Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky
O NOVOMESKOM, TATARKOVI, PUŠKINOVI A TOLSTOM V LITERÁRNOM MÚZEU EŠTE ZA ZAVRETÝMI DVERAMI

Na bránu klopali aj mimozemšťania

Rozprávame sa s riaditeľom Slovenského národného literárneho múzea SNK Jozefom Beňovským - o fámach, ale najmä o tom, aká je pravda, o práci múzejníkov slovenskej literatúry, aktuálnej situácii expozícií aj programe do blízkej či vzdialenejšej budúcnosti

.
Slovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice v Martine je už nepríjemných pár mesiacov zatvorené. Vo verejnosti sa šíria poplašné fámy, že je to natrvalo.
Je pravda, že hlavný vchod do literárneho múzea je pre širokú verejnosť od októbra minulého roka zatvorený. Tesne pred novoročnými sviatkami sme nevpustili ani zvedavých priateľov z vesmíru. Ako sa o našej situácii dozvedeli, nevieme. Neveríte?! Na vstupných dverách sme našli nalepený štvorrohý list s týmto znením: Máme vás radi i keď ste zatvorení. Všetko vieme. A podpis: Mimozemšťania @ cz. Sme smutní, že sme sa s nimi nestretli tvárou v tvár. Ani presne nevieme, či si vzácna návšteva prišla pozrieť nerealizovanú výstavu k storočnici významného výtvarníka Jaroslava Vodrážku (aj jemu sa ospravedlňujeme), alebo sa chceli porozprávať o našich problémoch i plánoch, či hľadali nejakú šifrovanú správu. Dodnes nevieme, kto ten lístok ako korpus delicti z brány sňal... Múzeum bolo zatvorené pre prozaickú príčinu. Na základe negatívnej revíznej správy o stave elektrického zariadenia v historickej budove MS, dnes sídlo SNLM, ktoré sme verejnosti sprístupnili roku 1992, sa muselo pristúpiť k úplnej rekonštrukcii elektrickej rozvodovej siete. Hrozilo, že by mohli vzniknúť nepredvídané škody na budove i na majetku. Preto bolo potrebné budovu náhle odstaviť a nevyhovujúci systém opraviť. Treba povedať, že výmena zásuvkových okruhov sa dotkla celej budovy – od pivničných, dvoch nadzemných poschodí i podkrovných priestorov. Nevyhnutné práce, napriek tomu, že sme sa snažili pred prachom „ukryť“ stálu expozíciu do šálov z umelých hmôt, narobili veľa nečistoty... Všetko treba generálne vyčistiť, a pritom aj čiastočne upraviť. Po dvanástich rokoch užívania, s ročnou návštevnosťou okolo tridsaťtisíc, sa v budove vymenila i časť najviac opotrebovanej podlahovej krytiny. Náklady na rekonštrukciu elektrickej siete si vyžiadali viac ako milión korún. Čiastkou 600 tisíc prispelo MK SR, zvyšok dotovala z rozpočtu SNK.
Pracovisko spolu so zamestnancami je vo vnútri paralyzované, „domáce“ výstavné priestory sú pre verejnosť neprístupné, neslúžia ani študentom a školským výpravám. Navonok však vaše múzeum intenzívne pracuje...
Pre akútne práce v „materskej“ budove sme museli upustiť od plánovaných premiér výstav a literárnych podujatí i bežných exkurzií. Návštevníkom sme nemohli predstaviť ilustrátorskú tvorbu Jaroslava Vodrážku, najmä jeho tvorbu venovanú deťom, nemohlo sa realizovať ani pásmo o živote a diele Laca Novomeského. No napriek tomu sme veľmi intenzívne pôsobili mimo územia Martina. Vlani v októbri sme uviedli v Múzeu L. N. Tolstého v Jasnej Poľane výstavu nazvanú Slovenskí tolstojovci Albert Škarvan a Dušan Makovický, v tom istom mesiaci v Slovenskom inštitúte v Prahe personálnu výstavu o básnikovi Novomeskom a jeho nezmazateľnej pozícii v osnove slovenských národných dejín, ktorú sme koncom roka reprízovali aj v jeho druhom rodnom meste, v