ho pracovného dňa. Minimálne raz do týždňa ale tie dvere predsa len otvorí aj teraz, vezme si noviny, povie nám, čo si o nich myslí a o čom by sme ešte mali písať. Vlastne neodišla. A oddychovať už vôbec nie. Hoci – zaslúžila by si. Nikdy sa práci neotáčala chrbtom, vždy si jej naberala viac, ako bolo treba a vždy vedela, pre koho píše a koho svojimi článkami bráni. A pre nás ostatných bola dobrou mamou, ktorá nezabudla vypočuť naše starosti, poradiť, usmerniť a ponúknuť na svoje narodeniny fantastické šišky s jahodovou penou, ktoré sa nám nikdy neprejedli, lebo nemajú široko-ďaleko páru.
Nezabudla na nich ani tento rok. Zase chutili výnimočne ako aj všetko ostatné, čo s otvoreným srdcom a pracovitými rukami položila na sviatočný stôl. Oslavovala okrúhle narodeniny, hoci nám to tak nepripadalo. Zuzka Bukovská nepripomína ženu, ktorá by už musela len bilancovať. Práve naopak – má svoje plány, ktoré sa vôbec nezužujú len na rodinu, záhradku, Tomčany a milované deti a vnúčence. Už druhý rok robí lektorku v Slovenskej národnej knižnici – jedinej celonárodnej inštitúcii, ktorá v Martine ešte zostala. Predstavuje ju deťom nielen ako budovu súvisiacu s dejinami, ale ako živý organizmus, ktorý sa prispôsobil času a poskytuje služby na úrovni tretieho tisícročia. A potom – má aj iný plán. Píše knihu. Jej titul - Zblížení Turcom – napovedá veľa. Možno si naši čitatelia spomenú na exkluzívne rozhovory, ktoré svojho času z jej pera Nový ŽIVOT TURCA publikoval. Jej partnermi v nich boli napospol zaujímaví ľudia. Takí, ktorí v Turci žijú či žili, alebo tu pôsobili, alebo sa ich postoje i činy dotkli nášho regiónu. Aktualizovaný výber z nich pripravuje do knižnej podoby – v týchto dňoch hodne intenzívne, lebo na kúpeľný pobyt, na ktorý zajtra nastupuje, si pribalila aj notebook a hromadu podkladov. A tak možno rozsahom neveľké, ale dosahom určite významné, dielo uzrie čoskoro svetlo vydavateľského sveta a Zuzka potom, čo kvôli bežným starostiam (žena ich vždy má neurekom), opäť ako mnohokrát predtým bude môcť spolu s nami povedať, že neboli celkom márne redakčné roky...
Zdravie, pohodu, pozitívne impulzy – to všetko sme už Zuzke k jej jubileu želali. Zostáva pridať, hádam aj za vás, vážení čitatelia, aby ich dokázala zúročiť nielen v rozdávaní sa pre iných, ale aj v šťastí pre seba.