Najmladšia z Najstaršieho remesla

Martinské divadlo je známe jednou svojou osobitou tradíciou. A tá spočíva v schopnosti znova a opäť, v každej ďalšej generácii, regenerovať svoje umelecké sily. Deje sa tak zákonite, obdivuhodne a opakovane, zakaždým po odchode ambicióznych hereckých tale

ntov či režisérskych osobností. Určite na tomto pomyselnom „vstávaní z popola„ majú podstatnú zásluhu herci, ktorí vo svojom materskom divadle zasa naopak - vytrvalo a verne - zostávajú. Poctivo a neúnavne ťahajú hereckú káru vo „svojom„ martinskom divadle, po jeho meniacom sa, a predsa stálom, javisku, vždy dopredu, k tvorivým úspechom...
V tomto zmysle patrí v Martine k tým najvernejším celá jedna silná herecká generácia. V divadle končila svoje zväčša celoživotné, stále angažmán na začiatku deväťdesiatych rokov. Mnohé mená z tejto, takpovediac zakladajúcej generácie martinského divadla patria do zlatého fondu skvelých hereckých osobností. Pre osvieženie pamäti - aspoň tých Martinčanov, ktorí chodili a chodia do nášho divadla - boli a sú to: Katarína a Jaroslav Vrzalovci, Tibor Bogdan, Emil Horváth, Štefan Halás, Ivan Folkman, Štefan Mišovic, Jozef Kramár... O ich hereckých kvalitách a vitálnej tvorivej sile svedčí elán, s akým sa herci - a najmä herečky! - na svoje martinské javisko stále vracajú.
A práve pätica stálych protagonistiek martinského divadla z radov nežného pohlavia, ktorá vlastne ešte stále hrá. Kto z fanúšikov nášho divadla by nepoznal Elišku Nosálovú, Maricu Bálintovú, Gitu Mazalovú, Helenu Sudickú a Dagmar Kollárovú - momentálne v postavách Very, Edny, Uršuly, Mae a Lilian. Stále hrajú to „ich„ Najstaršie remeslo doma, ba tiež na festivaloch a zájazdoch, (aspoň sporadicky). Od premiéry v máji 2002, teda už takmer celú tretiu sezónu a stále s neokázalým úspechom tak u publika, ako aj u odbornej kritiky.
No a z tejto „silnej, starej, dobrej„ zostavy je Dagmar-Danka Kollárová najmladšia. V živote, na scéne, ba zhodou okolností aj v hereckom remesle na javisku „najstaršom„. A práve v minulom roku bola Danka tiež jubilantkou. Poslednou z pätice, čo završuje sedem krížikov. Pravda, tie by ste jej určite ani na prvý, ba ani na druhý pohľad nerátali. Neustále v pohybe, činorodý, večne realistický človek. Dankin vstup na dosky a pôsobenie v martinskom divadle má svoje pestré a rozmanité peripetie - spolu s manželom Ivanom Kollárom, či o čosi málo neskôr za ním. Danka prišla do martinského divadla na začiatku šesťdesiatych rokov z prešovského javiska. V divadle sa zamestnali, jeden ako inšpicient, druhá ako rekvizitárka, onedlho však už na poste šepkárky. V tých časoch nebolo v martinskom divadle ničím výnimočným, že hneď po príchode účinkovali z času na čas aj v menších hereckých úlohách.
Na svoje začiatky v Martine, za scénou i na javisku, spomína rodená Pražáčka, ochotnícka herečka vo voľakedajšom výbornom ochotníckom súbore Dimitrovky v Bratislave, Dagmar Kollárová aj po rokoch pekne a v dobrom.
„Do martinského divadla akosi vždy prichádzali skvelí režiséri. V rokoch nášho nástupu sme mali šťastie, že tu pracoval výborný dramaturg Igor Galanda a perfektní režiséri - Pavel Rímsky, Dezider Janda, Martin Hollý, Miloš Pietor, Ivan Petrovický, o čosi neskôr Ľubo Vajdička... Vládla tu príjemná tvorivá atmosféra. Nikdy sa nerobili „stavovské“ rozdiely. Všetkým na javisku i okolo neho nám išlo spoločne o dobré divadlo. Režiséri vedeli výborne pracovať s hercami. Pekné bolo tiež to, že každý dostal priestor na svoje prípadné pripomienky. Spoločný tvorivý duch to dovoľoval a aj si to žiadal...„
Ako šepkárka nadobudla Danka veľmi skoro pozoruhodné skúsenosti. Veď vedieť dobre šepkať, to chce nielen zvládnuť remeslo, ale tvorivý prístup kombinovaný s pohotovosťou. Dobrá šepkárka musí vládnuť veľkým porozumením, dokázať sa psychologicky prispôsobiť rozmanitým povahám hercov, počúvať režiséra.
