Klopali na nebeskú bránu

Táto fantastická granitovo-ľadová veža sa nachádza v pohorí Karakoram, v závere doliny Trango. História dobývania 1200 metrov vysokej južnej steny je krátka. Roku 1992 sa silnému americko-austrálskemu tímu podarilo doliezť iba 200 metrov pod vrchol, a pre

Táto fantastická granitovo-ľadová veža sa nachádza v pohorí Karakoram, v závere doliny Trango. História dobývania 1200 metrov vysokej južnej steny je krátka. Roku 1992 sa silnému americko-austrálskemu tímu podarilo doliezť iba 200 metrov pod vrchol, a predsa naň nedokázali vystúpiť. Roku 1995 sa o prvovýstup pokúša japonský horolezec Ryuji Taniguchi, avšak jeho výstup tragicky preruší skalná lavína. O rok neskôr sa pod Shipton Spire vracia americko-austrálsky tím horolezcov a tentoraz, aj napriek zlým podmienkam, zdolávajú vrchol Shipton Spire - 5852 m. Svoj výstup južnou stenou pomenúvajú Baltézsky sokol. V ďalších rokoch sa šťastie usmeje aj na iných horolezcov. Nové náročné steny sa podarí v južnej stene vyliezť americkým a španielskym horolezcom. Roku 2001 sa do histórie významne zapisuje Talian Mauro „Babu“ Bole a jeho cesta Ženy a magnézium sa stáva najťažšiou voľne vylezenou cestou. O rok neskôr sa americkej dvojici Brian McMahon - Josh Wharton podarí preliezť 1300 metrov vysoký juhozápadný pilier a ich cesta The Khanadan Buttress je vôbec prvým výstupom alpským štýlom na vrchol Shipton Spire.
Expedícia v počte desiatich slovenských horolezcov Shipton Spire 2004 sa uskutočnila v druhej polovici minulého roka. Prinášame rozhovor s dvomi členmi expedície do Pakistanu, ktorí zhodou okolností cestovali do vysokých a ďalekých hôr z Martina.
Ivan Žila
je občianskym povolaním lekár, pracuje na Ústave fyziológie Jessenio-
vej lekárskej fakulty UK v Martine. Keď sa pred časom začalo uvažovať o možnosti slovenskej horolezeckej expedície do pakistanského Karakoramu, Doktor - tak ho volajú horolezci, kamaráti na lane - bol pri tom. Od začiatku mal možnosť vyberať ľudí a pripravovať itinerár výpravy. Cesta za príťažlivým cieľom je aj jeho dielom.
Do týchto vzdialených veľhôr ste sa chystali v prvom rade ako lekár výpravy. Aký je v tom posun, na rozdiel od horolezeckého postu? Mali ste ako lekár skúsenosti s niečím podobným?
Do pohoria Karakoram v Pakistane sa nás zo Slovenska vybralo za viac-menej vytýčeným športovým cieľom desať. Taký počet horolezcov si už vyžaduje mať v tíme lekára. Pre mňa ako doktora bez každodenných praktických klinických skúseností to dozaista bola veľká výzva, pretože ako lekár horolezcov som vo vysokohorských podmienkach pôsobil prvý raz.
V takej odľahlej oblasti sme boli odkázaní len sami na seba, na svoje schopnosti a priazeň šťasteny. Bral som so sebou päť až sedem kíl liekov. K nim som pribalil tiež niekoľko medicínskych nástrojov, medzi ktorými nechýbali zubárske kliešte, ani základné chirurgické „šitie“. Našťastie, na dosť dlhej a dobrodružnej ceste sme sa stretli len s bežnými ochoreniami a priamo v stene utŕžili horolezci tiež jednoduché úrazy, odreniny a tržné rany.
A ako na tom bol so zdravím lekár sám?
Paradoxne som zhodou okolností mal určité zdravotné potiaže iba v začiatkoch, čo súviselo najmä so zmenou klímy. Ale ako lekára ma uspokojovalo, že som dokázal horolezcom vždy pomôcť. Vychádzalo to tak šťastne, že som nemusel v sebe riešiť dilemu horolezec kontra doktor. Keď mali kamaráti potiaže, nešiel som do steny, ale pomáhal. V pohode som liezol vtedy, keď práve nemal žiadny vážny problém nikto z výpravy.
Určite ste však všetci merali takú dlhú, namáhavú a vzdialenú cestu v prvom rade za horolezeckými zážitkami a športovými výkonmi...
