Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Nie sú reštitúcie ako reštitúcie

„Toto slovo už pätnásť rokov skloňujeme vo všetkých pádoch,„ píše nám náš čitateľ Jozef Vitalaj. Nehovorí nič objavné. Naučili sme sa s termínom reštitúcie žiť. Akceptujeme ho, alebo aj nie, týka sa nás i netýka zároveň, považujeme ho za krok k spravodli

vosti, no môže nám aj nevoňať. To podľa toho, či sme súčasťou reštitúcie, alebo nie sme. Chápeme, ak sa reštitúciami naprávajú chyby minulosti a nechápeme, ak tým naprávaním sa dejú ďalšie krivdy.
Keď sa rúbe les, padajú aj ívery. Lenže, takýchto „íverčekov„ je ale v našich končinách nielen za mierny poprašok, ale aj poriadnu prikrývku. Pod rúškom reštitúcii sa deje aj veľká nespravodlivosť. „Štát už z veľkej časti rehabilitoval tých, čo boli za bývalého režimu politicky ukrivdení. Sčasti vrátil takzvaný znárodnený majetok, snaží sa nahradiť škody a zmierniť krivdy tým, ktorí slúžili v pomocných pracovných táboroch, vojakom slúžiacim na západnom fronte, atď.,„ píše J. Vitalaj a pokračuje. „Ale zabudol a zabúda na desaťtisíce ľudí na Slovensku (i v Turci), ktorí pracovali v akciách „Z„, zásluhou ktorých vyrástlo aj v našom regióne množstvo kultúrnych zariadení, obchodov, ciest, regulovali sa potoky, rieky, stavali mosty, chodníky, oplocovali sa cintoríny, stavali domy smútku, materské školy i jasle, skrášľovalo i tvorilo sa životné prostredie.„
Termín „zetka„ poznali najmä na vidieku. V mestách sa svojpomocne stavalo menej. No na dedinách by nemali ani spolovice toľko „nových„ objektov, keby nebolo dobrovoľnej práce občanov. Väčšine ostal len „dobrý pocit z dobre vykonanej práce„, ktorý stačil na zadosťučinenie, všeobecnú úctu i autoritu medzi spoluobčanmi. Mnohým brigádnikom ani o nič iného nešlo. Nakoniec, v spoločne vybudovanom kultúrnom dome boli svadby lacnejšie, na obecných úradoch si mohli dôstojnejšie vybaviť svoju agendu, požiarne zbrojnice mohli lepšie zabezpečiť dedinu i majetok svojich staviteľov pred požiarom, v domoch smútku sa organizovali dôstojnejšie obrady, cesty, chodníky, spútané potoky tiež slúžili obecnému blahu... A slúžia doteraz a dedina možno nemusí vynakladať dnes už drahšie peniaze na investície zabezpečujúce jej normálny chod.
Inak je tomu so „zetkami„, ktoré sa stali predmetom privatizácie. Kedysi malej, potom veľkej a dnes možno už aj takých, ktoré sa spájajú s prívlastkom – tunelovanie. Obchody sa predávali i predávajú, kultúrne domy (časti ich vybavenia či priestory) prenajímajú, športoviská sú predmetom súkromných prestavieb na komerčné účely a mnohí starostovia sú radi, že podnikatelia ich takto zbavujú starosti s réžiou. Otázkou je, či ide o najsprávnejšiu hru s aktivitou občanov. Je jasné, že kto má majetok – v tomto prípade obec či jej občania – mal by sa oň starať. Teda, ak sa niekto cíti byť za svoju prácu „spolumajiteľom„ kultúrneho domu, mal by sa podľa správnosti podieľať aj na krytí nákladov spojených s jeho prevádzkou. Teda, čiste hypoteticky. V tejto súvislosti je hádam namieste snaha obecného zastupiteľstva či richtára, ak zbavia obecný rozpočet bremena nákladov a „zetkársku„ investíciu či jej časť dajú do prenájmu. Inak stojí vec pri predaji – objektu základnej či materskej školy alebo aj iných priestorov. Do nenávratna sa tak v komercii rozplynie nadšenie a množstvo odpracovaných hodín dobrovoľníkov. Majú títo ľudia nárok na odškodné? Náš čitateľ je presvedčený, že áno.
A štát? Ten na túto tému „nestratil„ ani jedno slovo. Osobne si myslím, že ani nestratí. Predaje akéhokoľvek majetku v obciach tiež podliehajú schváleniu obecného zastupiteľstva. A to je volené občanmi. Občania by mali teda mať informácie (alebo by sa ich mali dožadovať) o efektoch predaja, o využití získaných finančných prostriedkov a mali by vytvoriť tlak na obecnú správu, aby sa nerozplynuli v bezodnej studni bežných výdavkov. Dnes sa nikto „zetkárom„ nebude starať o ich možné krivdy. Naopak, oni sú tými občanmi, ktorí by nemali pripustiť, aby čas vyhral nad ich niekdajším dobrovoľným snažením.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 456
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 923
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 244
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 384
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 796
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 046
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 013
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 062
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 892
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 819
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

Už ste čítali?