci si aj vysvetľovať.
My sme si na pomoc prizvali človeka, ktorý má čo k tejto téme povedať, lebo stojí vlastne na oboch brehoch. Je poslancom Mestského zastupiteľstva v Martine a zároveň aj dlhoročným pracovníkom a odborníkom v doprave. Je to riaditeľ ekonomického rezortu Dopravného podniku Bratislava, člen Rady poradcov Ministerstva dopravy SR a zároveň zástupca SR v UITP v Bruseli Viliam Majda.
Tvrdí, že súčasný stav motorizmu so všetkými negatívnymi dôsledkami najmä na život v mestách núti oveľa viac pozornosti obracať práve na MHD. A Európska únia to aj robí, keď navrhuje zmenu v myslení a prístupe samosprávnych orgánov k mestskej hromadnej doprave. Žiada samosprávy, aby vypracovali dlhodobú stratégiu rozvoja dopravy, ktorej dôležitým cieľom je okrem iného vytváranie ekonomického tlaku na obyvateľov, aby viac používali MHD. Súčasne s tým treba tvoriť politiku tarifnú, dotačnú, politiku poskytovania zliav skupinám cestujúcich, politiku vybavovania cestujúcich cestovnými lístkami, poskytovania cestovných a iných informácií a politiku kontroly a sankcií, politiku budovania nosného dopravného systému.
V. Majda ďalej hovorí: „Na uskutočňovanie týchto politík klasické trhové mechanizmy nestačia. Nestačia ani v rozvinutej západnej Európe ani v USA. Paradoxne možno konštatovať, že totalitný režim, aspoň v bývalej ČSSR, mal problém MHD zvládnutý lepšie ako ho zvláda náš štát dnes. Bolo to dané krížovými dotáciami štátu na MHD v každom meste. Samozrejme, ponuka osobných áut bola výrazne nižšia ako dopyt a ich cena v porovnaní s priemerným platom bola príliš vysoká. Väčšine obyvateľov nezostávalo nič iné, len cestovať MHD. Tá však vďaka dotáciám poskytovala lepšiu ponuku, ako ju ponúka MHD dnes.... A v dotá-
ciách je dnes skryté riešenie základného problému MHD v každom slovenskom meste. Aj v Martine. Zatiaľ nepoznám systém MHD nikde na svete, ktorý by z tržieb z cestovného dokázal financovať svoje úplné náklady. To znamená náklady na naftu, náhradné diely, energie, mzdy a odvody, služby, dodávateľské generálne opravy, strážna služba, dane, odpisy na obnovu vozidiel... a zisk dopravcu. Všade je MHD stratovou záležitosťou a stratu vykrýva ten, kto dopravu pre mesto objednáva. Teda mesto samotné.„
Hlavný problém – dotácie
Problémom teda nie je otázka, či MHD dotovať alebo nie. Problémom je otázka výšky dotácií a otázka, akú kvalitu MHD od dopravcu za poskytnuté dotácie požadovať. A prirodzene ako kontrolovať dodržiavanie požadovaných parametrov MHD.
V. Majda: „Na stretnutí poslancov zastupiteľstva s riaditeľom závodu SAD v Martine, povedal pán riaditeľ dôležité vety. Povedal: - V porovnaní s ostatnými dopravcami na Slovensku máme najnižšie náklady na jednotku výkonu, naše režijné náklady tvoria iba platy pár riadiacich pracovníkov a technikov. V našej administratívnej budove máme obsadených len zopár kancelárií. My robíme iba dopravu a základnú údržbu. A dopravu robíme maximálne ekonomicky. My nerobíme žiadnu optimalizáciu dopravy...
Necitujem jeho myšlienku doslovne a týmto sa mu ospravedl-ňujem, ak som jeho výrok príliš skreslil. Môžem však potvrdiť, že v administratívnej budove SAD Martin je naozaj len pár „režijných„ zamestnancov. Ako odborník na problematiku verejnej dopravy však viem, ako ťažko sa získava dôvera občanov a poslancov, že tie náklady dopravcu sú naozaj optimálne, že v nich nie je „zašmodrchaný„ nejaký ten miliónik na vyšší zisk majiteľa firmy alebo príliš vysoké platy manažérov. Tento rok je situácia o to ťažšia, že od 1. januára už štát skončil s dotovaním MHD a všetko to ponechal na pleciach samosprávy. Poslanci máme už teraz sami rozhodnúť, akú výšku dotácií odsúhlasia súkromnej dopravnej firme za to, že bude robiť MHD v Martine aspoň na doterajšej úrovni. Zároveň máme rozhodnúť, odkiaľ vziať peniaze na tieto dotácie.„
Problém druhý – súťaž
