Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
TITUL DOBROVOĽNÍK ROKA 2004 PATRÍ UŽ TRETÍ ROK TÝM, KTORÍ PREJAVILI ĽUDSKOSŤ VOČI NEVLÁDNYM A CHORÝM

Byť kvapkou v mori

Na Slovensku a celom šírom svete žije veľa - preveľa ľudí, ktorí potrebujú niečiu pomoc. Nie finančnú. Stačí im niečí čas, trpezlivosť a láska, aby denno-denne nemysleli na svoju chorobu a koniec. Zároveň tu žije málo - pramálo takých, ktorí sú ochotní ur

obiť to – profesionálne i neprofesionálne. A oveľa menej je tých, ktorí sa dokážu venovať obetavo a navyše bez akéhokoľvek nároku na odmenu svojim klientom aj mimo pracovného času. No sú len kvapkou v mori.
Pár takých kvapiek v mori je aj V Martine. Preto sa Sociálno-zdravotná komisia Mestského zastupiteľstva v Martine pod vedením jej predsedníčky Kataríny Adamicovej rozhodla poďakovať sa každý rok trom najobetavejším aspoň formou ocenenia Martinský dobrovoľník roka. Minulý rok komisia navrhla oceniť profesionálnu opatrovateľku z Mestského úradu v Martine Silviu Kuchárovú, Martu Kajánkovú a Vladimíra Hanzlíka, dobrovoľníka z občianskeho združenia Hospice.
Zveril jej peniaze na svoj pohreb
Silvia Kuchárová (54) patrí medzi 52 opatrovateliek, ktoré sa v službách Mestského úradu v Martine na odbore sociálnej starostlivosti a zdravotníctva starajú o nevládnych, chorých starších ľudí v domácom prostredí, no poskytuje im aj nadštandartné služby. K svojim pacientom prichádza aj po večeroch, cez víkendy a sviatky, kedy starostlivosť o chorého pripadá príbuzným.
Do Martina prišla z rodného Lučenca. Pracovala tu v pozemných stavbách, vo vojenskom učilišti a od roku 1988 na mestskom národnom výbore na oddelení sociálnej starostlivosti. Vo februári tomu bude 14 rokov, čo vymenila kancelársku prácu za prácu v teréne a stala sa profesionálnou opatrovateľkou. Jej prvopočiatky siahajú do rodinného kruhu. Starala sa o nevládnych rodičov i starú mamu. Odvtedy jej do počtu pribudli ako profesionálke ďalší šestnásti klienti. Denne sa stará, tak ako každá z jej kolegýň, o päť pacientov. Najdlhšie sa jej práca viaže k pánovi, ktorému robila spoločnosť desať rokov. Bol bezdetný, najbližšia rodina – sestra, tiež chorá a nevládna, bývala v Ružomberku, a tak sa mu venovala päť rokov aj nad rámec svojej pracovnej doby. Vyvinul sa medzi nimi mimoriadne silný vzťah. Nie „pracovný“, ale taký, aký býva medzi dcérou a otcom. „Dôveroval mi až tak, že mi zveril svoje peniaze, aby som mu za ne vystrojila pohreb. Ostatok som odovzdala jeho rodine,“ povedala Silvia Kuchárová na začiatok nášho rozhovoru. Navzájom poznali svoje životné osudy, starosti i radosti. Pani Kuchárová mu chodila upratovať, nakupovať, umývať ho, kŕmiť a popritom sa s ním rozprávala. A keď vo vysokom veku už ohluchol, aspoň ho pohladila po líci, aby vedel, že je s ním.
V posledných rokoch života sa mu zhoršil stav. Dva týždne bol v nemocnici, potom mesiac v doliečovacom ústave v Dolnom Kubíne. „Chodila som ho tam navštevovať. Personál bol z toho prekvapený, no on sa z toho veľmi tešil. Pamätám si na deň pred jeho smrťou. Povedala som mu, že prídem znova zajtra o pol tretej. Musel si to veľmi dobre zapamätať, lebo som vtedy päť minút meškala. Keď som prišla, pohladila som ho a povedala, že som už tu a vtedy v mojom náručí poslednýkrát vydýchol. Čakal iba na mňa.“
Pacienti sú bez nej chorí
Málokto si na prácu s takýmito ľuďmi trúfa. Vyžaduje si nesmiernu obetu, vytrvalosť. Ide predsa o pomoc ľuďom, ktorí sú nevládni, nevyliečiteľne chorí. Správajú sa detsky, nepredvídateľne, niekedy nepríjemne. Vlastní príbuzní od nich radšej bočia a nechávajú zodpovednosť a starosť na iných. Sociálni pracovníci na seba berú kúsok z ich bolesti a zároveň im dávajú kúsok nádeje, lásky, opatery. Musia byť vytrvalí, nepodľahnúť depresiám, ktoré sršia z ich pacientov. Musia byť tiež silní, aby boli silní aj oni. „Nie vždy viem zakrývať vlastné trápenie. Ale musím, nesmiem im prihadzovať na plecia aj moju bolesť. Mojou prácou je dodávať im nádej, radosť,“ hovorí pani Silvia, ktorá priznáva, že jej práca zasahuje aj do súkromia. „Je to naozaj smutné zamestnanie. Nikdy neviete, ako vás pacient privíta, čo sa mu stane.“
