Kde na to vziať a nekradnúť

do nej investovalo mesto. Pritom, aby zodpovedala dobe, treba vynaložiť ešte ďalšie milióny do jej interiéru. Tak, ako na tom bola nedávno spomínaná plaváreň, sú prakticky všetky športoviská v meste. Nečudo, veď všetky boli vybudované niekedy v sedemdesiatych rokoch, najmä vďaka vtedajším strojárňam, či bývalému generálnemu riaditeľstvu, ktoré malo v meste sídlo. Je nespochybniteľné, že bývalá fabrika vrazila do investícii na športoviská nemálo finančných prostriedkov. Paradoxne, dnes sa skôr vedú polemiky o tom, či to, čo do tejto infraštruktúry investovala, bolo dosť, alebo málo na vtedajšie možnosti. Ťažko odpovedať kritikom. Možno im odpoveďou je aj to, že dnes ani nedokážeme to, čo bolo pred rokmi vybudované, udržať na úrovni a nie ešte postaviť niečo nového. Spomeňme, približne v tom čase, keď bol postavená krytá plaváreň, boli vybudované - futbalový štadión, zastrešený zimný štadión, postavená športová hala, ale aj niektoré ďalšie športoviská, ktoré sú dnes napríklad aj súčasťou stredného odborného učilišťa. Nemálo prostriedkov išlo na vybudovanie Martinských holí. Namieste je dnes otázka, čo nového sa za posledné dve desaťročia postavilo v tomto meste v prospech športu. Netreba sa namáhať loviť v pamäti. Nič! Ba čo je horšie, nielenže sa nič nového nestavia, ale skôr športoviská miznú. Napríklad, pod veľkým sídliskom zmizol futbalový stánok v Záturčí, pred rokmi zarástol burinou aj futbalový štadión bývalého Hutníka pri zimnom štadióne... No a musí mrzieť ešte viac, že aj tie športoviská, ktoré boli pred rokmi vybudované väčšinou z prostriedkov vtedy ešte fungujúcej fabriky, sú teraz už takmer v zúboženom stave. Všimnite si futbalový štadión, ktorému kedysi k tomu, aby bol ozajstnou pýchou chýbala možno iba tribúna. Nielenže sa jej nedočkal, ale pravidelne v lete jeho hľadisko zarastá poriadne vysokou burinou. Aj zimný štadión, napriek tomu, že pred nedávnym juniorským hokejbalovým šampionátom aspoň z južnej strany opeknel, isto-iste bude potrebovať aspoň kozmetickú finančnú injekciu.
Kde na to všetko zobrať peniaze, aby sa aspoň to, čo už chátra, vynovovalo, keď sa už nebuduje nové? Fabrika, ktorá kedysi do športu nalievala peniaze, je už v nenávratne. Dnes už nemá kto financovať výstavbu nových športovísk, ba niekedy ani sponzorsky pomôcť rozvíjať šport v tomto regióne. Netrúfame si odhadnúť, koľko miliónov by bolo treba, aby sa martinské športoviská dostali aspoň na akú-takú úroveň doby? To, aby sa dostali, by malo byť úlohou mesta. Ale má vôbec mesto šancu zvládnuť to? Asi nie. Teda, ako? To sú otázky, na ktoré nepoznáme odpoveď. Ale hoci ju nepoznáme, vieme, že niekde sa aj s týmto rébusom pasujú celkom úspešne. Nechoďme ďaleko. Napríklad v Ružomberku rekonštrukciou bývalej koniarne vybudovali novú halu, totálnou rekonštrukciou prechádza futbalový štadión, vybudované tu majú futbalové ihrisko s umelou trávou. Trochu ďalej, v Poprade zasa nedávno vyrástlo nádherne Aqua centrum. Inde, kde ani nebola tradícia, za rok-dva vybudovali parádne lyžiarske centrá... Môžeme závidieť.
Žiaľ, to nie je len v športe, ale, napríklad aj v kultúre. Veď, ak chcú organizátori v Martine pripraviť väčší koncert, tak im musí byť dobrá aj „stará“ športová hala, aj „stará“ kinosála Strojára, lebo tu lepšej niet... Kde na to všetko vziať a nekradnúť? Asi treba hľadať a získavať investorov, ktorí na to majú. Ak ich nenájdeme, raz aj to, čo tu už bolo vybudované a zanedbávame, nám spadne na hlavu, alebo zarastie burinou.