Isteže, áno! Táto mimoriadna hora len ťažko mohla byť pre kohokoľvek z nás dávnym, životným, chlapčenským snom z detstva. O šanci liezť Shipton Spire sme sa totiž dozvedeli asi tak dva mesiace pred samotnou cestou. Snívanie o kopci preto mohlo byť síce intenzívne, no určite len veľmi krátke. Momentálna situácia v slovenskom horolezectve nie je práve ružová. Na veľké himalájske expedície nie sú jednak prostriedky, ale ani chuť a záujem medzi dnešnými horolezcami. Filozofia súčasnej generácie sa prikláňa skôr k menším horolezeckým výstupom, počtom nanajvýš podobným tej, akú sme absolvovali my. Trendom nie je dobývanie himalájskych osemtisícoviek, dnes horolezci uprednostňujú výstupy v najťažších terénoch, ktoré sú technicky náročné, pričom nadmorská výška nerozhoduje. Moje osobné športové uspokojenie, hoci som sám nestál na žiadnom, spočívalo v inom silnom uspokojení. Dostal som sa do bezprostrednej blízkosti nádherných hôr, ktoré boli pre mňa výzvou i snom. A to je jednoducho nezabudnuteľný zážitok. Pramení aj z toho, že kamarátom sa na Shipton Spire vyliezť podarilo. Teší ma, že je medzi nimi Martinčan Jožo Santus.
Jozef Santus
je spolu so starším bratom Miroslavom v Martine známy ako kníhkupec. Majú klasické aj internetové kníhkupectvo Martinus. Jozefa mnohí kamaráti a známi poznajú aj ako vášnivého steno-skalo-ľado horolezca. Cvičnú stenu má dokonca vo vlastnej garáži. Správa, že ide na horolezeckú výpravu do ďalekých ázijských hôr, bola v Martine poriadnou bombou.
Ako sa to vlastne všetko zomlelo?
Jednoducho, z prvého náhradníka som sa zásluhou priaznivých okolností stal síce posledným, ale predsa len účastníkom výpravy. Už skôr som vedel, že by som mohol ísť, ale veľmi som nedúfal, že by sa to mohlo naozaj stať. Uvedomujem si, že na Slovensku je dosť iných horolezcov, čo by mohli ísť. Hoci som dúfal, keď potom prišiel ten telefonát s pozvánkou, zostal som zaskočený. Vedel som, že je to na poslednú chvíľu, ale nezaváhal som a povedal som okamžite áno.
Iste vás čakalo vo veľmi krátkom čase zvládnuť tisíc maličkostí, rozhodovať sa okamžite a naraz zabezpečovať mnoho dôležitého...
Asi najmenej starostí som mal s nabalením vecí do batohov. Horolezec vie, čo za výstroj potrebuje. S tým mám dosť praktických skúseností, aj z Pamíru, hoci to už je dávno. Pre mňa bolo v tej situácii vôbec najvážnejšie, ako doma pripraviť a zabezpečiť na takú dlhú dobu svoju rodinu. Rovnako náročné bolo zariadiť si na dva mesiace neprítomnosti svoju prácu. Cesta do Pakistanu, pod stenu Shiptonu, bola moja prvá taká veľká horolezecká akcia. Po prvý raz som sa vyberal doslova na druhý koniec sveta...
Stihli ste pred ňou vôbec dostatočne „natrénovať“?
Výprava bola pre mňa nová v tom, že sme išli ďaleko. Mali sme namierené do neprístupných, od civilizácie poriadne vzdialených hôr, a to bola cesta nadlho. Priznávam sa, mal som vnútorné obavy, ako to zvládnem práve svojou fyzičkou. V tejto partii horolezcov som bol po vedúcom výpravy Igorovi Kollerovi druhý najstarší. Ostatní chlapci boli odo mňa podstatne mladší. Vedeli sme, že Shipton Spire je kopec, na ktorom neexistuje ľahká cesta. A naše predpoklady sa do písmena potvrdili.
Cesta za horou
K výstupu až na samotný vrchol Shiptonu sa s Jozefom Santusom určite o chvíľu dostaneme. najskôr sa však s Ivanom Žillom ešte vyberme na tú dlhú cestu zo Slovenska do Pakistanu.
Aká bola, čo vás na nej čakalo a neminulo?
