Martin rozdelený železničnou traťou na západnú a východnú časť spája celkove (aj s priekopskými) sedem železničných priecestí a ďalej jeden nadjazd pre motorové vozidlá a peších (slimák), jeden špecializovaný nadjazd pre peších, ktorý bol vybudovaný ako spojnica s obchodným centrom Turiec a jeden podchod za chrbtom Fatry spájajúci sídliská Sever a Košúty so Záturčím. Práve on bol stredobodom nášho záujmu, lebo keď sme pred rokom-dvoma o ňom písali, ale vtedy skôr v súvislosti s jeho „okrášlením“ sprejermi, nemohli sme si nevšimnúť, že ho pomaly, ale isto už chytá skaza. Minulý týždeň sme sa presvedčili, ako je tento objekt, vybudovaný začiatkom deväťdesiatych rokov, zanedbaný. Za tie dva roky sa tu nič neudialo, akurát jeho devastácia už poriadne pokročila. Ak ešte vtedy bolo na oboch pergolách aspoň na ukážku zopár presklených okien, dnes by ste tam už sklá márne hľadali. Spočítali sme - chýba asi dvadsaťosem veľkoplošných sklených tabúľ. Aj vďaka tomu, že chýbajú, je hrdza na oceľovej konštrukcii na jednej i druhej strane podjazdu, už poriadne na postupe. Je „zažratá“ a veru ťažko by ju prekryla aj hrubá vrstva farby. Prečo by sa tu hrdzi nedarilo, keď má všetky podmienky na to, aby sa rozpínala, lebo z dvoch-troch už takmer porozoberaných odkvapov tečie pri odmäku voda prúdom na základové plechy.
Nielen pohľad zvonku je šokujúci, ani vnútri to nie je o nič lepšie. Po namrznutom snehu, občas aj ľade, sme sa síce s obavami o svoje zdravie, ale predsa len podujali prejsť podchodom. Vošli sme nevediac, čo môžeme čakať. Dosť nami otriasol pohľad na dve postavy. Šesť žiariviek síce svietilo, ale to nám len trochu pomáhalo v pološere aspoň tušiť, že sa tam kŕmia dvaja zanedbaní muži a aj čímsi stravu zapíjajú. Počuli sme, že sa medzi jedlom na čosi čertili, čoho potvrdením bol ich hrubší slovník. Asi sme ich vyrušili, lebo keď nás zazreli, rýchlo opustili priestor a pobrali sa ďalej. A my sme si mohli lepšie „posvietiť“ nielen na sprejermi pomaľované steny, ale aj na čarbanice, z ktorých, ak by sme o to stáli, by sme sa dočítali, kto je k... a kto p...... Keď sme zrakom prešli na strop, nebolo ťažké zistiť, že celý podhľad podchodu zrejme už dlhší čas nevidel štetec a farbu. Viac bolo vidieť hrdzu. Ale o tom, aká je starostlivosť o tento podchod, asi najviac vypovedalo lístie po okrajoch, ktoré tam ešte v jeseni navial vietor a rovnako množstvo ďalších smetí.
Za ten čas, čo sme si pozerali, ako si s týmto podchodom zahral čas, ale najmä ľudská ľahostajnosť (tých, ktorí ho takto zdevastovali, ale rovnako aj tých, ktorí by sa o túto investíciu mali a majú starať), prešlo ním len zopár ľudí. Väčšina kráčajúcich, či dokonca aj bicyklistov, si skracovala cestu rovno cez „štreku“. Kto videl vnútrajšok podchodu, sa im ani nemohol čudovať. Všetci, ktorých sme pristavili a pýtali sa ich, prečo radšej riskujú a krátia si cestu cez trať, veľavýznamne hodili rukou a povedali nám, aby sme sa išli pozrieť do podchodu, že to sami pochopíme. Jeden starší pán, ktorý ako jeden z mála nevyužil skratku cez koľajisko, nám povedal, že on častejšie využíva podchod a môže nám potvrdiť, že sa tu vôbec nerobí poriadok. Vraj, ani keď je poľadovica, nemá kto posypať ľad. Navyše, vraj nie raz sa mu stalo, že vnútri našiel oddychovať bezdomovcov... Ďalší, ktorého sme oslovili, bol už oveľa skúpejší na slovo a aj jeho odpoveď bola štipľavejšia: - Nepoviem vám nič. Čo mám ešte povedať o tom, o čom sa vie a nič sa v prospech nápravy nerobí.
Ako sme sa neskôr presvedčili, mal celkom pravdu, pretože keď sme oslovili troch poslancov mestského zastupiteľstva – za mestské časti Košúty, Záturčie a Sever, ani jeden nám toho o tomto podchode a jeho stave nevedel veľa povedať. Vraj, sami ho nepoužívajú a ani sa im nik nesťažoval. Nevedeli nám ani povedať, do ktorého mestského rajónu tento problémový podchod patrí. Nakoniec sme sa od priekopského poslanca Ľudovíta Košalka, u ktorého sme zisťovali, či by to nemohol byť dokonca priekopský rajón, dozvedeli, že patrí do záturčianského katastra, hoci poslanec zo Záturčia Milan Benko si myslel, že patrí asi pod mestskú čas Sever. Ani poslanec za mestskú časť Košúty Slavomír Šuch nám nevedel s istotou povedať, či podchod patrí do ich rajónu, rovnako ani poslanec za mestskú časť Sever Marián Buocik. Ten ale pripustil, že ide o dlhodobý problém a že by sa na jeho riešení mali spolupodieľať všetky spomínané mestské časti.
Pohľad na podchod môže len utvrdiť v názore, že sa stáva mestu bremenom. Mal by slúžiť ľudom, ale zdá sa, je skôr na príťaž. Ak to takto pôjde ďalej, ktovie dokedy ešte zostane v tejto časti mesta jedinou povolenou skratkou medzi „dvoma brehmi“ železnice.
Autor: jk