Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
TITUL DOBROVOĽNÍK ROKA 2004 PATRÍ UŽ TRETÍ ROK TÝM, KTORÍ PREJAVILI ĽUDSKOSŤ VOČI NEVLÁDNYM A CHORÝM

Byť kvapkou v mori

Na Slovensku a celom šírom svete žije veľa - preveľa ľudí, ktorí potrebujú niečiu pomoc. Nie finančnú. Stačí im niečí čas, trpezlivosť a láska, aby denno-denne nemysleli na svoju chorobu a koniec. Zároveň tu žije málo - pramálo takých, ktorí sú ochotní ur

obiť to – profesionálne i neprofesionálne. A oveľa menej je tých, ktorí sa dokážu venovať obetavo a navyše bez akéhokoľvek nároku na odmenu svojim klientom aj mimo pracovného času. No sú len kvapkou v mori.
Pár takých kvapiek v mori je aj V Martine. Preto sa Sociálno-zdravotná komisia Mestského zastupiteľstva v Martine pod vedením jej predsedníčky Kataríny Adamicovej rozhodla poďakovať sa každý rok trom najobetavejším aspoň formou ocenenia Martinský dobrovoľník roka. Minulý rok komisia navrhla oceniť profesionálnu opatrovateľku z Mestského úradu v Martine Silviu Kuchárovú, Martu Kajánkovú a Vladimíra Hanzlíka, dobrovoľníka z občianskeho združenia Hospice.
Zveril jej peniaze na svoj pohreb
Silvia Kuchárová (54) patrí medzi 52 opatrovateliek, ktoré sa v službách Mestského úradu v Martine na odbore sociálnej starostlivosti a zdravotníctva starajú o nevládnych, chorých starších ľudí v domácom prostredí, no poskytuje im aj nadštandartné služby. K svojim pacientom prichádza aj po večeroch, cez víkendy a sviatky, kedy starostlivosť o chorého pripadá príbuzným.
Do Martina prišla z rodného Lučenca. Pracovala tu v pozemných stavbách, vo vojenskom učilišti a od roku 1988 na mestskom národnom výbore na oddelení sociálnej starostlivosti. Vo februári tomu bude 14 rokov, čo vymenila kancelársku prácu za prácu v teréne a stala sa profesionálnou opatrovateľkou. Jej prvopočiatky siahajú do rodinného kruhu. Starala sa o nevládnych rodičov i starú mamu. Odvtedy jej do počtu pribudli ako profesionálke ďalší šestnásti klienti. Denne sa stará, tak ako každá z jej kolegýň, o päť pacientov. Najdlhšie sa jej práca viaže k pánovi, ktorému robila spoločnosť desať rokov. Bol bezdetný, najbližšia rodina – sestra, tiež chorá a nevládna, bývala v Ružomberku, a tak sa mu venovala päť rokov aj nad rámec svojej pracovnej doby. Vyvinul sa medzi nimi mimoriadne silný vzťah. Nie „pracovný“, ale taký, aký býva medzi dcérou a otcom. „Dôveroval mi až tak, že mi zveril svoje peniaze, aby som mu za ne vystrojila pohreb. Ostatok som odovzdala jeho rodine,“ povedala Silvia Kuchárová na začiatok nášho rozhovoru. Navzájom poznali svoje životné osudy, starosti i radosti. Pani Kuchárová mu chodila upratovať, nakupovať, umývať ho, kŕmiť a popritom sa s ním rozprávala. A keď vo vysokom veku už ohluchol, aspoň ho pohladila po líci, aby vedel, že je s ním.
V posledných rokoch života sa mu zhoršil stav. Dva týždne bol v nemocnici, potom mesiac v doliečovacom ústave v Dolnom Kubíne. „Chodila som ho tam navštevovať. Personál bol z toho prekvapený, no on sa z toho veľmi tešil. Pamätám si na deň pred jeho smrťou. Povedala som mu, že prídem znova zajtra o pol tretej. Musel si to veľmi dobre zapamätať, lebo som vtedy päť minút meškala. Keď som prišla, pohladila som ho a povedala, že som už tu a vtedy v mojom náručí poslednýkrát vydýchol. Čakal iba na mňa.“
Pacienti sú bez nej chorí