Ako svoju úlohu šepkárky vidí v inscenácii samotná protagonistka spoza opony Danka Kollárová? „V prvom rade je veľmi dôležité nestratiť sa v hre. Takzvane „nahodiť„ text môžem tomu, kto možno na chvíľu stratil orientáciu. Našepkám zopár slov, vetu, aby sa mohol chytiť. Dá sa to, keď ide o malý výpadok, slovko, dve, repliku. Naopak, tzv. povestné „auslágy„, veľké výpadky z textu hry sa zo šepkárskej knihy väčšinou našepkať nedajú. Zachrániť situáciu, herca a občas aj celý výstup či hru môže jedine kolega na scéne. Ak je duchaprítomný, pohotový a často aj poriadne vynaliezavý.
A aký je v tom rozdiel, keď sa šepká herečke, teda žene alebo hercovi – mužovi? „Sú herci, práve tak ako herečky, ktorí sú vždy bezchybne pripravení a šepkárka sa pri nich nenarobí. Spomínam si na výborného herca Igora Hrabinského. Mávali sme v tých časoch do roka aj desať premiér. Medzi nimi boli často veľké, veršované hry, napríklad Shakespearove veselohry a drámy. Väčšinou je to pre herca hotová pohroma. Viazaný verš nie je voľná reč, ani zďaleka už nie hovorový jazyk. Igor bol však perfekcionista, ale súčasne tiež poriadny trémista. Veľmi nerád videl, keď by som ako šepkárka bola pred začiatkom nejako rozptýlená. Ak som sa pozorne ponorená do svojej múdrej knihy venovala len textu hry, vtedy bol pokojný. Len veľmi zriedka naozaj od mňa potreboval našepkať. A tie mužsko-ženské rozdielnosti určite neplatia, nie sú dôležité takýmto spôsobom.„
Sme zvedaví ďalej, ako to vyzerá na javisku a za oponou, keď dvojjediná Dagmar-Danka šepká, aj rovno na scéne hrá... „Na mojom šepkárskom poste sa tým, že som súčasne aj hrala, vlastne nič nemenilo. Obyčajne to neboli veľké úlohy, takže, keď sa skončil môj výstup, odišla som k šepkárskemu stolíku, zobrala do ruky svoju starú dobrú známu knihu a sledovala text hry bez problémov ďalej. Až do poslednej repliky, po prvú oponu. A potom, divadlo je kolektívne dielo so všetkým, čo v ňom leží i beží. Keď sa hrá, každý za scénou robí, čo treba. Môj muž Ivan alebo Janko Barto, všadeprítomný a všetkými rešpektovaný inšpicient, ma určite na tú chvíľu radi zaskočili. Nebolo tej hry ani výstupu, aby text bol čo len na chvíľočku bez dozoru.„
Ako to však je s vašou dnešnou Lilian? To predsa nie je iba taká úložka a ani kolegyne už nemajú - násť! Kto šepká vám, či ako vy v tejto hre našepkáte kolegyniam? Ak text odrazu nejde, ako by mal a vy ste na javisku, pred divákom, na očiach publika, jedna z rovnocenných postáv... To nemusí byť žiadna „sranda„? „Tak toto je síce trocha iné, ale zasa je to skvele zariadené! Z javiska - z divadla i zo života - odchádzam v postave Lilian zhodou okolností ako prvá. Nikto to tak osobitne nenarežíroval, to len americká autorka práve takto napísala svoju hru. A potom, režisér Ľubo Vajdička pri svojom návrate do Martina po osemnástich rokoch, zasa obsadil hru Najstaršie remeslo takto. Opäť je to práve tak dobre. Kým odídem zo scény divadla navždy, teda moja milá Lilian, za oponou stojí opäť môj starostlivý muž. Pretože je dobrý kolega - šepkár, väčšinou sa tiež nemôže nič neriešiteľné prihodiť. Inak, k tejto hre máme vari celkom pochopiteľne všetky do jednej osobitný vzťah. Cítime ju ako veľký záväzok a vážime si dôveru pána režiséra Vajdičku. Keď som sa dozvedela, že Katka Vrzalová už nemôže prijať úlohu v tejto hre a postava Lilian sa tak ujde mne, pochopiteľne, potešila som sa. No súčasne som to cítila aj ako veľkú zodpovednosť a záväzok, ktorý nesmiem sklamať. Skúšobné obdobie s Ľubom Vajdičkom bolo báječné, plné porozumenia. Celkom ako za starých čias, keď bolo martinské divadlo a všetci ľudia v ňom rovnako a bez rozdielu, či patrili do techniky alebo umeleckej sféry, zapálení pre spoločnú vec. Tak, ako sa na divadlo vari stále patrí, a možno aj bude.„
Dankine kolegyne hovoria o tom „ich„ Najstaršom remesle ako o svojho druhu hereckej labutej piesni. Ak to tak aj život nebodaj zrežíruje, že sa im už na martinskom javisku iné roly neujdú, tá ich z „najstaršieho„ bola veru veľmi pekná. Má nostalgicky vľúdnu melódiu s ľudsky múdrym, vrúcnym textom.
