Na bránu klopali aj mimozemšťania

.
Slovenské národné literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice v Martine je už nepríjemných pár mesiacov zatvorené. Vo verejnosti sa šíria poplašné fámy, že je to natrvalo.
Je pravda, že hlavný vchod do literárneho múzea je pre širokú verejnosť od októbra minulého roka zatvorený. Tesne pred novoročnými sviatkami sme nevpustili ani zvedavých priateľov z vesmíru. Ako sa o našej situácii dozvedeli, nevieme. Neveríte?! Na vstupných dverách sme našli nalepený štvorrohý list s týmto znením: Máme vás radi i keď ste zatvorení. Všetko vieme. A podpis: Mimozemšťania @ cz. Sme smutní, že sme sa s nimi nestretli tvárou v tvár. Ani presne nevieme, či si vzácna návšteva prišla pozrieť nerealizovanú výstavu k storočnici významného výtvarníka Jaroslava Vodrážku (aj jemu sa ospravedlňujeme), alebo sa chceli porozprávať o našich problémoch i plánoch, či hľadali nejakú šifrovanú správu. Dodnes nevieme, kto ten lístok ako korpus delicti z brány sňal... Múzeum bolo zatvorené pre prozaickú príčinu. Na základe negatívnej revíznej správy o stave elektrického zariadenia v historickej budove MS, dnes sídlo SNLM, ktoré sme verejnosti sprístupnili roku 1992, sa muselo pristúpiť k úplnej rekonštrukcii elektrickej rozvodovej siete. Hrozilo, že by mohli vzniknúť nepredvídané škody na budove i na majetku. Preto bolo potrebné budovu náhle odstaviť a nevyhovujúci systém opraviť. Treba povedať, že výmena zásuvkových okruhov sa dotkla celej budovy – od pivničných, dvoch nadzemných poschodí i podkrovných priestorov. Nevyhnutné práce, napriek tomu, že sme sa snažili pred prachom „ukryť“ stálu expozíciu do šálov z umelých hmôt, narobili veľa nečistoty... Všetko treba generálne vyčistiť, a pritom aj čiastočne upraviť. Po dvanástich rokoch užívania, s ročnou návštevnosťou okolo tridsaťtisíc, sa v budove vymenila i časť najviac opotrebovanej podlahovej krytiny. Náklady na rekonštrukciu elektrickej siete si vyžiadali viac ako milión korún. Čiastkou 600 tisíc prispelo MK SR, zvyšok dotovala z rozpočtu SNK.
Pracovisko spolu so zamestnancami je vo vnútri paralyzované, „domáce“ výstavné priestory sú pre verejnosť neprístupné, neslúžia ani študentom a školským výpravám. Navonok však vaše múzeum intenzívne pracuje...
Pre akútne práce v „materskej“ budove sme museli upustiť od plánovaných premiér výstav a literárnych podujatí i bežných exkurzií. Návštevníkom sme nemohli predstaviť ilustrátorskú tvorbu Jaroslava Vodrážku, najmä jeho tvorbu venovanú deťom, nemohlo sa realizovať ani pásmo o živote a diele Laca Novomeského. No napriek tomu sme veľmi intenzívne pôsobili mimo územia Martina. Vlani v októbri sme uviedli v Múzeu L. N. Tolstého v Jasnej Poľane výstavu nazvanú Slovenskí tolstojovci Albert Škarvan a Dušan Makovický, v tom istom mesiaci v Slovenskom inštitúte v Prahe personálnu výstavu o básnikovi Novomeskom a jeho nezmazateľnej pozícii v osnove slovenských národných dejín, ktorú sme koncom roka reprízovali aj v jeho druhom rodnom meste, v Senici. Aktívne sme sa podieľali tiež na odborných konferenciách v Banskej Bystrici a Senici, venovaných storočnici jeho narodenia. V Novozámockej galérii sme predstavili celkom neznáme kresby Mikuláša Galandu. Bohatý galerijný fond nášho literárneho múzea sa prezentoval v Galérii mesta Bratislava v Mirbachovom paláci na výstave Slovenská typografia v XX. storočí (október 2004 – január 2005). V decembri sme na Veľvyslanectve SR v Paríži pod záštitou veľvyslankyne SR vo Francúzsku Márie Krásnohorskej veľmi úspešne prezentovali osobnosť a tvorbu Dominika Tatarku pod názvom Slovenské cesty k slobode, ktorej pramene sa napájajú aj z francúzskych zdrojov.
V súčasných kultúrno-spoločenských pomeroch u nás je obzvlášť zaujímavá orientácia na osobnosti tolstojovcov v Rusku. Ako k tomu došlo?
