Sériu by chceli vrátiť do Martina

Po druhom semifinálovom zápase bola smutná atmosféra v martinskej hokejovej šatni. Hráči dlho posedávali a s hlavami v rukách sa spamätávali z poriadneho šoku. Aj na skúsenom martinskom obrancovi Róbertovi Stančokovi bolo vidno, ako ho prehry mrzia. Navyše, po zápase si musel liečiť aj boľačku spôsobenú súperovým hráčom, ktorý ho na konci prvej tretiny narazil na mantinel. Napriek tomu nám odpovedal na otázky.
Ako ste videli dva domáce zápasy s rezervou Zvolena, v ktorých sa zrodilo veľké prekvapenie na váš účet?
Boli to ťažké zápasy. Detva je kvalitnejší súper, ako bola Senica. To musí uznať každý, kto tieto zápasy videl. Hráči súpera výborne bránili a my sme sa ťažko presadzovali proti ním. Mali kompaktné päťky, bolo vidieť ich dokonalú súhru. Výborne hrali v strednom pásme, dokázali tento priestor zabetónovať. V prvom zápase sme sa proti tomuto systému takmer vôbec nedokázali presadiť a v druhom, hoci sme sa všetci poriadne vyhecovali, išli sme do súbojov, nevyhýbali sme sa kontaktom, sme tiež neuspeli. Bohužiaľ, nedali sme góly a naopak inkasovali sme doslova hlúpe góly po našich chybách.
Súper hral moderný agresívny hokej, jeho hráči išli do súbojov, nevyhýbali sa kontaktom. Vyhovuje vám takýto štýl hokeja?
Určite mi to vyhovuje, ale musí to byť v rámci pravidiel. Dnes som si to, žiaľ, odniesol. Priznám sa, že najprv som sa zľakol, lebo už som mal otras mozgu a pri tom zákroku ma hráč hostí narazil na mantinel tak, že som naň dopadol práve hlavou. Seklo ma pri tom v krčnej chrbtici. Cez prestávku sa mi venoval pán Mendel, ktorý sa o nás stará a nakoniec som s trochou meškania predsa vykorčuľoval na ľad. Už to ale nebolo ono. Nielenže som cítil narazenie, ale nedokázal som sa vrátiť do pohody.
Čakali sa dve víťazstvá, tie si z Martina odviezol súper, ktorý sa tým zrejme dostal do veľkej psychickej výhody. Dá sa s tým ešte niečo urobiť?
Určite. Aj to zlé môže nám byť na niečo dobré. Najprv sme nadávali, že sa hrá až na štyri víťazné zápasy a teraz môžeme byť radi, že je to tak. Ešte je všetko otvorené. Prehrať dva zápasy na domácom ľade je síce smutné konštatovať, ale zostať pri tom nemienime. Zbrane neskladáme. Do Detvy musíme ísť s tým, že sa séria ešte dá obrátiť. Ak by sme sa zlomili, bol by to koniec.
Čo by mohlo na tohto súpera platiť?
Možno treba skúsiť u nich hrať to, čo hral súper u nás. Lenže tam je strašne malá ľadová plocha. Je to asi najmenšie klzisko, aké som kedy videl a na akom som kedy hral. Tam sa asi ani nedá tvoriť. Tam bude platiť len recept – streľba, streľba, poprípade dorážka.
V Martine obe stretnutia rozhodoval najmä zvolenský extraligový útok, najmä Jaško s Jarolínom...
Sú šikovní, majú veľmi dobrú orientáciu a ťažia z toho, že sa dokážu dostať v pravú chvíľu k puku. Budeme musieť byť dôslednejší pri ich obsadzovaní, ale rovnako aj pri obsadzovaní ďalších hráčov súpera, lebo potvrdili to, čo sme vedeli, že Detva má mužstvo schopné poraziť kohokoľvek.
Nálada v šatni je po zápase na bode mrazu, dá sa „rozmraziť„?
Play off je špecifické tým, že po jednom zápase, keď si to hráč nechá prejsť hlavou, sa musí zamerať už na ďalší súboj. Noc po zápase síce bude pre nás ťažká, ale treba na to zabudnúť a hľadieť dopredu na ďalšie dve stretnutia v Detve, aby sa séria vrátila do Martina.