A tak sa ešte popýtajme Dagmar Kollárovej, divadelníčky na celý život a dokonca pod obojím, čím je pre ňu pani Tália stále taká príťažlivá? „Divadlo je krásna práca s báječnými ľuďmi vo vynikajúcom kolektíve. Tak to aspoň v martinskom divadle vždy bývalo. Boli sme na jednej lodi a mali sme spoločnú lásku k divadelnému umeniu. Nikdy nebolo v martinskom divadle rozhodujúce, či ide o administratívu, techniku, hercov, umelecký kolektív alebo poslednú uvádzačku. Bola som tu medzi svojimi a boli to dobrí ľudia, z ktorých, žiaľ, už mnohí nie sú medzi nami. Tvorili sme jeden kolektív, ktorému ležal na srdci ten najlepší výsledok - každá nová premiéra. Nemusela sa vždy vydariť stopercentne, ale snaha bola rovnaká u všetkých... Časy sa menia a ľudia s nimi. Za seba a svoju generáciu môžem povedať, že od päťdesiatky martinského divadla to už nie je vôbec ľahké. Naša generácia kompletne odišla, mladí majú inú filozofiu. Pravda, sme stále vďačné, že naše Najstaršie remeslo je v repertoári aj v súčasnosti, lebo má úspechy aj mimo Martina. Od domáceho publika cítime spontánne prijatie. Mohli by sme však vážne diskutovať o filozofii nasadzovania inscenácie do programu. Treba mať na pamäti, že keď sa otvorí pri Najstaršom remesle opona, sedí tam 363 rokov! Držať si texty dva - tri mesiace v hlavách, a potom hrať raz za mesiac, to nie je milé žiadnemu kolegovi, v akomkoľvek hereckom veku! Ničoho však neľutujem! Zažila som v tomto divadle tie najkrajšie časy svojho života. Z čosi vyše päťsto premiér, ktoré sa v martinskom divadle za viac ako šesťdesiat rokov jeho profesionálnej existencie hrali, mám ako šepkárka, a občas i herečka, na svojom osobnom konte okolo dvoch stovák. Stretla som sa tu s mnohými vynikajúcimi režisérskymi osobnosťami a mala som tú česť úzko s nimi spolupracovať. Mala som a mám skvelých kolegov a báječné kolegyne. Stále sa schádzame aj v súkromí na svojom utorkovom „babinci„. Nemohli by sme bez seba dlhšie vari vôbec byť. Práve tak bez môjho divadla - lásky i osudu. Možno sú to veľké slová, ale sú pravdivo úprimné.„

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 694
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 525
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 287
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 13 030
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 655
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 980
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 590
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 352
  1. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  2. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  3. Martin Pánik: Sú premnožené
  4. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  5. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  6. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  7. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  8. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 871
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 447
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 325
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 213
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 339
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 318
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 593
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  2. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  3. Martin Pánik: Sú premnožené
  4. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  5. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  6. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  7. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  8. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 871
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 447
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 325
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 213
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 339
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 318
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 593
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 415
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?