Keď už má mesto na pleciach celú ťarchu financovania MHD, je celkom prirodzené, že bude chcieť, aby za peniaze svojich občanov dostalo optimálnu službu. Aby MHD bola nielen ekonomická, ale aj kvalitná a vyhovujúca. Má sa preto uspokojiť s jedinou ponukou, v tomto prípade SAD Martin? – pýtame sa V. Majdu.
„Je nemysliteľné, aby poslanci alebo zamestnanci mesta osobne kontrolovali oprávnenosť každej faktúry a každého výdavku SAD. Oprávnenosť nákladov sa vyhodnocuje porovnávaním cenových ponúk záujemcov o prevádzkovanie dopravy. Je to niečo, čo na Slovensku zatiaľ žiadna samospráva nerobí. Preto si myslím, že je nutné riešiť problém s MHD v Martine súťažou viacerých dopravcov.
Avšak súťaž na dodávku takejto služby má svoje zvláštnosti. Vo výhode je ten dopravca, ktorý v danom meste má vybudovanú údržbársku a parkovaciu infraštruktúru. Prípadný záujemca si musí vybudovanie infraštruktúry zahrnúť do ceny, a tým sa stáva menej konkurenčným. Druhým predpokladom pre súťaž je fakt, že ten, kto objednáva dopravné výkony a organizuje na to súťaž, musí mať jasno v tom, čo vlastne objednáva. Musí vedieť, odkiaľ, kam a po akých trasách chcú ľudia cestovať, v akom čase a v akom počte. Musí si na túto maticu požiadaviek vytvoriť maticu prepravných prúdov v priestore a čase a z kombinácií týchto matíc vytvoriť zadanie projektu organizácie MHD. Inými slovami, musí sformulovať veľmi podrobne podmienky dopravy v meste...„
Problém tretí - optimalizácia
Martin zatiaľ takéto zadanie projektu dopravy nemá. Práve v týchto mesiacoch na niečom takom pracujú odborníci Žilinskej univerzity. Podklady pre nich spracovali z veľkej časti pracovníci mestského úradu, ktorí priamo v teréne sledovali a zapisovali.
V. Majda to komentuje: „Zatiaľ ten projekt ale nie je na stole, čiže je jasné, že ešte potrvá nejaký čas, kým sa vytvoria podmienky pre takúto súťaž. Zatiaľ je možné znížiť mieru rizika, že nevyhadzujeme peniaze samosprávy za MHD len tak, že vyzveme konkurenčných dopravcov v najbližšom okolí, aby sa oni vyjadrili, či sú ochotní a schopní robiť aspoň doterajší objem MHD za nižšie dotácie, ako to požaduje súčasný dopravca. Ak nie, potom nám neostáva nič iné, len akceptovať súčasného dopravcu a jeho požiadavky. Preto som v mestskom zastupiteľstve navrhol vyžiadať si od okolitých firiem v Liptovskom Mikuláši, v Trenčíne, ale aj v ostravskom Connexe ich tzv. kalkulačný vzorec na vozidlový kilometer. Nie som si istý, že títo dopravcovia budú ochotní odkryť takúto podrobnú kalkuláciu svojich nákladov len tak. Je to však výzva pre podnikateľov v doprave, ak majú primeraný počet autobusov a vodičov, aby zvážili riziko podnikania aspoň v dohľadnej budúcnosti.
To, že doprava nie je v Martine optimalizovaná, je fakt. Nepopiera to ani riaditeľ martinského závodu. MHD v Martine funguje na princípe - natlačiť ľudí do vozidla, zinkasovať a odviezť. Ale tomuto systému sa môže čudovať iba laik. Ak chce súkromný dopravca mať aspoň minimálny zisk pri súčasnom modeli financovania MHD, musí maximalizovať tržby, lebo dotácie sú už roky stláčané na čo najnižšiu možnú úroveň. Tak, ako boli a sú nespokojné mestá, že pred fiškálnou decentralizáciou dostávali na tie činnosti, ktoré postupne preberali od štátu, stále menej a menej peňazí, to isté robil štát aj dopravcom s dotáciou na dopravu.„
* * *
Je jasné, že vybudovanie kvalitnej MHD ani v Martine nebude ľahkou a rýchlou záležitosťou. Zanedbaná doprava v našom meste však po nejakom riešení priam zúfalo volá. Bez dotácií mesta a seriózneho prístupu odborníkov sa to však nepodarí. Dnes o to viac, že už platí jasná úmera, že ten, kto si dopravu objednáva (teda mesto), musí presne vedieť akú dopravu chce a na akú má. Treba priznať, že v tejto oblasti majú samosprávy len veľmi málo skúseností a v prideľovaní licencií a dotácií na MHD sa bude ešte nejaký čas iskriť. A určite aj medzi cestujúcimi. Cesta k ich spokojnosti bude veľmi dlhá.