Pani Kuchárovú práca s ľuďmi naplňuje. A prispieva k tomu i to, že zatiaľ sa dostala iba k bezkonfliktovým pacientom, s ktorými akoby vytvorila novú rodinu. „Som na nich citovo naviazaná. Tak ako oni na mňa. Večer si líham a ráno vstávam s myšlienkou na nich,“ hovorí. Nemá srdce nechávať ich osamote a venuje sa im aj vtedy, keď nemusí. Ak ochorie a nemôže sa svojim pacientom venovať, telefonujú jej. Väčšinou sa sťažujú na jej zástupcu, ktorý sa o nich nevie starať tak, ako ona a prosia ju, aby prišla. Z jej neprítomnosti sú jednoducho chorí.
Hladným deťom dávala peniaze
Za prácu nad rámec svojich povinností dostala ocenenie Dobrovoľník roka aj Marta Kajánková (55). Nešlo však o opatrovanie. Marta Kajánková je vyštudovaná ekonomická inžinierka a počas pôsobenia na odbore sociálnych vecí na vtedajšom Okresnom úrade v Martine chodila na rôzne prednášky a stretnutia pre okolité obce, jednotu dôchodcov alebo kluby zdravotne postihnutých občanov. Poskytovala odborné a právne rady. Samozrejme, bez finančnej odmeny a mimo pracovného času. Aj v kancelárii ostávala dlhšie, aby mohla pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Oveľa humánnejšie a väčšie činy konala, keď vo voľnom čase osobne navštevovala problémové rodiny a pomáhala im, ako vedela. Tentoraz nielen po právnej stránke. Vypočula ich, rozprávala sa s nimi. A keď už nezvládla pohľad na zanedbávané deti, o ktoré sa otec nevládal starať, neraz otvorila peňaženku, aby sa mali za čo najesť... Inokedy im darovala periny, oblečenie. Pomáhala im tak s vybavením domácnosti.
Peniaze za ocenenie venovala nadácii
Život pani Kajánkovej je plný obety, pomoci a lásky. Pred osemnástimi rokmi spojila svoj život s mužom - vdovcom, ktorému ostali tri malé deti (5, 7, 13). Vychovala ich ako vlastné a dnes za nimi cestuje do Ameriky, Anglicka a Hlohovca, kde sa rozpŕchli. Najbližšie cestuje na pol roka do Ameriky za poldruharočným vnúčaťom, ktoré začína rozprávať. Treba ho predsa naučiť aj po slovensky...
„Myslím si, že som sa snažila urobiť všetko a aj som to urobila,“ zhodnotila pani Kajánková. Po návrate domov však rozmýšľa pomáhať aj naďalej – svoj čas na dôchodku chce tráviť dobrovoľníckou prácou ako spoločníčka osamelých ľudí tak, ako to robí pani Kuchárová.
Marta Kajánková bola touto cenou zaskočená. Je presvedčená, že neurobila viac ako iní. Na svojom mieste by si vedela predstaviť mnoho iných a ocenenie chcela, dokonca, odmietnuť. Preto časť finančnej čiastky, ktorú dostala, venovala (nie po prvýkrát a nielen im) občianskemu združeniu Martinské Venuše, ktoré združuje onkologické pacientky. Ony ich vraj potrebujú viac ako ona...
Zariadil dovoz moderných zdravotných pomôcok
Trošku inak prispel pomocou ľuďom muž, ktorému známi hovoria Andel. A k tomuto prívlastku pribudol za rok 2004 aj titul Martinský dobrovoľník roka. Vladimír Hanzlík (76), pôvodne Sereďan, pôsobil v Martine dlhé roky ako veterinár. I keď sníval o umeleckej profesii. Tú si nahrádzal v Martinskom spevokole, kde spieval. Taktiež organizoval rôzne kultúrne podujatia, koncerty, výstavy. Je známy aj ako ochranca prírody. A od roku 2004 mu tiež pribudol titul Martinský dobrovoľník za vybavenie zásielky moderných zdravotných pomôcok z Holandska, ktoré požičiava tým, ktorí ich potrebujú.