Málokto si na prácu s takýmito ľuďmi trúfa. Vyžaduje si nesmiernu obetu, vytrvalosť. Ide predsa o pomoc ľuďom, ktorí sú nevládni, nevyliečiteľne chorí. Správajú sa detsky, nepredvídateľne, niekedy nepríjemne. Vlastní príbuzní od nich radšej bočia a nechávajú zodpovednosť a starosť na iných. Sociálni pracovníci na seba berú kúsok z ich bolesti a zároveň im dávajú kúsok nádeje, lásky, opatery. Musia byť vytrvalí, nepodľahnúť depresiám, ktoré sršia z ich pacientov. Musia byť tiež silní, aby boli silní aj oni. „Nie vždy viem zakrývať vlastné trápenie. Ale musím, nesmiem im prihadzovať na plecia aj moju bolesť. Mojou prácou je dodávať im nádej, radosť,“ hovorí pani Silvia, ktorá priznáva, že jej práca zasahuje aj do súkromia. „Je to naozaj smutné zamestnanie. Nikdy neviete, ako vás pacient privíta, čo sa mu stane.“
Pani Kuchárovú práca s ľuďmi naplňuje. A prispieva k tomu i to, že zatiaľ sa dostala iba k bezkonfliktovým pacientom, s ktorými akoby vytvorila novú rodinu. „Som na nich citovo naviazaná. Tak ako oni na mňa. Večer si líham a ráno vstávam s myšlienkou na nich,“ hovorí. Nemá srdce nechávať ich osamote a venuje sa im aj vtedy, keď nemusí. Ak ochorie a nemôže sa svojim pacientom venovať, telefonujú jej. Väčšinou sa sťažujú na jej zástupcu, ktorý sa o nich nevie starať tak, ako ona a prosia ju, aby prišla. Z jej neprítomnosti sú jednoducho chorí.
Hladným deťom dávala peniaze
Za prácu nad rámec svojich povinností dostala ocenenie Dobrovoľník roka aj Marta Kajánková (55). Nešlo však o opatrovanie. Marta Kajánková je vyštudovaná ekonomická inžinierka a počas pôsobenia na odbore sociálnych vecí na vtedajšom Okresnom úrade v Martine chodila na rôzne prednášky a stretnutia pre okolité obce, jednotu dôchodcov alebo kluby zdravotne postihnutých občanov. Poskytovala odborné a právne rady. Samozrejme, bez finančnej odmeny a mimo pracovného času. Aj v kancelárii ostávala dlhšie, aby mohla pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Oveľa humánnejšie a väčšie činy konala, keď vo voľnom čase osobne navštevovala problémové rodiny a pomáhala im, ako vedela. Tentoraz nielen po právnej stránke. Vypočula ich, rozprávala sa s nimi. A keď už nezvládla pohľad na zanedbávané deti, o ktoré sa otec nevládal starať, neraz otvorila peňaženku, aby sa mali za čo najesť... Inokedy im darovala periny, oblečenie. Pomáhala im tak s vybavením domácnosti.
Peniaze za ocenenie venovala nadácii
Život pani Kajánkovej je plný obety, pomoci a lásky. Pred osemnástimi rokmi spojila svoj život s mužom - vdovcom, ktorému ostali tri malé deti (5, 7, 13). Vychovala ich ako vlastné a dnes za nimi cestuje do Ameriky, Anglicka a Hlohovca, kde sa rozpŕchli. Najbližšie cestuje na pol roka do Ameriky za poldruharočným vnúčaťom, ktoré začína rozprávať. Treba ho predsa naučiť aj po slovensky...
„Myslím si, že som sa snažila urobiť všetko a aj som to urobila,“ zhodnotila pani Kajánková. Po návrate domov však rozmýšľa pomáhať aj naďalej – svoj čas na dôchodku chce tráviť dobrovoľníckou prácou ako spoločníčka osamelých ľudí tak, ako to robí pani Kuchárová.
Marta Kajánková bola touto cenou zaskočená. Je presvedčená, že neurobila viac ako iní. Na svojom mieste by si vedela predstaviť mnoho iných a ocenenie chcela, dokonca, odmietnuť. Preto časť finančnej čiastky, ktorú dostala, venovala (nie po prvýkrát a nielen im) občianskemu združeniu Martinské Venuše, ktoré združuje onkologické pacientky. Ony ich vraj potrebujú viac ako ona...
Zariadil dovoz moderných zdravotných pomôcok
Trošku inak prispel pomocou ľuďom muž, ktorému známi hovoria Andel. A k tomuto prívlastku pribudol za rok 2004 aj titul Martinský dobrovoľník roka. Vladimír Hanzlík (76), pôvodne Sereďan, pôsobil v Martine dlhé roky ako veterinár. I keď sníval o umeleckej profesii. Tú si nahrádzal v Martinskom spevokole, kde spieval. Taktiež organizoval rôzne kultúrne podujatia, koncerty, výstavy. Je známy aj ako ochranca prírody. A od roku 2004 mu tiež pribudol titul Martinský dobrovoľník za vybavenie zásielky moderných zdravotných pomôcok z Holandska, ktoré požičiava tým, ktorí ich potrebujú.
