Všetci chceme dýchať čistý vzduch. Musíme si ale uvedomiť, že jeho znečistenie môžeme spôsobovať aj my, napríklad tým, že jazdíme na automobiloch, alebo keď doma spaľujeme odpad. Ako je to s čistotou ovzdušia v Turci?
V Martine na Jesenského ulici je automatická monitorovacia stanica, ktorá zaznamenáva v ovzduší okamžité koncentrácie znečisťujúcich látok. Nepretržite sa na nej kontinuálne meria koncentrácia poletavého prachu, oxidov dusíka, oxidov síry a oxidu uhoľnatého. Stanica je svojou polohou zaradená ako dopravná, pretože zaznamenáva znečistenie predovšetkým z automobilovej dopravy na blízkej frekventovanej komunikácii. Vplyv ostatných zdrojov znečistenia na výsledné koncentrácie je nižší. Táto stanica je na súčasnom mieste približne rok, predtým bola umiestnená za prvou budovou Matice slovenskej. Od začiatku tohto roka bolo na nej nameraných až 36 prekročení denného limitu pre tuhé znečisťujúce látky. Toto je spôsobené predovšetkým spomenutou automobilovou dopravou a nepriaznivými rozptylovými podmienkami počas zimy. Dochádza aj k prekračovaniu hodinových limitov oxidov dusíka.
Pozor na prízemný ozón
Po roku prevádzky monitorovacej stanice na súčasnom mieste sa dá povedať, že najviac prekročení emisných limitov je počas zimných inverzií spojených s zlými rozptylovými podmienkami. Pre Martin sú veľmi typické zimné inverzné stavy s mimoriadne zlými rozptylovými podmienkami. V nízkych nadmorských výškach býva hmlisto s nízkou rýchlosťou vetra alebo bezvetrím, ale na okolitých horách je jasno a teplo. Niekoľko týždňov tomu tak bolo aj počas tejto zimy.
Zaujímavým javom súčasnosti je, že pomerne často sú na Slovensku prekročené limity prízemného ozónu vo vzduchu. Ten merajú prístroje v tých staniciach, ktoré sú umiestnené vo väčšej vzdialenosti od zdrojov znečisťovania. Prízemný ozón je toxický a je veľmi nebezpečný. Vzniká ako vedľajší produkt slnečného žiarenia a znečisťujúcich látok prítomných v ovzduší, v letných mesiacoch zapríčiňuje dokonca smogové situácie. S pribúdajúcou intenzitou slnečného žiarenia a oteplením rastie jeho koncentrácia i v Martine a stanovené limity sú často prekračované. Samozrejme, prízemný ozón treba odlíšiť od „dobrého„ ozónu, ktorý vo výškach 10 až 12 km tvorí známu ozónovú vrstvu, ktorú človek ohrozuje vypúšťanými škodlivinami. Táto vrstva pohlcuje škodlivé ultrafialové žiarenie. Pri vdychovaní vzduchu, ktorý obsahuje väčšie množstvo ozónu, poškodzuje človeku sliznicu a škodí aj očiam. Prejavuje sa to pocitom „pálenia„ očí alebo krku. Samozrejme pri zvýšenej koncentrácii ozón poškodzuje aj zdravie živočíchov a rastliny. „Toxický prízemný ozón je v súčasnosti pre ľudstvo veľkým nebezpečenstvom, lebo poškodzuje všetky živé organizmy,„ hovorí odborný radca Obvodného úradu životného prostredia v Martine Miloš Rajnič.
Zaprášený Turiec
Druhým problémom znečistenia ovzdušia, ktorý je typický pre Turiec, je poletavý prach. Za posledný čas veľmi poklesli priemyselné emisie, ktoré znečisťovali ovzdušie v Turci, ale na koncentráciách tuhých látok v ovzduší sa to takmer nepremietlo. Naopak stúpli emisie z automobilovej dopravy, čo sa ukázalo aj na vysokých koncentráciách oxidov dusíka.
S poklesom emisií oxidov síry v posledných rokoch dramaticky poklesli namerané koncentrácie oxidov síry, nedochádza už k prekročeniam limitov a dokonca k smogovým situáciám, ako to bolo začiatkom deväťdesiatych rokov (naposledy v roku 1997). V súvislosti s tým poklesla aj intenzita kyslosti dažďov.
Z tisícok ton tisícky kilogramov
„V súčasnosti sa pozornosť upriamuje predovšetkým na zníženie koncentrácií tuhých nečistôt a prchavých látok v ovzduší. Najväčším zdrojom znečisťovania ovzdušia je u nás tepláreň MT. V Martinskej teplárenskej urobili za posledných 15 rokov veľmi účinné ekologické opatrenia. Množstvo tuhých emisií z teplárne klesol zo 4 až 5 tisíc ton ročne v osemdesiatych rokoch minulého storočia na 14 ton v roku 2004. Výrazne poklesli tiež emisie oxidov síry. Staré kotly modernizovali, vypúšťané emisie kontinuálne monitorujú, ale pribudli aj nové zdroje znečisťovania. Ľudia sa vracajú k lokálnemu vykurovaniu, dokonca i k spaľovaniu uhlia. Tým sa zdroje znečisťovania i emisie z nich dostávajú bližšie k nim a s tým je spojená hlavne v prípade uhlia aj znížená kvalita ovzdušia. Populárna začína byť biomasa, jej využitie je veľkým prínosom pre ochranu klímy. Spaľovanie tuhých palív ale sprevádza aj zlozvyk, akým je spaľovanie odpadu v peciach. Pri spaľovaní gumy vzniká nervový plyn sírouhlík a pri spaľovaní plastov karcinogénne a toxické plyny. V turčianskych mestách a obciach dýchame naozaj jedovatý kokteil. Takéto správanie sa občanov je veľmi nezodpovedné a bezohľadné voči svojmu okoliu.
„S produkciou znečisťujúcich látok do ovzdušia sú spojené rôzne globálne efekty, v poslednom čase sa najviac hovorí o zmene klímy Zeme," dodal na záver Miloš Rajnič.
