pase, keď doma zvíťazili nad, po základnej časti súťaže, tretím celkom prvej ligy v pomere 3:1. Keďže Martinčania postúpili do play off z prvého miesta po základnej časti, opäť budú mať výhodu domáceho prostredia. Program semifinálových zápasov: 3. marca (štvrtok): Martin - Detva, 4. marca (piatok): Martin – Detva 7. marca (pondelok): Detva - Martin, 8. marca (utorok): Detva - Martin, 11. marca (štvrtok): Martin - Detva, 13. marca (nedeľa): Detva - Martin, 15. marca (utorok): Martin – Detva.
Predsa našli víťazný recept
Pondelok: Senica – Martin 1:4 (0:2,1:2,0:0) – na zápasy 1:3.
Góly: Vítek, resp. Kořínek, Stolárik, Šafarik a M. Ivičič. Zostava Martina: Rovnianek – Stančok, Krecháč, Stolárik, Priechodský, Ivičič, Augusta, Michnáč, Pšenka - Paciga, Mahdalík, Mucha, Pokrivčák, Böhme, Važan, Šafarik, Kořínek, Hanes, Bartek, Zágora, Páleš.
Martinskí tréneri aj napriek prehre v treťom zápase verili mužstvu, a tak poslali na ľad až na jednu výnimku rovnakú zostavu. Len v bráne nastúpil miesto Dzubinu skúsený Rovnianek, ktorý bol dlhšie zranený a trénoval len týždeň. Našťastie, tréningový výpadok sa na ňom neprejavil a bol oporou mužstva najmä v ťažkých chvíľach – pri vylúčeniach v prvej tretine, keď excelentne pochytal všetky šance domácich. Vďaka presilovkám mali Seničania v prvej tretine pomerne výraznú streleckú prevahu, ale do listiny strelcov sa nezapísali ani raz. Paradoxne, v rozmedzí štrnástich sekúnd, v prebiehajúcej štrnástej minúte stretnutia, dvakrát po sebe bol vylúčený práve martinský brankár. Prvýkrát za sekanie a druhýkrát za zdržiavanie hry, lebo sa posunula jeho bránka, údajne jeho zásluhou (ako sa ukázalo neskôr, keďže svoje miesto opustila viackrát, zrejme to nebola len zásluha martinského brankára, na ktorého podobné kúsky si už extraligoví rozhodcovia dávajú veľký pozor). Pre Martinčanov bolo mimoriadne dôležité vedenie v zápase. Po spolupráci Ivičiča so Šafarikom a jeho prihrávke centrovi tretieho útoku dal Kořínek strelou z ľavého kruhu vedúci gól Martinčanov. Na začiatku 12. min sa Martinčania tešili druhýkrát – Stolárik strelou od modrej čiary zvýšil náskok takticky a aj herne zrelšieho mužstva. V druhej tretine sa už úlohy vymenili a Martinčania jasne dominovali aj strelecky. Brankár Hamerlík bol častejšie v permanencii, ale tretíkrát kapituloval až v 35. min. Šafarík potvrdil, že našiel streleckú mušku a po kombinácii Kořínka s Hanesom dal dôležitý tretí gól. Vzápätí mohol rýchly Hanes definitívne knokautovať domácich, keď sa po prihrávke Kořínka dostal do brejku, ale šancu nevyužil. Naopak, ani nie minútu po treťom martinskom góle, prišla domáca radosť. Rovnianek neudržal prudkú strelu Polčíka v lapačke a Vítek dorazil puk za jeho chrbát. Ešte do konca druhej tretiny sa mohli radovať Martinčania a bolo to opäť zásluhou tretej päťky. Pekná kombinácie trojice útočníkov Kořínek, Hanes, Šafárik sa skončila prihrávkou obrancovi Ivičičovi, ktorý strelou švihom od modrej čiary dal štvrtý gól. Záverečná tretina sa niesla v znamení sústavnej martinskej prevahy, okorenenej množstvom striel, ale už bez gólovej radosti, hoci šance Muchu, Pacigu a Zágoru, boli viac ako nádejné. Hostia domácich fyzicky prevalcovali a o ich víťazstve nebolo pochýb.
Na mat si pozvali súpera domov
Štvrtok: Martin - Senica 5:2 (1:0,1:0,3:2) – na zápasy 4:1
Góly: Šafarik 2, Kořínek, Böhme a Zágora, resp. Krišák a Bosák. Zostava Martina: Rovnianek – Stančok, Krecháč, Stolárik, Priechodský, Ivičič, Augusta, Michnáč, Pšenka - Groma, Mahdalík, Mucha, Pokrivčák, Böhme, Važan, Šafarik, Kořínek, Hanes, Bartek, Zágora, Páleš.
