eling?„ znela otázka, ktorá vtedy pätnásťročnej Erike Novosedliakovej z Kláštora pod Znievom zmenila život.
Študujúcou modelkou za „pohľadnicu„
Vlastne jej život zmenila skôr odpoveď. Povedala áno. Modelky sa jej vždy páčili, no nikdy predtým na modeling reálne nepomýšľala. Prvoradou bola pre ňu vždy škola. Ponuka ju zaskočila a povedala si, že to môže byť zaujímavé. Bolo to až také zaujímavé, že odvtedy vyskúšala dve agentúry, napokon „zakotvila„ v trnavskej a vďaka nej sa zúčastnila celoslovenskej modelingovej súťaže Super Model of the World. Hoci nebola medzi umiestnenými, nedopadlo to zle, lebo po súťaži prišli ponuky. Zo zahraničia. Pre Eriku to znamená veľa cestovať, čo je zároveň aj ťažké. Teda aspoň zo začiatku. „Mala som šestnásť rokov, keď som bola prvý raz sama v cudzom svete - v Miláne. Vyzdvihli ma na letisku, zaviedli do agentúry, kde mi dali do ruky adresy kastingov a mapu mesta a povedali ‚choď!‘ Neskôr som sa oťukala a vedela som sa orientovať i dohovoriť. V Grécku som zažila dievča, ktoré cestovalo po prvýkrát. Každý večer plakávalo, že chce ísť domov, až ju z toho stresu začala chronicky bolieť hlava. Napokon odtiaľ aj odišla. Treba mať na to jednoducho náturu,„ povedala na začiatok sedemnásťročná Erika, ktorá študuje v maturitnom ročníku na Gymnáziu Viliama Paulínyho Tótha v Martine. „Pracovne„ precestovala Taliansko, Grécko a Taiwan, kde sa zdržiavala minimálne mesiac. Takáto práca veľmi štúdiu na strednej škole neprospieva. Alebo áno? „V škole mi povolili individuálny študijný plán za podmienky, že im pošlem pohľadnicu,„ zasmiala sa Erika, ktorá doháňanie učiva zvláda.
Vo svete panujú Stredoeurópanky a Brazílanky
Zahraniční fotografi si dievčatá vyberajú cez internet, kde sú ich fotky zverejnené, alebo robia priamo kastingy. Erika sa nedávno dostala na trojmesačný pracovný pobyt do Taiwanu. V praxi to znamená, že modelky chodia po kastingoch, kde si ich buď vyberú alebo nie. Stáva sa, že niektoré odchádzajú sklamané domov... Najvyhľadávanejšie sú tie, ktoré vyhovujú dnešnému typu krásy. V Európe letia „kamenné tváre„, v Ázií majú radšej usmiate. Svetoví fotografi si vyberajú skôr dievčatá s určitým vyžarovaním. Ideálom krásy sú pre nich Stredoeurópanky. V katalógoch, časopisoch, či na mólach sa objavujú veľmi často aj Brazílčanky s exotikou a temperamentom v tele. Kým na Taiwane majú radi Európanky, v Grécku uprednostňujú svoje Grékyne.
Zamilovaná do ínštiny
Erikin pracovný deň v Taiwane niekedy začínal ráno o štvrtej. Kozmetické a kadernícke prípravy trvajú okolo jednej-dvoch hodín, potom zapózuje pred objektívom a z ateliéru odchádza väčšinou až večer. Niekedy mala takýchto stretnutí za deň aj viac, čo bolo dosť vyčerpávajúce a do postele sa dostala často veľmi neskoro. V zmluve mali, našťastie, zakotvený aj čas na odpočinok. Voľný čas venovala spoznávaniu mesta, ľudí aj obchodov. „V Taiwane sa mi páčilo najviac. Ľudia sú tam veľmi milí a do ich jazyka som sa doslova zaľúbila. Chcela som ho študovať, ale na čínštinu sa dá prihlásiť iba každý štvrtý rok. Chcem sa tam vrátiť. Ak ma neprijmú na masmediálnu komunikáciu alebo právo, kde som si podala prihlášky, odídem tam. Aj tento mesiac mám nejaké kastingy, tak uvidíme,„ povedala Erika, ktorej tvár sa objavuje v zahraničných módnych katalógoch, časopisoch, reklamách a dokonca aj v teleshopingoch.
S bulimikami sa nestretla
Keď jej nedávno volal šéf, aby sa v agentúre ukázala, pripomenul jej, že musí schudnúť, inak ju nikde nepustí. „V zmluve sme sa zaviazali, že sa budeme o seba starať, takže je to normálne,„ povedala Erika. Aby schudla, „nediétuje„. Radšej si zacvičí alebo sa „neprežiera„. A hoci sa s modelkami spájajú predstavy o vracaní a chorobách vznikajúcich z nedostatku jedla, Erika tvrdí, že s bulimičkami sa ešte nestretla. „Niektoré modelky sa snažia schudnúť tak, že nejedia takmer nič, no potom sú tak nechutne chudé, že ich napríklad na fotenie spodnej bielizne nikto nechce. Alebo sa niektoré nekontrolovateľne rozjedia. Vieme sa však kamarátsky vzájomne skritizovať. Minule som jednej kamarátke musela pripomenúť, aby už toľko nejedla...„
Aj tak sú najkrajšie Slovenky
Erika sa vo svete stretáva s krásou z mnohých kútov sveta. Môže porovnávať a pyšne povedať, že nech sú Brazílčanky akokoľvek krásne, Slovenky sú aj tak najkrajšie. „Ani Taiwančanky nie sú škaredé, sú krajšie ako napríklad Číňanky. Keď som bola v Taliansku, pekné ženy som tam stretávala zriedkavo. Jediné, čo môžeme Taliankam závidieť, sú pekné vlasy. Čo sa týka Brazílčaniek, môžem potvrdiť, že sú naozaj pekné, no to som videla iba tie vybrané – najkrajšie. V Brazílii som ešte nebola, takže nemôžem povedať, či sú také krásne aj ostatné. Hovorí sa však o nich, že majú široké boky, ploché brucho a malé prsia. Ak má vraj Brazílčanka veľké prsia, sú to pravdepodobne „silikóny„.
