Po zranení sa Rastislav Rovnianek úspešne vrátil do martinskej bránky
Rasťo Rovnianek mal pred touto sezónou, ale aj počas nej, nemálo smoly. Zranenia mu nabúrali plány. Aj po návrate do Martina sa po niekoľkých odchytaných zápasoch základnej časti musel liečiť zo zranenia kolena. V play off nestihol prvé tri štvrťfinálové stretnutia, ale vo štvrtom už bol trénerom k dispozícii. Po domácom zápase, v ktorom si Martinčania vybojovali postup do semifinále, sme sa s niekdajším reprezentantom Slovenska rozprávali v kabíne.
Po zranení ste nastúpili v dvoch posledných štvrťfinálových zápasoch. Ako ste tieto stretnutia z videli bránky?
Mužstvo po prvom prehratom zápase v Senici nastúpilo do druhého zodpovednejšie. Dôležité bolo, že sme dali prvé góly, a tým sme misky váh naklonili na našu stranu. Potom to už bol celkom iný zápas ako prvý, v ktorom sme museli doťahovať náskok domácich. Posledný krok, ako sa hovorí, býva vždy najťažší a myslím si, že ani ten, ktorý sme museli urobiť v domácom štvrtkovom zápase, nebol ľahký. Seničania nemali čo stratiť, my sme, naopak, museli a trošku nás to ťažilo. Ale dôležité je, že sme vyhrali a zabezpečili si postup ďalej.
V Senici ste v prvej tretine v priebehu jednej minúty boli dvakrát vylúčený a vlastne ste sa sám pričinili o to, že v domácej presilovke ste sa dostali do ohňa striel...
Raz som si robil priestor, keď predo mnou stál hráč súpera a druhé vylúčenie bolo za posunutie bránky, ktorá nedržala na svojom mieste. Pri tom, ako som sa presúval, sa pri mojom ľahkom kontakte so žŕdkou posunula. Nebol v tom úmysel. Ale dôležité bolo, že sme neinkasovali.
Dlhšie ste boli bez zápasovej praxe, nebol pre vás problém naskočiť do zápasu len s minimom tréningu?
Pravda je, že som sa tri týždne liečil a do brány som nastúpil po týždni tréningu. Priznám sa, že ani teraz nie je ešte koleno v stopercentnom stave, ale v zápase na to prestávam myslieť a snažím sa podať čo najlepší výkon.
Máte vynikajúcu úspešnosť, ale v závere zápasu, po chybách sa to trošku pokazilo. Nemrzí vás to?
Prvý gól dali hostia pri presilovke. Využili zmätky, ale to sa pritrafí. Dôležitejšie bolo víťazstvo, určite viac, ako moje percento úspešnosti.
Keď spolu hovoríme, nevieme, kto bude vašim súperom v semifinále. Sú len dve možnosti, bude to Detva alebo Prievidza. Koho by ste prijali radšej?
Nad tým ozaj vôbec nerozmýšľam. Beriem každého súpera a my musíme každého poraziť. Nie je čo vyberať si, treba hrať. Ak chceme postúpiť do extraligy, nemôžeme sa na to pozerať inak.
Do Martina ste sa vrátili po roku, ale v kabíne ste našli prakticky veľa mladých hráčov. Ako vidíte ich budúcnosť?
Myslím si, že pre mladých hráčov, ktorí dostávali šancu, to bola dobrá škola, dostali priestor zahrať si, pomohli mužstvu k prvému miestu po základnej časti a bude len na nich záležať, ako to zužitkujú.
V mužstve ste momentálne traja výborní brankári - Michal Dzubina, ktorý ma rovnako vysokú percentuálnu úspešnosť a aj Tomáš Ruttkay, ktorý síce veľa príležitosti nedostal, ale tiež patrí k talentom. Ako spolu vychádzate?
Myslím si, že máme dobré vzťahy. Ja sa im snažím poradiť a určite je aj mojim cieľom odovzdať im niečo z mojich skúsenosti.
Autor: jk
