Jednu z najlepších športovkýň Turca v roku 2004 Zuzanu Dobošovú sme sa vybrali hľadať do Sučian na Kollárovu ulicu. Číslo na dome síce chýbalo, ale vedeli sme, že sme na správnej adrese. Čelo garáže bolo obité zjazdovými lyžami a to bol neklamný znak, že tu má domov skialpinistka. Vlastne dve, pretože okrem Zuzany (17) sa tomuto náročnému športu venuje aj jej mladšia setra Martina (15). Zuzana je žiačkou II. ročníka Obchodnej akadémie v Martine, Martina začala navštevovať Bilinquálne gymnázium slovensko-anglické v Sučanoch. Obe sú členkami Skialpinistického klubu SKIALP Sučany .
A tak do rozhovoru so Zuzanou sme sem- tam zamiešali aj otázku pre Martinu.
Kto vás doviedol k tomuto športu ?
Zuzana: - Bol to otec, ktorý sa v lete venoval horolezectvu a v zime skialpinizmu. Žiaľ, tento šport sa mu stal aj osudným. Vlani v apríli zahynul v oblasti Malého Kriváňa.
Kde ste sa naučili lyžovať?
Martina: - Tak ako veľa mladých ľudí z Turca. Pre nás to bol najprv sučiansky Čapík, neskôr Martinské hole a Jasenská dolina. V žiackom veku sme začali lyžovať pretekársky, až po kategóriu starších žiačok. Asi pred šiestimi rokmi sme sa začali venovať špeciálne skialpinizmu .
Zrejme viacerí o tom športe niečo počuli, ale len málo je takých, čo ho poznajú. Skúste našim čitateľom priblížiť, čo to vlastne skialpinizmus je...
Zuzana: - Sú dva druhy pretekov. Prvým je vertikála, kde sa ide na čas len do kopca. Samotný skialpinizmus pozostáva z výstupov a zjazdov v neupravenom teréne na čas. Dĺžka trate je do 15 km a výškový rozdiel do 1000 m, tzv. výšlap sa ide po žltej značke, zjazd po červenej. Značenie býva spravidla stužkami alebo kovovými terčíkmi.
Čím sa líši výstroj skialpinistu napríklad od zjazdára?
Zuzana: - Lyže sú odľahčené na ne sa nalepujú stúpacie pásy. Palice sú buď tzv. skladačky, alebo sa používajú bežecké palice. Topánky majú na rozdiel od zjazdových wibramovú podrážku po celej dĺžke. Viazanie je špeciálne, umožňuje uvoľniť pätu pri stúpaní a pri zjazdoch pätu uzamknúť. Do povinnej výbavy patrí ešte jeden pár rukavíc, batoh s objemom 20 l, termofólia, bunda pollár-fleec alebo jej rovnocenná náhrada, čiapka, píšťalka, lavinový prístroj - 457 Hz, liter tekutín, buzola, mapa a balíček prvej pomoci. Ďalšie časti výstroja môže organizátor určiť pre jednotlivé preteky a sú to: horolezecký čakan, pár stúpacích želiez s hrotmi a lavínová lopatka.
Kde všade ste už pretekali ?
Zuzana: - Okrem našich svahov som mala možnosť štartovať na pretekoch v Španielskych Pyrenejach a v Andorre, ďalej v Čechách a Poľsku.
Martina: - Vzhľadom na vek som pretekala len na slovenských svahoch a v rámci Stredoeuropského pohára v Čechách a Poľsku.
Aké sú vaše najlepšie výsledky ?
Zuzana: – Na majstrovstvách sveta v Španielskom Val d Aran v kategórii kadetiek vo vertikále som skončila na 2. mieste a tretia v hlavných pretekoch. Vlani som potom vyhrala Európsky pohár, rok predtým som na ME vo Vysokých Tatrách skončila tretia.
Martina: - Nemám zatiaľ také medzinárodné skúsenosti ako Zuzana. Štartovala som len v Stredoeurópskom pohári, kde súperia pretekári zo Slovenska, Česka a Poľska. Vlani som obsadila 2. miesto a rovnako druhá som skončila v Slovenskom pohári.
Máte na Slovensku súperky, ktoré by vás dokázali ohroziť?
Zuzana: - Áno je to Lucia Pastoreková z Prešova a veľká konkurencia mi rastie aj v mojej sestre Martine .
Ako je to s financovaním tohto náročného športu, na to sme sa spýtali matky oboch úspešných dievčat...
Zháňať sponzorov je veľmi náročné. Skialpinizmus ešte akosi neprenikol do povedomia ľudí, aj keď na svahoch Slovenských hôr stále viac a viac môžeme stretávať rekreačných skialpinistov. Treba len veriť, že úspechy dcér v tomto športe pootvoria dvierka aj pre našich sponzorov v Turci a na celom Slovensku.
* * *
Sestry Dobošové odcestovali 25. februára na preteky Svetového pohára skialpinistov do Španielska, potom sa zo Španielska presunuli do Andorry, kde ich čakajú preteky Európskeho pohára. Začiatkom apríla v Jasnej ich čakajú majstrovstvá Slovenska na rok 2005.
Autor: Ľudovít Lettrich