Krvavé nedeľné popoludnie

Martin - Predminulú nedeľu (6. február) približne o 16.30 h zastrelil policajt na verejnom klzisku v Martine pri divadle pitbula. Pes vnikol na ľadovú plochu a začal korčuľujúcich sa ohrozovať. Najprv napadol dievča z Čiech, ktoré bránila jeho teta, neskôr pohrýzol ženu do ruky a jedného muža, ktorý sa snažil dievča brániť, do nohy. Ich zranenia si nevyžiadali hospitalizáciu, ale predbežná doba ich liečenia je 7 a 10 dní. Privolaný policajt presne mierenou ranou psa zastrelil. Policajt použil zbraň v súlade so zákonom o policajnom zbore. Majiteľ psa je zatiaľ neznámy, zviera bolo bez obojka, košíka a známky. Majiteľ psa nedbanlivosťou spôsobil zranenia a je podozrivý z ublíženia na zdraví. Takto informovala redakciu polícia.
Našli sa dvaja odvážni
Nečakaný skok bežiaceho pitbula cez mantinel prerušil ako blesk pokojnú nedeľnú atmosféru na mestskom klzisku. Zrazu išlo o život... Dramatickú situáciu nám opísali dvaja muži, ktorí sa stali hlavnými postavami príbehu. Jediní sa snažili napadnutému dievčaťu pomôcť. Ostatní boli iba divákmi. Odvážnymi mužmi boli Martinčania – Jozef Kostolník a Marián Hajda. Jozefa Kostolníka pes nezranil, ale Mariánovi Hajdovi zahryzol do nohy. Našťastie mal vysoké topánky.
Marián Hajda sa do nepríjemnej situácie dostal vlastne náhodou, keď išiel okolo klziska. „Manželka mi povedala, že sa tam čosi deje. Keď sme prišli bližšie, videl som pitbula, ktorý bol na klzisku sám s dievčaťom, ktoré držal za nohu. Dievča bolo zvalené cez mantinel. Ja som ho snažil oslobodiť od psa. Až neskôr som si uvedomil, že som bez rukavíc, čo mohlo byť pre mňa veľmi nebezpečné. Potom prišiel dievčaťu na pomoc nejaký muž, ktorý udrel psa po hlave akousi prilbou. Pes potom prudko vyskočil z klziska, s čím som nepočítal. Potom uhryzol príbuznú dievčaťa a chcel aj muža s prilbou, ktorý sa ale chránil bicyklom. Napokon sa pitbul zahryzol do mojej topánky a držal mi nohu približne päť minút, kým prišli policajti. Mal som už v minulosti zlú skúsenosť s rotweilerom, ktorý skočil po mne, počítal som s tým, že to urobí aj pitbul. Bundu som mal krvavú od jeho papule. Skočil po mne, ale uhol som sa mu, aby sa mi nedostal ku krku. Odniesla si to noha. Keď prišiel ku mne policajt, kričal som na neho, aby psa zastrelil. Nevidel som inú možnosť. Napokon som sa dozvedel, že policajti obviňovali mňa, že vraj pes bol môj. Údajne preto, lebo som tak rýchlo zmizol z miesta... Veľmi rád by som vedel, čí to bol pes, ale pochybujem, že to policajti niekedy zistia...„ - povedal nám Marián Hajda.
Okamžite ho zastreľ!
Jozef Kostolník si spomína na nedeľnú udalosť pred divadlom takto: „Vracal som sa s priateľmi z výletu z Martinských holí a z ľavej strany som obchádzal klzisko. Myslel som si, že ľudia sa na niečom zabávajú, ale po chvíli som si všimol, že nejaká pani hádže gule do psa, ktorý mohol mať tak 15 až 20 kilogramov. Myslel som si, že sa hrajú. Ale potom som si až všimol, že dievča, na ktoré útočí, plače, pes ju držal za ruku a za bundu. Vtedy mi bolo jasné, že pes na ňu útočí. Na riadidlách bicykla som mal zavesenú prilbu. Rozhodol som sa, že dievčaťu pomôžem. Všetci ľudia sa na to iba pozerali. Vzal som si do ruky prilbu a pitbula som celou silou udrel do hlavy, lebo som chcel, aby pustil dievča. Pitbul sa potom začal prejavovať záujem o prilbu a moju červenú vetrovku. Prilbu som mu nastrčil na hlavu a pes mi ju takmer prehryzol. Po chvíli ale zistil, že prilba nie som ja a zaútočil na mňa. Medzi ním a mnou bol ale bicykel. Nanešťastie som spadol dozadu, ale bicykel ma ochránil a podarilo sa mi vstať. Jednou rukou som stíhal otáčať bicykel, aby sa pes ku mne nedostal. Pitbul asi po 30 sekundách zistil, že nemá zmysel snažiť sa obehnúť bicykel. Zaútočil na muža, ktorý bol blízko mňa. Keď na neho skočil, muž sa duchaprítomne uhol a pomerne tesne mu minul krk. Zahryzol sa mu do priehlavku. Muž kričal na mňa aby som neodchádzal. Povedal som mu, že neodchádzam, že si vezmem iba prilbu a prídem mu pomôcť. Dúfal som, že policajti prídu každú chvíľu a o pár minút naozaj prišli, ja som psa ešte približne štyri razy udrel prilbou do hlavy, ale on na to vôbec nereagoval. Policajt sa najskôr obával vystreliť, aby odrazená guľka niekoho nezranila, ale ja som na neho kričal: - Okamžite ho zastreľ, ten pes je nebezpečný! Policajt to potom urobil a dopadlo to dobre...„
Od odvážnych záchrancov sme sa dozvedeli, že na svoj hrdinský skutok doplatili. Jozef Kostolník si poškodil prilbu. Marián Hajda musel v nemocnici zaplatiť za svoje ošetrenie základný poplatok 60 korún (nevieme, čo by sa stalo, keby so sebou nemal peniaze) a pani z Prahy, keďže je cudzinkou, zaplatila v nemocnici viac ako 500 korún. Samozrejme, pohryzených museli zaočkovať proti besnote, aj keď veterinári z Dolného Kubína zistili, že pes ju nemal.
Je najvyšší čas čosi robiť
Bojové plemeno psa, ako je pitbul, môže spôsobiť oveľa ťažšie zranenia. Bolo vyslovene šťastím, že sa nestalo niečo horšie a že udalosť sa strhla vlastne oproti sídlu polície. Hoci sa nestalo nič vážnejšieho, núti nás to zopakovať už viackrát opakované - v Martine chýba všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré by doplnilo zákon NR SR z roku 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Mestská polícia v Martine takéto VZN navrhla, ale mestské zastupiteľstvo ho neschválilo. Údajne preto, lebo v tom čase ústavný súd mnohé mestské VZN považoval za zlé, pretože boli v rozpore zo zákonmi.
Ako nám povedal František Záborský, zástupca riaditeľa veterinárnej a potravinovej správy v Martine, zo zákona č. 282 z roku 2002 vyplýva, že každý pes má mať minimálne dve známky, za pomoci ktorých je možné identifikovať majiteľa zvieraťa a zistiť, či pes bol očkovaný proti besnote. Ak je pes nebezpečný, musí mať aj tretiu známku, ktorá o tom svedčí. Pes bez dozoru by sa vôbec nemal pohybovať po meste. Protizákonné je aj to, ak dozor psa vykonáva osoba, ktorá ho nedokáže ovládať. Problémom je, že podrobnosti o vodení psa stanovuje obec prostredníctvom VZN. V Martine ale takéto obmedzenia a príkazy žiaľ neexistujú. A s tým už treba niečo robiť...