Senici. Aktívne sme sa podieľali tiež na odborných konferenciách v Banskej Bystrici a Senici, venovaných storočnici jeho narodenia. V Novozámockej galérii sme predstavili celkom neznáme kresby Mikuláša Galandu. Bohatý galerijný fond nášho literárneho múzea sa prezentoval v Galérii mesta Bratislava v Mirbachovom paláci na výstave Slovenská typografia v XX. storočí (október 2004 – január 2005). V decembri sme na Veľvyslanectve SR v Paríži pod záštitou veľvyslankyne SR vo Francúzsku Márie Krásnohorskej veľmi úspešne prezentovali osobnosť a tvorbu Dominika Tatarku pod názvom Slovenské cesty k slobode, ktorej pramene sa napájajú aj z francúzskych zdrojov.
V súčasných kultúrno-spoločenských pomeroch u nás je obzvlášť zaujímavá orientácia na osobnosti tolstojovcov v Rusku. Ako k tomu došlo?
Výstavu sme pripravovali v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve a Múzeom L. N. Tolstého v Jasnej Poľane. Hlavná správkyňa zbierok múzea E. P. Abramová ocenila na vernisáži prezentáciu výstavy priamo v Jasnej Poľane, kde je Dušan Makovický považovaný za najbližšieho spolupracovníka spisovateľa Tolstého. O mimoriadnom záujme o podnety z našej výstavy svedčí hádam tiež skutočnosť, že na vernisáži sa zúčastnila takmer stovka odborníkov a navštívili ju tri televízne štáby. Spolupráca s moskovským Slovenským inštitútom je prítomná aj v ďalších návrhoch a plánoch SNLM v Martine. Ide o výstavu Z klenotnice slovanského písomníctva – výber z najstarších literárnych pamiatok, pripravený vo faksimile a kópiách. Za pozoruhodný podnet k perspektívnej spolupráci sa považuje možnosť predstaviť slovenskú literatúru v televíznej a filmovej podobe.
K ruskej kultúre sa viaže tiež poetický recitál o básnikovi Puškinovi pripravený recitátormi z Kruhu 3 P, tentoraz vo vašej dramaturgii, réžii i „zahosťovaní“ v hlavnej postave priamo na javisku. Odkiaľ vzišla táto tvorivá inšpirácia?
Umelecky silná próza martinskej autorky Pavly Kováčovej v obdivuhodnej skratke a s emocionálnym napätím oživuje osud a tvorbu básnika A. S. Puškina na pozadí jeho súkromného života. Pôvodne bola určená na monologické predstavenie. Keď sme od autorky získali súhlas na jej uvedenie v múzeu, ponúklo sa atraktívnejšie sprostredkovanie tejto emotívnej literárnej témy. S doplnením Puškinovej poézie v nových slovenských prekladoch sme na múzejné javisko preniesli novú formu – scénické čítanie, ktoré v konkrétnej podobe na premiére v Martine i repríze v Turčianskych Tepliciach malo u obecenstva úspech až nečakane priaznivý. Scénické uvedenie sme doplnili dobovou scénou a rekvizitami, spolu s citlivo zakomponovanou reprodukovanou hudbou.
Z toho, čo ste uviedli, zatvorené pracovisko v zázemí nespí, navonok funguje najmä do zahraničia. Aké plány máte po jeho otvorení?
Naše plány sú každoročne početnejšie ako konkrétne možnosti. Nie vždy sa nám podarí vybojovať na všetky projekty aj primerané finančné prostriedky. Napriek tomu sa pokúsime nanovo zrekonštruovať IV. časť stálej literárnej expozície slovenskej literatúry medzivojnového obdobia (1918-1944). Pripravujeme tiež textové podklady pre finálnu časť stálej literárnej expozície – Slovenská literárna tvorba v súčasnosti (l945-2000). Ak sa podarí, vydáme aj viacjazyčného sprievodcu po expozícii. Výstavná činnosť štartuje reprízou tvorivého dialógu maliara Martina Benku so stáložiarnou klasickou poé-
