Článok pokračuje pod video reklamou
pedagógovia, lebo pracovala v oddelení pre odbornú literatúru tejto profesie, sa dnes dožíva osemdesiatky. Na prácu v knižnici a s knihou v okresnej knižnici si dobre a rada spomína. Odjakživa mala dobrý vzťah k náučnej literatúre a aj dnes si doma so záujmom listuje v encyklopédiách, bibliografických slovníkoch a v televízii má „na jednotke dvojku“ – program pre náročnejších divákov, lebo ako sama hovorí, človek nikdy nie je dosť vzdelaný.
Krásneho životného jubilea sa dožíva uprostred milujúcej rodiny a priateľov. Tej rodiny, ktorú vyprevadila do života a ktorú často víta v domčeku na Podháji, aby sa dozvedela, čo je nového, aby sa porozprávala o ľuďoch, o ich starostiach, aby s nimi prebrala nové výstavy v Martine a nové premiéry v divadle. Lebo kultúra je jej druhý život. Má odložené hádam všetky bulletiny z divadla za ostatné tri či štyri desaťročia, rovnako ako aj propagačné materiály o výstavách v galérii. Svojho manžela nasledovala z miesta na miesto, až skončili v Martine, ktorý si zamilovala, našla si tu priateľov, krásnu prírodu, ktorú rada ukazovala svojim dvom synom. Teraz jej zdravie nedovolí smelo vykročiť po tých chodníčkoch, ktoré poznala. Bojí sa, ale záhradku si ešte stále opatrí, pozavára, čo sa dá, varí, pečie a teší sa z pravnúčika Jakubka. A občas napíše príspevok do Nového ŽIVOTA TURCA. Robí tak sporadicky už tri desiatky rokov a my sme vďační za jej úvahy, lebo sú písané láskavou rukou, ktorá neubližuje, ale zakaždým len pohládza. Pozvala nás v lete na čerešne. Radi prídeme a dovtedy jej prajeme veľa zdravia, lásky blízkych a pohodu, ktorá aj jej pričinením, lebo takto ju poznáme, urobí zo všedného dna sviatok.