Skryť Vypnúť reklamu

Stanovisko martinskej radnice
K problémom okolo mestskej dopravy sa pre NŽT vyjadrila aj hovorkyňa martinskej radnice Katarína Mažáriová. Podľa jej slov Žilinská univerzita pracuje v súčasnosti na projekte optimalizácie mestskej hromadnej dopravy v Martine. Ten by mal byť hotový v marci a bude ho môcť pripomienkovať nielen martinská radnica, ale aj SAD Žilina. Jeho cieľom je navrhnúť optimálnu vyťaženosť autobusových liniek MHD v Martine, Bystričke, Lipovci, Turčianskych Kľačanoch a vo Vrútkach.
Podľa K. Mažáriovej je niekoľko možných riešení, o ktorých už primátor Stanislav Bernát a pracovníci radnice uvažovali. Prvou možnosťou je udržať súčasný stav a SAD by museli dotovať mestské a obecné úrady. Druhou možnosťou je vytvorenie dcérskej spoločnosti SAD Žilina v Martine a ďalším možným riešením je prevádzkovanie mestskej hromadnej dopravy úplne novým subjektom. SAD Žilina požaduje od miest a obcí stále viac dotácií, tento rok to malo byť na MHD v Martine, vo Vrútkach a spomínaných obciach 36 miliónov korún.

Skryť Vypnúť reklamu

Stanovisko dopravného podniku
Hovorkyne SAD Žilina Ivany Strelcovej sme sa opýtali na problémy súvisiace s budúcnosťou mestskej hromadnej dopravy v Martine, vo Vrútkach a okolitých obciach, na prepúšťanie martinských pracovníkov žilinskej SAD a na možnosti tohto podniku vyplývajúce zo zmluvy s mestom. Odpoveď sme od nej dostali elektronickou poštou:
„SAD Žilina má uzatvorenú s mestom Martin zmluvu o budúcej zmluve na mestskú hromadnú dopravu s podmienkou uzatvorenia riadnej zmluvy do 30. apríla 2005. SAD Žilina, zrušila hromadné prepúšťanie zamestnancov v januári 2005. Opatrenie platí aj pre zamestnancov v Martine. Počet liniek a spojov sa zatiaľ nemení. Pomer spojov medzi SAD a sídliskom Ľadoveň je 62 : 38. Počet spojov na sídlisku Ľadoveň považujeme za dostatočný. Spoje, ktoré končia pri SAD, sú zavedené z technologického dôvodu (autobusy na konci trasy zaparkujú v depe). Mesto Martin požiadalo nezávislú inštitúciu o vypracovanie optimalizácie trás, liniek a spojov v MHD v Martine. Ak mesto Martin optimalizáciu akceptuje a objedná si mestskú hromadnú dopravu u žilinskej SAD, zabezpečíme ju...„ napísala nám Ivana Strelcová.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 323
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 536
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 226
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 345
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 143
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 096
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 005
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 046
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 879
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 808
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

Už ste čítali?