Výstavu sme pripravovali v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve a Múzeom L. N. Tolstého v Jasnej Poľane. Hlavná správkyňa zbierok múzea E. P. Abramová ocenila na vernisáži prezentáciu výstavy priamo v Jasnej Poľane, kde je Dušan Makovický považovaný za najbližšieho spolupracovníka spisovateľa Tolstého. O mimoriadnom záujme o podnety z našej výstavy svedčí hádam tiež skutočnosť, že na vernisáži sa zúčastnila takmer stovka odborníkov a navštívili ju tri televízne štáby. Spolupráca s moskovským Slovenským inštitútom je prítomná aj v ďalších návrhoch a plánoch SNLM v Martine. Ide o výstavu Z klenotnice slovanského písomníctva – výber z najstarších literárnych pamiatok, pripravený vo faksimile a kópiách. Za pozoruhodný podnet k perspektívnej spolupráci sa považuje možnosť predstaviť slovenskú literatúru v televíznej a filmovej podobe.
K ruskej kultúre sa viaže tiež poetický recitál o básnikovi Puškinovi pripravený recitátormi z Kruhu 3 P, tentoraz vo vašej dramaturgii, réžii i „zahosťovaní“ v hlavnej postave priamo na javisku. Odkiaľ vzišla táto tvorivá inšpirácia?
Umelecky silná próza martinskej autorky Pavly Kováčovej v obdivuhodnej skratke a s emocionálnym napätím oživuje osud a tvorbu básnika A. S. Puškina na pozadí jeho súkromného života. Pôvodne bola určená na monologické predstavenie. Keď sme od autorky získali súhlas na jej uvedenie v múzeu, ponúklo sa atraktívnejšie sprostredkovanie tejto emotívnej literárnej témy. S doplnením Puškinovej poézie v nových slovenských prekladoch sme na múzejné javisko preniesli novú formu – scénické čítanie, ktoré v konkrétnej podobe na premiére v Martine i repríze v Turčianskych Tepliciach malo u obecenstva úspech až nečakane priaznivý. Scénické uvedenie sme doplnili dobovou scénou a rekvizitami, spolu s citlivo zakomponovanou reprodukovanou hudbou.
Z toho, čo ste uviedli, zatvorené pracovisko v zázemí nespí, navonok funguje najmä do zahraničia. Aké plány máte po jeho otvorení?
Naše plány sú každoročne početnejšie ako konkrétne možnosti. Nie vždy sa nám podarí vybojovať na všetky projekty aj primerané finančné prostriedky. Napriek tomu sa pokúsime nanovo zrekonštruovať IV. časť stálej literárnej expozície slovenskej literatúry medzivojnového obdobia (1918-1944). Pripravujeme tiež textové podklady pre finálnu časť stálej literárnej expozície – Slovenská literárna tvorba v súčasnosti (l945-2000). Ak sa podarí, vydáme aj viacjazyčného sprievodcu po expozícii. Výstavná činnosť štartuje reprízou tvorivého dialógu maliara Martina Benku so stáložiarnou klasickou poé-
ziou Andreja Sládkoviča. Básnikovu poému Detvan s Benkovými ilustráciami prezentujeme v Múzeu J. Kráľa v Liptovskom Mikuláši. 150. výročie narodenia Eleny Maróthy-Šoltésovej, zakladateľky Živeny a výnimočnej umelkyne, ktorej biografická práca Moje deti bola ako jedno z prvých slovenských diel preložené do francúzštiny, si pripomenieme v marci. Pri tomto projekte sme zadali podnet do súkromnej umeleckej školy J. Prostredného. Náš zámer je, aby sa žiaci pokúsili výtvarne ponoriť do života 19. storočia a do literárneho diela tejto umelkyne, a tak sa pokúsili o odpoveď na otázku - Je slovenská klasika autorky ešte živá?! Výstavou o Dominikovi Tatarkovi vo výtvarne rozšírenej podobe otvoríme ďalší ročník Martinskej literárnej jari. Radi by sme – po premiére v Jasnej Poľane - aj u nás uviedli projekt Slovenskí tolstojovci... Oslovili sme tiež zaujímavého mladého Slováka Pavla Hudáka, rodáka z Liptova, ktorý už viac ako desaťročie žije a vydáva knižky pre deti vo Švédsku. Výstava na Slovensku absolútne neznámych krásnych kníh tohto autora s kúzelným autorským ilustrátorským sprievodom môže byť novým prekvapením. Podobnú lahôdku môžeme očakávať zo stretnutia s ilustrátorskou tvorbou martinského výtvarníka Petra Matisa. Národné literárne múzeum SNK sa uchádza roku 2005 tiež o grant Európskej únie Cultura 2000. Nadviazali sme e-mailový kontakt s gréckym múzeom na Kréte v neveľkom mestečku Agios Nikolaos a s Vlastivedným múzeom v Nymburku v ČR, ktoré má stálu expozíciu venovanú Bohumilovi Hrabalovi. Ide o program trojstrannej výmeny výstavných projektov. Múzeum však celkom iste aj tohto roku pripraví ďalší ročník - v tradičnej spolupráci s Kežmarkom - súťaž detí Literárny Kežmarok, pre stredoškolákov tvorivú súťaž Paulinyho Turiec a recitátorský Kruh priateľov poézie a prózy, ktorý pracuje pri SNLM už tucet rokov, pripravuje dve premiéry – Predjarie 2005 a literárny večer z tvorby turčianskeho rodáka básnika Jána Kostru.