Po komíne bez rebríka

meste a investícií ŽSK do školstva, kultúry a zdravotníctva v meste.

Keď som si prečítal list Jána Dreisiga, musel som sa zamyslieť nad praktickým napĺňaním kompetencií orgánov verejnej správy (v tomto prípade ŽSK) a seriózne som sa musel zamyslieť nad pojmami – investícia, oprava, prestavba či úprava priestorov. Neverím, že tento list je odbornou odpoveďou na naše výhrady a výhrady v článku v NŽT. Ak by som mal zhrnúť svoj názor na metódy argumentácie J. Dreisiga, tak jeho najlepšou obranou je útok, alebo „vodenie ľudí po komíne bez rebríka„. Skôr predpokladám, že ide o pokus obhájiť neobhájiteľné. Ján Dreisig uviedol, že som písomne ani ústne nepozval na rokovanie mestského zastupiteľstva zástupcov ŽSK. Samozrejme komunikoval som s voleným predstaviteľom ŽSK, v tomto prípade to bol podpredseda ŽSK Milan Gavlák. Elektronickou poštou, ale aj listami (v jednej obálke) sme J. Dreisiga a poslanca ŽSK J. Rišiana požiadali o predloženie informácií o konkrétnych investičných akciách, ktoré ŽSK realizoval v Turčianskych Tepliciach a ich finančnom krytí. Na rokovanie MZ napokon prišiel iba Jozef Rišian, ktorý nemal žiadne problémy s formou pozvania.
V ďalšej časti článku ma J. Dreisig obviňuje z klamania a zavádzania verejnosti. Ale podľa schválených dokumentov zastupiteľstva ŽSK a jeho uznesení č. 5 z 25. augusta 2004 nedostalo mesto do spomínaného rokovania mestského zastupiteľstva v Turčianskych Tepliciach na obnovu ciest druhej a tretej triedy ani desať halierov. Ak sa situácia odvtedy zmenila, budem len rád, ale schválené materiály, ani vyjadrenia poslanca o tom nenasvedčujú. Obyvateľov Turčianskych Teplíc iste zaujímajú aj prijaté kritériá na rozdelenie peňazí a ich praktické uplatnenie. Ak 25 percent finančných zdrojov išlo na cesty podľa intenzity dopravy a ďalších 30 percent napočítali podľa počtu obyvateľov, je minimálne diskutabilné, či tieto kritériá boli skutočne naplnené. Najmä, ak peniaze použijú na opravu úsekov ciest v Slovenskom Pravne, Abramovej, Jasenove, Rudne, Bodorovej, Borcovej, Dubovom, Mošovciach. Za toto rozhodnutie nesú zodpovednosť funkcionári ŽSK, ale to neznamená, že my ostatní nebudeme mať na to svoj názor.
Ján Dreisig tvrdí, že moje tvrdenia sú nekvalifikované. Nechcem sa oháňať svojím vysokoškolským ekonomickým vzdelaním, ani licenciou člena Slovenskej komory daňových poradcov. Myslím si, že stačí rozoznať rozdiel medzi investíciou a úpravou priestorov za 1,2 milióna korún, alebo prestavbou za 0,4 milióna korún. Ja som hovoril v článku v NŽT o investíciách. Ján Dreisig ale bez problémov spája investície s bežnými výdavkami (peniazmi na mzdy učiteľov, odvody a prevádzku týchto škôl). Školstvo je od roku 2004 financované prostredníctvom normatívov stanovených nariadením ministerstva školstva, príjemcom peňazí je príslušná škola a samosprávny kraj plní iba funkciu zriaďovateľa, ktorý rozdeľuje peniaze. Jánovi Dreisigovi sa nepodarilo svojimi tvrdeniami vyvrátiť moje stanovisko o nulových investíciách v meste do roku 2004, ale dosiahol len to, že mnohí poslanci a obyvatelia Turčianskych Teplíc sa pýtajú, prečo ich pán riaditeľ ŽSK považuje za ľudí, ktorí nevedia, o čom je reč. Ak sme v našej žiadosti chceli informáciu o pôsobení kultúrnych organizácií v Turčianskych Tepliciach, mali sme na mysli, aké kultúrne podujatia ŽSK v meste financoval a poslanci a občania nech posúdia, či ich bolo veľa, alebo málo. Ak Turčianske osvetové stredisko v Martine zorganizovalo v Turčianskych Tepliciach v priebehu roku 2004 iba spevácku súťaž mladých talentov, je vecou názoru, či je to veľa, alebo málo.
Postoje starostov a širokej verejnosti horného Turca k problematike teplickej Polikliniky sú dlhý čas odlišné od názoru, ktorý v NŽT prezentoval Ján Dreisig. Nejde o to, či máme niekoho regulovať, stanovovať mu, či má alebo nemá niekde vykonávať konkrétne zdravotnícke činnosti, ale som presvedčený, že bez mesta a obcí horného Turca môže byť riadenie zdravotníckych služieb, ich rozsah a kvalita nedostatočná. Vôbec nechceme špekulovať o tom, ako dopadne poliklinika po naplnení koncepcie ŽSK v zdravotníctve. Tvrdenie J. Dreisiga, že nič netreba zachraňovať, dostavať, ani privatizovať, lebo problémy sú vyriešené, sa asi budem musieť naučiť tlmočiť lekárom, ktorí požadovali príspevky obcí, a tiež občanom požadujúcim zabezpečenie pohotovostných služieb, napr. aj všetkým pacientom kardiológie, ktorí musia chodiť do ordinácií na 2. poschodie, ľuďom s ťažkými fraktúrami, ktorí navštevujú ambulancie na 2. poschodí a všetkým, ktorí chcú, aby im zdravotníctvo horného Turca poskytovalo plný rozsah „služieb„. Ani v jednom meste a obci to nie je v poriadku tak, ako sa to Ján Dreisig snaží nahovoriť obyvateľom Turčianskych Teplíc.