ziou Andreja Sládkoviča. Básnikovu poému Detvan s Benkovými ilustráciami prezentujeme v Múzeu J. Kráľa v Liptovskom Mikuláši. 150. výročie narodenia Eleny Maróthy-Šoltésovej, zakladateľky Živeny a výnimočnej umelkyne, ktorej biografická práca Moje deti bola ako jedno z prvých slovenských diel preložené do francúzštiny, si pripomenieme v marci. Pri tomto projekte sme zadali podnet do súkromnej umeleckej školy J. Prostredného. Náš zámer je, aby sa žiaci pokúsili výtvarne ponoriť do života 19. storočia a do literárneho diela tejto umelkyne, a tak sa pokúsili o odpoveď na otázku - Je slovenská klasika autorky ešte živá?! Výstavou o Dominikovi Tatarkovi vo výtvarne rozšírenej podobe otvoríme ďalší ročník Martinskej literárnej jari. Radi by sme – po premiére v Jasnej Poľane - aj u nás uviedli projekt Slovenskí tolstojovci... Oslovili sme tiež zaujímavého mladého Slováka Pavla Hudáka, rodáka z Liptova, ktorý už viac ako desaťročie žije a vydáva knižky pre deti vo Švédsku. Výstava na Slovensku absolútne neznámych krásnych kníh tohto autora s kúzelným autorským ilustrátorským sprievodom môže byť novým prekvapením. Podobnú lahôdku môžeme očakávať zo stretnutia s ilustrátorskou tvorbou martinského výtvarníka Petra Matisa. Národné literárne múzeum SNK sa uchádza roku 2005 tiež o grant Európskej únie Cultura 2000. Nadviazali sme e-mailový kontakt s gréckym múzeom na Kréte v neveľkom mestečku Agios Nikolaos a s Vlastivedným múzeom v Nymburku v ČR, ktoré má stálu expozíciu venovanú Bohumilovi Hrabalovi. Ide o program trojstrannej výmeny výstavných projektov. Múzeum však celkom iste aj tohto roku pripraví ďalší ročník - v tradičnej spolupráci s Kežmarkom - súťaž detí Literárny Kežmarok, pre stredoškolákov tvorivú súťaž Paulinyho Turiec a recitátorský Kruh priateľov poézie a prózy, ktorý pracuje pri SNLM už tucet rokov, pripravuje dve premiéry – Predjarie 2005 a literárny večer z tvorby turčianskeho rodáka básnika Jána Kostru.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 15 846
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 226
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 919
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 489
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 927
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 530
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 279
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 136
  9. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 895
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 5 823
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

FOTO: Vrch Stráža v Socovciach

Napriek svojej nízkej nadmorskej výške (534m) je považovaný za dominantu Turca s najkrajšími kruhovými výhľadmi.

Na vrchu Stráža - výhľady sú nádherné. A na všetky strany.

V martinskej nemocnici očkujú 300 zdravotníkov denne

Kapacitu očkovaných plánujú v najbližších dňoch rozšíriť na 500 očkovaných za deň.

V martinskej nemocnici plánujú v najbližších dňoch očkovať 500 zdravotníkov denne.

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

V Dubnici sme dostali tenisového kanára

Zápasy proti Dubnici nám nevychádzajú. Druhýkrát po sebe sme od tohto tímu inkasovali šesť gólov.

Zápas v Dubnici nám nevyšiel.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

FOTO: Otužilci vysekali ľad a ponorili sa do rieky v Trenčíne

Pozrite sa na fotky pri ktorých behá po chrbte mráz.

Už ste čítali?