Vďaka nemenovanej anglickej leteckej spoločnosti sme zažili asi všetky horory, aké si len v 21. storočí dokážete vymyslieť. Už v Prahe na letisku sme sa dozvedeli, že ix-krát bukované a overované letenky nemáme komplet. Do lietadla už tu meškajúceho niekoľko hodín sme mohli nastúpiť iba ôsmi, namiesto celej výpravy desiatich mužov. Po nepredstaviteľných zmätkoch a útrapách sme v Pakistane zistili, že chýba Jozefova batožina. Inak, to isté sa prihodilo na spiatočnej ceste. Aspoň sa Jožo dozvedel, že jeho batohy si zacestovali do New Yorku, akurát smola, že nie na jeho chrbáte... Z nepochopiteľných dôvodov, nikým neobjasnených príčin, nás nechali v 40-stupňových horúčavách na palube lietadla štyri hodiny sa dusiť a potom nás vyhnali, vraj skontrolovať si batožinu?! Na akékoľvek ospravedlnenie za spoločnosťou spôsobené príkoria zabudnime, nehrozia. Určite nikdy viac s nimi nič! Jožove batohy dopravila až pod horu asi o týždeň inak po celý čas nášho pobytu vzorne fungujúca pakistanská cestovka!
Prekvapujúco celkom inak sa o nás postarali v „inej civilizácii“. V Islamabade nás na pakistanskej pôde privítal dokonca sám minister turizmu. Bolo to príjemné osvieženie a zmena, podávať si ruky s ministrom, po predchádzajúcich „európskych“ škandáloch. Od prvého okamihu sa o nás v Pakistane starala tamojšia skutočne perfektná cestovka Modrá obloha - Blue Sky. Po dvojdňovom pobyte v Islamabáde, kde sme trocha oddychovali, ale bolo tu aj čo obzerať, sme sa naložili do klimatizovaných minibusov a začala sa tak naša 600-kilometrová dobrodružná púť k východisku všetkých expedícií do hôr. Cestou-necestou, po slávnej Karakoram Highway, vytesanej v skale nad riekou Indus, sme smerovali do provincie Baltistan. Mierili sme k poslednému civilizovanému miestu Skardu. Okrem čarokrásnej, divokej prírody, doslova životu nebezpečnej jazdy, no v dobrých rukách šikovných šoférov, ktorým pokoj a pohodu zabezpečovali aj po takejto ceste neodmysliteľné modliace koberčeky, sa začali mohutne ozývať aj naše európske žalúdky, navyknuté na celkom iné zaobchádzanie. Svoje urobila najmä tiež ťažšia, pomerne rýchla aklimatizácia, prekonali sme takmer dvojtisícové prevýšenie v priebehu dvoch dní. Konečne sme zdolali posledný sedemhodinový úsek ródeo jazdy v džípoch do dedinky Askole. Tu sme v jedno ráno zažili neuveriteľný šok. Náš styčný dôstojník potreboval vybrať 60 nosičov, ktorí s nami a s naším nákladom poputujú do základného tábora. Po prvý raz v živote som videl chlapov biť sa o robotu. Tu som si uvedomil, v akých podmienkach títo ľudia žijú, aké vzácne je pre nich dostať prácu, zarobiť biednu rupiu.
Shipton Spire
Cesta slovenských horolezcov v týchto končinách sa ešte nekončila, ale je tu čas a priestor pozrieť sa na hory opäť s Jozefom Santusom. A tentoraz už naozaj vyliezť až na vrchol Shipton Spire...
Ocitili ste sa konečne na „mieste činu“. Aké boli prvé dotyky s horou?
Dostal som sa pomerne rýchlo do dobrej pohody, dokonca som bol prekvapený, že to ide celkom hladko. Tak sme začali v našej trojke - Doktor, Dino a ja - robiť prieskumy, ako sa čo najšikovnejšie dostať pod stenu Shiptonu. Všetko sa nakoniec vyvinulo celkom inak, ako sme to mali premyslené z domu. Náhoda a šťastie spôsobili, že sme v základnom tábore pod Trangom stretli autorov tej cesty, ktorú sme nakoniec zliezli. Boli to nenápadní, skromní chlapíci, a pritom skutoční borci. Američania, ktorí majú na Shiptone vylezenú svoju vlastnú cestu, svoj svetový prvovýstup. Keď sme sa vracali z aklimatizačnej túry v našom tábore, dali sme sa s nimi do reči. Oni nám pohotovo a veľmi ochotne ponúkli technický nákres cesty a pridali veľa užitočných rád, ako na to ísť.
