ly z kadečoho, staré handry, nádoby z farieb, psie exkrementy - zbierka s týmto obsahom sa nachádza pred každým panelákom, na každej ulici, vo všetkých zákutiach. Žiaľ, nielen tam, kde sú kontajnery. Snehovú prikrývku striedala Veľká noc v tesnom závese, a tak aj počas významného kresťanského sviatku museli ľudia idúc s čistou dušou a mysľou na náboženské obrady prekračovať na uliciach to, čo sa nedá nazvať inak ako hanbou kultúry každého národa. To, čo dokáže „Slovák„ umiestniť do „odpadkového koša„ zvaného zima, to hádam nemá nikde obdobu.
Netuším, čo sa deje v hlavách ľudí, ktorí sa domnievajú, že sneh hádam rozloží igelitové vrecúška alebo plastové fľaše z minerálok... Asi v škole chýbali na desiatkach hodín fyziky či chémie a zostali nedovzdelanými aj v dospelosti. Sami si nastavili zrkadlo. A nastavili ho aj spoločnosti, ktorá sa nedokáže mravne, občiansky či technicky alebo organizačne vysporiadať (kde sú odpadkové koše a kto ich v zime, napríklad, po sídliskách vyprázdňuje?) s tými, ktorí sa vedia vpratať do ľudskej kože hádam len za dverami svojho bytu. Lebo ani čistenie mesta, teraz mám na mysli Martin, nie je celkom bezproblémové.
Na zasadnutí mestského zastupiteľstva padol sľub, že metropola Turca bude čistá do osláv oslobodenia. To preto, aby sme sa nehanbili. Ale ani uprostred minulého týždňa nevyzeralo tempo očisty tak, ako by sa na túto udalosť patrilo. Najskôr nechal Ekopolis dýchať kúdoly prachu všetkých vodičov MHD, a to na každej zastávke a niekoľkokrát za deň. Zvírený obsah zasypaných krajníc totiž pri brzdení autobusov a otváraní dverí zaodel vodičov i nastupujúcich zakaždým do oblaku prachu. Krajnice začali síce postupne v centre meste zametať odsúdení - ale, mali ste vidieť tú robotu. Asi ju organizovali samí muži, žene by totiž napadlo pokropiť špinu vodou, a potom sa pustiť do čistenia. Takto mladí muži s pásikmi na pracovných odevoch zametali a zametali, vŕšili úctyhodné kôpky kamenia a prachu, ktoré nakladali do auta a zvírený prach z ich pracovných nástrojov pokojne padal na chodníky, na chodcov, na kočiare, prechádzajúce deti do školy... Čo je hodna takáto práca? Odpovedzte si sami. Alebo - do čistenia mesta organizátori zapojili aj nezamestnaných, aby dostali dávky. Ale ako robia? Jedna z poslankýň mestskej časti Priekopa to na zastupiteľstve farbisto opísala. Tmolia sa, sem-tam dvihnú nejaký papierik, pofajčievajú, rozprávajú. Robia všetko len nie svoju prácu. Ako prídu, tak aj odídu, takmer žiaden úžitok z nich nie je.
Neprejde deň, aby na redakciu nezaklopal rozhorčený občan a nepoukázal na to, ako mesto vyzerá. Radia, aby sa mesto rozdelilo do rajónov, vrátane sídlisk, aby sa čistilo celé naraz a nielen jeho stred, aby sa práca pre nezamestnaných úkolovala a ak ju neurobia, nedostanú potrebnú pečiatku... Pravdou je aj to, že mesto nezašpinili ani úradníci radnice, na ktorú sa zbieha najviac kritiky, ani Ekopolis, ale občania sami a možno by nezaškodilo, aby si aj oni na sídliskách, v areáloch škôl, v parkoch či inde vysúkali rukávy. No pravda je aj to, že napriek pokročilej jari čistenie mesta nemá to správne tempo. Autá i zametači sa poväčšine tmolia pomedzi premávku i chodcov v tzv. pracovnom čase, ale poobede či podvečer akoby všetkým - padla. A to už nie je celkom v poriadku. Neviem, si sa čaká na spásonosný dážď, ktorý by mohol spláchnuť našu neschopnosť, alebo na čas, keď časť neporiadku zakryje burina. Viem len, že dobrý gazda si radšej privstane a potom robí aj do západu slnka, ak treba, lebo vie, že čas vždy dobehne jeho. V Martine zatiaľ všetko vyzerá tak, akoby opak mal byť pravdou.