esiatimi alebo sto rokmi na gazdovských dvoroch, historický nábytok z kľačianskych alebo lipoveckých chalúp, obrazy, ktoré boli roky na povalách rodinných domov...
Samozrejme, nejde iba o zberateľskú vášeň, ale všetky tieto veci sú súčasťou vzdelávania detí, ktoré chcú učiteľky čo najviac naučiť o spôsobe z čias života ich prastarých a praprastarých otcov. „Chceme sa stať školou zameranou na regionálnu a environmentálnu výchovu. Nie je to jednoduché, v prvom rade musia deti prejsť štyrmi ročníkmi a vypracovať projekt zamerania školy na regionálnu a environmentálnu výchovu podľa presne určených pravidiel. Škola zs takýmto zameraním musí mať presne stanovené učivo pre 1. až 4. ročník. Sme v štádiu budovania školy, zbierania materiálov a ľudových zvykov Turca so zameraním na Kľačany a Lipovec. Do vyučovania chceme zahrnúť všetky zvyky od Vianoc, cez fašiangy, Veľkú noc, vítanie jari až po vítanie leta, ktoré majú v spomínaných obciach svoje špecifiká. Napríklad špecifikom Kľačian je letko. Je to stromček - mladá čerstvá breza ozdobená stužkami, ktorá symbolizovala príchod leta. Za pohanských čias starí Slovania rozdeľovali rok iba na dve obdobia. Po zime nasledovalo leto. Kľačianskym zvykom je, že na Smrtnú nedeľu ráno o 6. hodine dievčatá vzali Morenu k potoku, podpálili ju a utopili v potoku. O 8. hodine vzali letko a chodili po dedine od domu k domu. Letko niesla ich kráľovná, pričom dievčatá recitovali báseň, vinšovali ľuďom dobré zdravie. Ľudia ich pritom obdarovali. Zbierame všetky zvyky, ktoré budeme rozdeľovať do učiva jednotlivých ročníkov. Chceme urobiť všetko preto, aby sa nám podarilo vypracovať projekt školy so zameraním na regionálnu a environmentálnu výchovu,„ povedala nám Danka Grenová, riaditeľka školy. Škola má zatiaľ iba 1. ročník, v ktorom sa učí 20 detí. Okrem riaditeľky pracuje v škole aj špeciálna pedagogička Viera Barbuščáková a vychovávateľka Eva Holečková. Spolu so zdravými deťmi sa v škole učia aj postihnuté deti. Dokážu sa vzájomne rešpektovať a vzájomne si pomáhať. V nasledujúcich rokoch by mali v škole pribúdať ďalší učitelia a deti, aby už o tri roky mohli končiť prvý stupeň základného vzdelávania prví štvrtáci. Pedagógom školy pomáhajú dosiahnuť spomínané ciele nielen rodičia, starí rodičia, obyvatelia Kľačian, ale aj obecný úrad.
„V prvom ročníku učíme deti o ročných obdobiach, o zvieratkách, zúčastňujeme sa všetkých možných súťaží. Dostali sme ponuku zo Správy Národného parku Veľká Fatra, ktorého pracovníci s deťmi besedovali, robili sme búdky pre vtáčiky, navštívili sme miestny gazdovský dvor, deti učíme v prírode, prednášku pre nás urobil aj bývalý starosta Rastislav Lojš, ktorý je poľovníkom. Používame teda rôzne formy vyučovania, pri ktorých sa učia nielen deti, ale aj my. Za deťmi prídu aj starenky, ktoré si pospomínajú na ľudové zvyky a remeslá svojho detstva. Pri vyučovaní sa snažíme odbúrať stres. Deti vôbec nemajú pocit, že sú na vyučovaní, že sa začala alebo končí hodina, ale pritom sa učia,„ dodala na záver Danka Grenová.