Ako to vlastne vyzeralo priamo v stene velikána?
Zaskočila nás rozbitosť steny, veľa vody a ľadu v nej. Celý deň nás umárali 35 až 40stupňové horúčavy na prudkom slnku, na ktoré nie je organizmus európskeho horolezca prispôsobený. Len čo sme ale zašli do tieňa, museli sme si znovu obliecť páperky...V našej trojici sme sa po húževnatej spoločnej práci dostali až do dobrých dvoch tretín kopca. Tu sme však narazili na takú pekelnú škáru, ktorá nás celkom zničila. Nedala sa nijako obísť, preliezť, ani zdolať. Jednoducho nás stena po prvý raz pokorila, prinútila nás kapitulovať. Chtiac-nechtiac sme sa museli vrátiť sa do základného tábora.
Stratili ste vieru v úspech?
Pochybnosti boli, ale vieru som nestratil ani na chvíľu. A tak som si v akom-takom pohodlí poľnej jedálne povedal sám pre seba: Prečo neísť ešte raz, veď veľkú časť sme vyliezli, vieme, ako prekonávať slabiny? Tak som pre spaním povedal nahlas Dinovi: „Poď-me tam ešte raz!“ Vtedy bola jeho odpoveď: „Nie!“ No pri raňajkách a určite po nedospatej, popremýšľanej noci povedal: „Vieš čo, Jožo, idem do toho!“ Bolo rozhodnuté, hoci Doktor s nami ísť nemohol, išiel dolu s Maťom, ktorý mal zdravotné problémy. No pridal sa k nám Dodo, a tak sme nastúpili druhý pokus o zdolanie Shiptonu v novej trojici.
Prekonali ste aj prekliatu špáru, máte na svojom konte vrcholový výstup, akým sa nemôžu na svete pochváliť mnohí muži...
Vybrali sme sa do steny ešte naľahšie ako po prvý raz, aby sme mohli postupovať čo najrýchlejšie, alpským štýlom. Založili sme bivakovaciu plošinu so spacákmi a skromným jedlom. Hore sme išli vlastne takmer po vlastných stopách, čakala nás neznáma tretia, vrcholová časť. Bola síce technicky náročná, ale išlo sa nám dobre. Vedeli sme, že čas a počasie sú na našej strane. Najviac sme dostali zabrať vari posledných 70 metrov pod vrcholom, čo je sotva jedna dĺžka lana. Snehové pole bolo také nebezpečné, nemohli sme vedieť, či sa s nami odtrhne, či vydrží, tak nám jeho zdolanie trvalo dve hodiny. Na vrchol Shipton Spire sme vystúpili večer o 19. hodine, bola už skoro úplná tma.
Obyčajne sa hovorí o mimoriadnych pocitoch a myšlienkach na vrchole, ktorý horolezci práve zdolali...
My sme vedeli, že nás čaká rovnako zložité zlaňovanie dolu. Na vrchole sme teda pobudli minimum času, dokopy asi 15 minút a ani na veľké pocity nebolo kedy. Odfotografovali sme sa, nechali sme tam vlajku spolku JAMES, s ňou jednu horolezeckú karabínku a vydali sme sa na cestu dolu. Do bivaku, umiestneného asi tretinu steny pod vrcholom, lebo tma a zima na nás už nepríjemne doliehali. Shipton Spire a cesta k jeho vrcholu, aj s tými ľuďmi, ktorých som tam poznal, sú pre mňa najúžasnejšou horolezeckou akciou, akú som zažil. Aj preto, že na Shiptone je taký alpinizmus, aký sa nikde inde ani nedá zažiť, človek ho musí prežiť tu a na vlastnej koži. A ešte som si uvedomil, že som sa síce obával o fyzické sily, ale možno ešte dôležitejšia je psychika. A tá sa dá natrénovať len rokmi lezenia a životnými skúsenosťami, ktoré prichádzajú s vekom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 558
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 430
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 913
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 266
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 102
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 845
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 763
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 089
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 860
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 453
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Tomáš Pšenka.

Ani druhá hokejová liga nie je lacná záležitosť. Na pokrytie sezóny kluby míňajú šesťmiestne sumy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Prebudenie jari Vrícko

Aj do malej podhorskej dedinky zavítala jar.


(vm)
Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 089
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 860
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 453
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?