K myšlienke pomáhať nevyliečiteľne chorým prišiel vďaka manželke, ktorá pracuje ako vysokoškolská učiteľka ošetrovateľstva a je dobrovoľníčkou v občianskom združení Hospice, kde vstúpil neskôr i on. „Najprv som jej nosil na zahraničné konferencie kufrík, robil jej šoféra,“ zmieňuje sa o svojich začiatkoch pán Hanzlík, ktorý sa na prednáškach mnohému naučil. A keďže často cestovali do zahraničia, kde mali možnosť vidieť aj prácu ošetrovateľov v nemocniciach a ich vybavenie, rozhodol sa pri jednej takejto pracovnej ceste nadviazať kontakt s družobným mestom, ktoré dodáva nemocničné vybavenie. Od roku 2001 prišli z holandského Hoogeveenu štyri kamióny pre Hospice, martinský detský domov a MFN. Holanďania týmto zariadeniam darovali nábytok, postele, rehabilitačné pomôcky, barly, vozíky a podobne. Odvtedy má výdaj, udržiavanie a evidenciu týchto pomôcok na starosti pán Hanzlík, ktorý je za každého počasia ochotný potrebný materiál doniesť pacientovi až domov na vlastné náklady. Už neraz sociálne pracovníčky z MFN k nemu nasmerovali pacientov. Klientov má aj za hranicami Turca – v Žiline i na Orave. Počas troch rokov prepožičal potrebné zdravotné pomôcky 89 klientom.
Uľahčil jej odchod z tohto sveta
Okrem týchto technických záležitostí sa stal aj akýmsi spoločníkom trom pacientom. Hoci je lekár, na ošetrovanie si veľmi netrúfa. Túto oblasť radšej ponecháva odborníkom. Pacientom poskytuje duševnú podporu, pekné slovo, ktoré urobí viac ako liek. Veď, napokon, to je aj poslaním Hospicu – okrem zabezpečenia takých liekov, aby pacient netrpel, treba dbať, aby neostal sám a udržiavala sa kvalita jeho života, ako sa len dá.
Svojich klientov navštevuje pán Hanzlík niekedy aj s manželkou. Najčastejšie chodili spolu k žene, ktorá mala rakovinu brušnej dutiny. „Staral sa o ňu manžel, no psychicky to nezvládal. Vždy bol rád, keď sme prišli a pomohli mu. Niekedy sme museli pomáhať viac jemu ako jeho manželke. Ošetrovať najbližšieho je naozaj veľmi ťažké,“ spomína si Vladimír Hanzlík na ženu, ktorej uľahčil častými návštevami a rozhovormi odchod z tohto sveta. „Zblížil som sa s ňou a ťažko som znášal, keď zomrela. Mám už 76 rokov a nevládzem tak, ako by som chcel. Mojimi vzormi sú však ľudia, ktorí dokážu pomáhať aj v deväťdesiatke a ja sa budem snažiť im vyrovnať.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 777
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 370
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 331
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 317
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 874
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 809
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 283
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 188
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 053
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 924
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Autá boli zaparkované pod kalváriou. Sú zo stretnutia ľudí, ktorí si boli uctiť pamiatku Milana Lučanského.

Starostka Kláštora pod Znievom bude situáciu riešiť osadením zákazových značiek.

15 h
V Nolčove prebieha testovanie len dnes.

V Nolčove a na Vrícku prebieha testovanie hladko.

18 h
Karol Bayer, vedúci Odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin.

Povzbudivé čísla v regióne sa ešte môžu meniť.

20 h
Počas osláv majstrovského titulu v roku 2010 spolu s Dominikom Hašekom. V pozadí vidno aj Radovana Somíka.

Skúsený útočník Rastislav Špirko chce pomôcť materskému klubu k vytúženému postupu do extraligy. V rozhovore potvrdil, že o možnej spolupráci sa v lete bavil aj so Žilinčanmi a tiež sme sa dozvedeli, aké to je sedieť v kabíne s Dominikom Hašekom či lietať ruským strojom JAK.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

13 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?