Sme predsa len svoji

a nestíhali čudovať, koľko toho stihli. A nielen počas vyučovania – veď je nepísaným pravidlom, že oba „tábory“ sa stretávajú aj mimo školy, cez prázdniny a víkendy. Veď aj tohtoročné jarné prázdniny sa viacerí vybrali skúšať zálesácky život na Slamkov laz s pánom učiteľom Jankom. A že to bola naozaj škola prežitia v zimnej prírode, o tom vám zúčastnení žiaci, ale aj rodičia radi porozprávajú.
Už takmer pravidelné letné i zimné výlety do turčianskych turistických útulní majú deti rady. Dobrodružstvo, trochu strachu, nutnosť postarať sa nielen o seba samého, ale i zodpovednosť za ostatných, večery pri táboráku, varenie v „bojových“ podmienkach, bez elektriny a signálu mobilných operátorov.
Nielen turistikou však žijú BellAmosáci. Medzi najobľúbenejšie činnosti patrí – budete sa čudovať – učenie sa. Veď komu by sa nepáčilo učiť sa o Veľkej Morave priamo na miestach, kde vznikala – v Nitre? Alebo učiť sa o Slovenskom národnom povstaní v Banskej Bystrici... V Banskej Bystrici sa vyučoval nielen dejepis, ale i fyzika či slovenský jazyk. Druhý stupeň sa v zmysle Komenského „škola hrou“ pohral s fyzikou na výstave Vedecká hračka a štvrtáci sa rozhodli naučiť sa čo-to o fungovaní médií v jednom z nich, v Rádiu Rebbeca.
Rebbekáči ich privítali naozaj štýlovo – v rádiu ich privítal sám riaditeľ Boris Kršňák, programová riaditeľka Janka Kršňáková a moderátor Marcel Hanáček. Ten zvedavcom, ktorí počúvali s otvorenými ústami, netušiac, že sa vlastne učia, predstavil prácu rozhlasového moderátora, porovnal ju s prácou toho televízneho, poodhalil tajomstvo výberu pesničiek. A aby to všetko nebolo iba o teórii, štvrtáci si mohli nielen vypočuť, ale i pozrieť živé vysielanie, vstúpiť do vysielacieho štúdia a byť chvíľku priamo pri výrobe toho, čo dovtedy mohli iba počuť. Dozvedeli sa, ako sa spracúvajú informácie, odkiaľ ich moderátori a redaktori čerpajú.
Stránka v školskom časopise Zvonček s názvom Aj takto sa učíme bude opäť zaplnená mnohými zážitkami.
A to sa tento rok ešte vyberieme do Košíc, Bratislavy či dokonca Prahy!
Deti sa za tento netradičný spôsob vyučovania odmenia svojím učiteľom tým najkrajším spôsobom – radosťou z chodenia do školy a dobrými výkonmi. A tie zase prinášajú radosť učiteľom. Jednou z takých radostí je i nezvyčajne vysoký výskyt literárnych talentov v ôsmackej triede. Viacerí z nich už svoje práce publikovali v literárnej revue Mädokýš a celá trieda pripravuje svoju vlastnú knižku sci-fi príbehov.
No a hovorí sa, že nakoniec to najlepšie... Neviem, či to bolo vo februári to najlepšie, ale určite to bolo veľmi zaujímavé. Večerná škola lyžovania a snowboardovania, vyučovaná každý piatok v Jasenskej doline, motivovala pána učiteľa Janka k nezvyčajnej akcii. I. ročník Ski-snowboard cross 2005 poodhalil na kopci za školou dosiaľ utajené športové talenty školy v extrémnych odvetviach lyžovania, snowboardovania a sánkovania. Nechýbala hudba, snehová strelnica, snehový ateliér, lavórová dráha a drevené sane z minulého storočia, ktoré si deti vyrobili samé v Jankovej drevárni. No vrcholom všetkého bol vlek, ktorý si deti postavili s učiteľom. Na vrchole kopca umiestnená kladka, cez ňu lano s kotvou... Žiaden elektrický pohon, vlek ťahali a obsluhovali svojimi rukami deti z BellAmosu.
Čudujete sa, že po skončení tejto akcie im nesmierne chutili cesnakové hrianky s horúcim čajom?? Ja nie, boli naozaj výborné...
Tak, ako výborný a zaujímavý bol celý február.