Martinskí tréneri museli v tomto zápase oželieť útočníka Pacigu, ktorý si na tréningu zlomil palec a najmenej tri týždne bude odpočívať. Navyše, choroba prikvačila aj brankára Michala Dzubinu. Za Pacigu naskočil do útoku vyzdravený Groma a do brány sa, ako už v Senici, postavil Rovnianek. A opäť bol dôležitou postavou zápasu, pretože, hoci mali jeho spoluhráči od prvých minút hru pod kontrolou, Seničiania, verní tradícii, boli mimoriadne nebezpeční. Po tom, ako domáci strelci trochu zahriali Hamerlíka v bránke Záhorákov, sa musel predviesť aj vychladnutý domáci brankár, ktorý v 5. min zneškodnil nájazd Valúcha. Tento moment, akoby upozornil domácich hráčov, že sa netreba zahrávať s ohňom. Predsa len začali pozornejšie brániť. Ale v útoku sa im príliš nedarilo, nevyužili ani presilovku pri vylúčení Krišáka a následne sa neujali ani strely Böhmeho a Šafarika. Najväčšiu šancu mal ale Mucha, ktorý sa v 13. min rútil sám na brankára hostí, lenže nenašiel štrbinku medzi jeho betónmi. O dve minúty sa domáci konečne strelecky presadili – Hanes sa „preštrikoval“ obranou, prihral Ivičičovi, ten naznačil strelu a lišiacky prihral Šafarikovi, ktorý už vedel čo s pukom. V druhej tretine sa stupňovala martinská herná prevaha, ale prekvapujúco bolo na hokejkách hráčov stále priveľa nervozity. Tá im uberala nielen na presnosti kombinácií, ale rovnako sa podpisovala aj na neefektívnej koncovke. Domáci nevyužili ani presilovku o dvoch hráčov a až na začiatku druhej polovice zápasu prišiel druhý gólový úder. Opäť sa o to postaral v tomto zápase asi najlepší domáci útok, vedený Kořínkom. Bol to práve on, kto zakončil parádnu spoluprácu Hanesa so Šafarikom. O minútu neskôr mohol Mahdalík zvýšiť vedenie, ale premárnil skvelú prihrávku Muchu. Keď na začiatku záverečnej tretiny individuálny prienik Hanesa a jeho prihrávku zužitkoval Kořínek na tretí gól, mali domáci postupovú istotu. Tú ešte zvýraznil Böhme, ktorý dorazil za chrbát brankára strelu Važana. Tento gól, akoby priniesol domácim hráčom až prílišnú bezstarostnosť a občas vo vlastnom obrannom pásme začali „vystrájať“ kúsky, po ktorých museli stávať trénerom vlasy „dupkom“. Nedôsledné bránenie Krišáka za vlastnou bránou senickému hráčovi umožnilo až príliš ľahko sa dostať pred Rovnianka a potom buldočou silou pretlačiť puk za jeho chrbát. A to ešte nebolo všetko. O štyri minúty neskôr využil nekoncentrovanosť Martinčanov Bosák a zdramatizoval jasný zápas. Ešteže minútu pred koncom po Muchovej prihrávke pečatil parádnou strelou víťazstvo aj postup Zágora.
Play off očami trénera J. Novotného:
Potešilo nás víťazstvo v pondelok v Senici. V tomto zápase sme hrali poctivo smerom dozadu a súpera sme k ničomu nepustili. Dali sme aj pekné a veľmi dôležité góly. Seničania sa prakticky na nič nezmohli, a to aj napriek tomu, že v prvej tretine pri našich oslabeniach vyslali na našu bránku viac striel, ale v celom zápase sme mali streleckú prevahu my. V rozhodujúcom zápase na domácom ľade naši hráči zvolili profesorský prístup. Veľmi dôležité bolo naše dvojgólvé vedenie. Žiaľ, vlastnými chybami sme na konci zápasu súperovi dovolili skórovať. Ale v play off sú dôležité víťazstvá a toto znamenalo náš postup. Som veľmi rád, že sme prešli sériu hladko, na päť zápasov. Vytvorili sme si dostatočný priestor na tréning aj regeneráciu a doliečenie zranení hráčov a čo je tiež dôležité, pretože sme hrali piaty zápas, nemuseli sme hľadať súpera na prípravu. Okrem jediného zaváhanie v prvom senickom zápase, sme do druhého kola prešli celkom jasne, nielen čo sa týka vsietených gólov, ale najmä našej hernej prevahy. V semifinále narazíme na rezervu Zvolena, s ktorou sme odohrali vyrovnané stretnutia, ale vždy so šťastným koncom. V semifinále si už súpera nenavyberáte, všetci majú svoju silu a kvalitu. Nesmieme špekulovať, musíme hrať, o to viac, že tento súper bude zrejme disponovať aj s niektorými extraligovými hráčmi.