u. Keďže pôvodné hojne navštevované oddelenie bolo medzičasom presunuté do hlavnej dvorany, prešla k okienku číslo 13 (čo malo pani Naivnú varovať, ale nevarovalo!), určenému pre všetky možné lotérie. Nič netušiac, požiadala o blanketu telegramu.
„Príde vás to draho!„ vyhlási nevrlo pani za okienkom.
„Nevadí... viete, chcem poslať blahoprajný telegram do Česka,„ upresnila pani Naivná.
„Tak to bude ešte drahšie,„ pritvrdí tón pani za okienkom, nazvime ju zdvorilo Nevľúdna.
„Na tom nezáleží.„
Pani Nevľúdna zaloví medzi papiermi a očividne pobúrená tvrdohlavosťou zákazníčky šmarí na pult okienka zažltnutý formulár.
Pani Naivná ho vypísala a vrátila sa k okienku.
„Dvesto záloha, zvyšok doplatíte po odoslaní,„ nevzdáva sa bojovnosti pani Nevľúdna. Len čo požadovanú sumu obdrží, bez slov sa zdvihne a odchádza preč.
Za chrbtom pani Naivnej sa už formuje úctyhodný rad.
Konečne sa pani Nevľúdna vracia a duel pokračuje.
„Neuviedli ste číslo domu!„
„Netreba.„
Pani Nevľúdna opäť odchádza a keď sa vráti, pomstychtivo oznámi: „Bez čísla neručíme za doručenie.„
„Tá adresa úplne stačí!„
Pani Nevrlá znovu odchádza a nasleduje ďalšie čakanie.
„Morzeovka už asi vyšla z módy...„ ospravedňujúco zavtipkuje pani Naivná smerom k čakajúcim. Tí sa napodiv tvária chápavo, zjavne ich statočný boj s byrokraciou zaujal.
Tretí návrat pani Nevľúdnej – nahnevaná dosadá na stoličku a ceruzkou počíta slová. „Tristodvadsať korún,„ znie ortieľ za šestnásť slov, vrátane predložiek. Vyšklbne pani Naivnej podávanú tisícku a hodí jej nazad dvestokorunovú zálohu.
Pani Naivná vezme výdavok a ešte raz sa ospravedlňujúco usmeje na už mierne šokovaný rad čakajúcich. Pri odchode sa úchytkom spýta: „Dúfam, že telegram bude doručený do dvadsaťštyri hodín?„
„To bývalo za socializmu, dnes to trvá aj štyri dni!„
Pani Naivná ako omráčená kráča z pošty. Na čerstvom vzduchu sa preberie zo šoku a vráti sa k okienku INFORMÁCIE s nádejou, že zle počula.
„Prosím vás, ako dlho ide telegram do Čiech?„
„No... ako obyčajná pošta. Najprv do Žiliny, potom...„
To už pani Naivná nevydrží a preruší pani Nevľúdnu číslo 2: „Ako obyčajná pošta? Za dvadsaťnásobok obyčajného poštovného?„
„Socializmus sa už skončil, milá moja...„
Nechápem, čo má posielanie telegramov na začiatku tretieho tisícročia spoločné so socializmom. A za akú službu si pošta účtuje tú nehoráznu sumu? Alebo, že by telegramy doručoval pracovník pošty pešo s emblémom Slovenská pošta na šiltovke, keďže ide o vzdialenosť necelých dvesto kilometrov? - láme si pani Naivná hlavu cestou domov z pošty.
Páni Edison, Watt, Tesla, aj sa vašimi vynálezmi takto zatočíme?
Takže šťastný koniec tento príbeh nemá... Alebo áno, ak sa ozvú aj ďalší postihnutí službami tejto ustanovizne? Pre istotu dobrá rada pani Naivnej nakoniec: keď budete chcieť poslať telegram, zhlboka dýchajte a počítajte: Jeden, dva, tri... NIE, NIE, POMALŠIE!... štyri, päť, šesť...
Autor: šm