K myšlienke pomáhať nevyliečiteľne chorým prišiel vďaka manželke, ktorá pracuje ako vysokoškolská učiteľka ošetrovateľstva a je dobrovoľníčkou v občianskom združení Hospice, kde vstúpil neskôr i on. „Najprv som jej nosil na zahraničné konferencie kufrík, robil jej šoféra,“ zmieňuje sa o svojich začiatkoch pán Hanzlík, ktorý sa na prednáškach mnohému naučil. A keďže často cestovali do zahraničia, kde mali možnosť vidieť aj prácu ošetrovateľov v nemocniciach a ich vybavenie, rozhodol sa pri jednej takejto pracovnej ceste nadviazať kontakt s družobným mestom, ktoré dodáva nemocničné vybavenie. Od roku 2001 prišli z holandského Hoogeveenu štyri kamióny pre Hospice, martinský detský domov a MFN. Holanďania týmto zariadeniam darovali nábytok, postele, rehabilitačné pomôcky, barly, vozíky a podobne. Odvtedy má výdaj, udržiavanie a evidenciu týchto pomôcok na starosti pán Hanzlík, ktorý je za každého počasia ochotný potrebný materiál doniesť pacientovi až domov na vlastné náklady. Už neraz sociálne pracovníčky z MFN k nemu nasmerovali pacientov. Klientov má aj za hranicami Turca – v Žiline i na Orave. Počas troch rokov prepožičal potrebné zdravotné pomôcky 89 klientom.
Uľahčil jej odchod z tohto sveta
Okrem týchto technických záležitostí sa stal aj akýmsi spoločníkom trom pacientom. Hoci je lekár, na ošetrovanie si veľmi netrúfa. Túto oblasť radšej ponecháva odborníkom. Pacientom poskytuje duševnú podporu, pekné slovo, ktoré urobí viac ako liek. Veď, napokon, to je aj poslaním Hospicu – okrem zabezpečenia takých liekov, aby pacient netrpel, treba dbať, aby neostal sám a udržiavala sa kvalita jeho života, ako sa len dá.
Svojich klientov navštevuje pán Hanzlík niekedy aj s manželkou. Najčastejšie chodili spolu k žene, ktorá mala rakovinu brušnej dutiny. „Staral sa o ňu manžel, no psychicky to nezvládal. Vždy bol rád, keď sme prišli a pomohli mu. Niekedy sme museli pomáhať viac jemu ako jeho manželke. Ošetrovať najbližšieho je naozaj veľmi ťažké,“ spomína si Vladimír Hanzlík na ženu, ktorej uľahčil častými návštevami a rozhovormi odchod z tohto sveta. „Zblížil som sa s ňou a ťažko som znášal, keď zomrela. Mám už 76 rokov a nevládzem tak, ako by som chcel. Mojimi vzormi sú však ľudia, ktorí dokážu pomáhať aj v deväťdesiatke a ja sa budem snažiť im vyrovnať.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 647
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 075
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 601
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 622
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 309
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 939
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 035
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 438
  9. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 163
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 596
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V niektorých stretnutiach nemal kto zmeniť tempo hry

Tím Dynama striedal na jeseň lepšie výkony so slabšími. Podľa kormidelníka Zdenka Veselovského mohli jeho zverenci v dvoch či troch zápasoch zabrať viac.

Peter Koleno patrí medzí lídrov diviackeho tímu.

Rodičia spojili sily

Urobili radosť škôlkarom.

Pieskovisko má nad sebou praktickú sieť.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Slnečnica v oblakoch

Seniorovi z Koštian nad Turcom sa podaril pestovateľský úspech.

Vysoká slnečnica teší okoloidúcich.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?