A s kým si Erika rozumie najlepšie? „Nestáva sa často, aby som sa na kastigoch stretávala s tými istými modelkami. Ale z trojmesačného pobytu na Taiwane som sa skamarátila s Brazílčankou, s ktorou si pravidelne mejlujeme. Veľmi dobre si rozumiem aj s Češkami, no s Rumunkami by som bývať v jednom byte nevydržala. Sú namyslené.„
Priate žiarli iba naoko
Krása zvykne byť stredobodom záujmu. Na Slovensku sa za Erikou na ulici niekedy otáčajú a na diskotékach na ňu popiskujú. V Taliansku ju tmaví „Cassanovovia„ okrem pohľadov sprevádzali v meste aj pokrikmi „bééla, bééééééééla!„ Gréci sú v prejavoch dotieravejší. Keď sa Erika v spoločnosti ostatných modeliek vybrala na pláž a usadili sa zámerne na menej okupovanom mieste, už o chvíľu sa tam zhŕklo niekoľko mladých Grékov, ktorí ich pozývali na obed. Aj to dokáže krása.
Muži, a navyše krásni muži, sa objavujú aj v Erikinom booku. Na jednej fotke ju mladík objíma a skláňa k nej hlavu, na ďalšej pózovala dokonca až s dvomi mužmi... „Keď tieto fotky videl môj priateľ, opýtal sa: ‚Čo je toto?‘, ale žiarli iba naoko, dôveruje mi. Zatiaľ som sa ani len trošíčka do žiadneho nezaľúbila. Ani sa do nich neoplatí zaľúbiť. Jednak ich stretávam iba na krátko a je možné, že sa už nikdy neuvidíme, a jednak sú aj dosť prelietaví. Využívajú, že dobre vyzerajú. Samozrejme, vo svete modelov vznikajú aj krátke lásky. Poznám však aj iné prípady, napríklad Číňana, ktorý sa na kastingoch zaľúbil do Ukrajinky a oženil sa s ňou.„
Niekedy ma zmaujú
Na fotkách v booku vyzerá Erika vďaka profesionálnym vizážistom o čosi staršie. Málokto by v žene na nich spoznal sedemnásťročné dievča, ktoré v skutočnosti vyzerá ešte mladšie. Inak ako krásou sa to nazvať nedá. Krásnou chce byť každá žena. Každá žena tiež túži vložiť sa do rúk profesionálneho vizážistu. Erika si to už odskúšala. Čo na to hovorí ona? „Niekedy sa mi páči, ako ma namaľujú a snažím sa to potom napodobniť, ale nie vždy sa mi to podarí. Ak sa mi to páči, ani sa neodlíčim a idem taká domov. Osobne mám radšej striedme maľovanie. Aj na kastingy sa tak upravujem, no raz mi povedali, že ma tam takú nepustia a musela som sa zvýrazniť. Väčšina fotografov však uprednostňuje prirodzenú krásu, kde sa maľovať nemusím. Nemám rada, keď ma doslova zmaľujú. Raz som vyzerala ako s monoklami. Tak by som vonku nikdy nevyšla. Nie vždy sa mi páči, čo so mnou dorobia. Hlavne som háklivá na vlasy. Raz mi ich natočili, natupírovali a napokon si zmysleli, že mi ich vystrú. Skoro vystrelo mňa, veď veľa ich na hlave nemám... (smiech). Dosť mi ich dokážu doničiť, no do poriadku si ich už musím dať sama podľa možností.„
Je „in„ skôr ako ostatné Slovenky
Z pracovných ciest si Erika prináša plné kufre nových vecí. Keďže sa pohybuje vo svete „najhorúcejších„ trendov, vždy si kúpi, čo je tam momentálne „in„. Takto je „in„ skôr ako ostatné Slovenky. Niekedy je módou natoľko opojená, že v škole sa na ňu pozerajú s pochybnosťami. No niekedy aj zaimponuje. „Obliekla som si do školy novú sukňu a spolužiačka z nej bola hotová, že som jej ju musela požičať, aby si dala podľa nej ušiť rovnakú aj ona. Ženy na Slovensku sú podľa mňa dosť konzervatívne, mali by byť otvorenejšie, extravagantnejšie. Európanky sa nepozerajú na to, ako v tom vyzerajú, ale že sa v tom cítia dobre. A vôbec im nevadí, že majú viac ako pár kíl navyše... Slovenky sú dosť pekné a nemali by sa obmedzovať.„