Až do roku 1996 pálenica, ktorú občania postavili v rámci niekdajšej akcii „zet„, keď prešla pod správu obecného úradu, patrila pod Slovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši, ktoré dodali technológiu. Ako nám povedal jeden z páleníkov Viktor Mahut, sezóna sa v pálenici začína zvyčajne v októbri a pokračuje až do mája nasledujúceho roku. „Vždy na konci roka, keď je najväčší záujem o vypálenie kvalitného alkoholu, ideme prakticky non-stop, deň, noc, soboty a nedele. V tom čase technológiu vyťažujeme na maximum. Ale snažíme sa ju udržiavať tak, aby boli ľudia spokojní. Keď máme len trošku voľna, sami robíme údržbu zariadenia, povedal nám Viktor Mahut. Dozvedeli sme sa, že kľačiansku pálenicu neobjavili len Turčania, ale ovocný kvas k nim dovážajú aj zákazníci z mimo regiónu Turca, ale z celej republiky. Dobré chýry zaletia ďaleko. Vraj, preto majú aj jedného zahraničného zákazníka, ktorý má záhradu na Kysuciach, a ten vždy štyri-päť várok špeciálne objedná u nich. „Ak nemáme termín, tak počká, lebo chce, aby sme jeho kvas vypálili my,„ dodal páleník Milan Ďureje.
Ako nám povedala starostka obce B. Jurečková, kľačianska pálenica nie je stratová, ale nie sú z nej ani nejaké veľké zisky, pretože väčšina z nich ide do štátnej kasy. „Robíme to pre tradíciu, pre záujem, ale priznávam, že je to aj istý spôsob zviditeľnenia obce nielen v regióne ale aj mimo neho. V neposlednom rade získame aj pár korún do obecnej kasy. Pri našom rozpočte je nám každý halier dobrý.„ No a ako sa pálenica využíva mimo sezónu? Popri pravidelnej mimosezónnej údržbe zariadenia sa tu muštuje ovocie. Takže prináša aj takýto úžitok.