Maľované na skle

nu dávku hravej energie všetci zúčastnení, tak talentované dievčatá ako aj chlapci.
„D-efekťáci“ nezaostali za svojou dobrou povesťou ani v tohtoročnej divadelnej sezóne. Báječne sa im „zadarilo“ už na skvelej domácej premiére. Suverénne však tiež zabodovali na belianskej regionálnej súťažnej prehliadke ochotníckeho divadla v Turci. O to cennejšie, že po vlaňajšom úspechu s Lýsistratou, s ktorou sa dostali až na vrcholný festival Scénická žatva v Martine, sa smelo zahryzli do ešte väčšieho umeleckého sústa. Podujali sa spolu nacvičiť obľúbenú hru poľských autorov E. Brylla - K. Gärtnerovej Na skle maľované vo svojej osobitej verzii ako Maľované na skle. Roky je to všeobecne známa hra v nesmrteľnej interpretácii hercov prvej bratislavskej národnej scény s nezabudnuteľným Michalom Dočolomanským v postave Jánošíka. Dubovská „d-efekťácka“ omladina sa však nepreľakla ani náhodou - konkurencie či výzvy alebo vzoru. Dokonca ju nepokorili ani zdanlivo nepriaznivé okolnosti, ktoré nastali už v priebehu nacvičovania. Museli sa zmieriť s neúčasťou obľúbeného kamaráta Tonka Šulíka, ktorý sa zasa pre zaneprázdnenosť v rodine i práci nemohol ujať obvyklej úlohy chápavého režiséra. Viac ako talentovane, divadelne mimoriadne umne a ľudsky zrelo ho „zaskočila“ Pavla Musilová. Ujala sa režisérskej taktovky ako herecká kolegyňa svojich kamarátov v súbore, stála členka dubovského kolektívu, ktorá nadobúdala aj prvé režisérske skúsenosti s detským súborom na Dubovom. V súčasnosti už zbiera úspechy aj ako režisérka a študentka Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
A tak je tu teda Pavlínka so svojou nespútanou invenčnosťou, prezieravým divadelným názorom, no nerozlučne bok po boku so svojimi „deckami“. Nečudo, že spoločne nacvičili predstavenie Maľované na skle, ktoré už na prvý pohľad zavonia dubovskou človečinou, oplýva nezameniteľnou podobou á la mladosť z D - Efektu. Dubovskí divadelníci hrajú príbeh dávnej jánošíkovskej legendy súčasne, so sebe vlastným humorom a nechýba im ani potrebný nadhľad. V ich podaní ožíva jánošíkovská „story“ na ochotníckom javisku horúco dnešne, v nezaťaženej, ľahučkej podobe. Hra účinkujúcich spolu s príjemne sviežimi pesničkami spievanými naživo a s potrebným „drajvom“ zaujme naplno nasadenou energiou mladosti. V predstavení niet malých a veľkých rolí, sú len výborné herecké výkony kolektívu.
Zvolený rámec neviazanej dedinskej zábavy či roztopašných divadelných jarmočných výstupov umožňuje hercom rozohrávať „hrdinské“ výjavy zo života nášho glorifikovaného ľudového hrdinu Jánošíka v bláznivom i dobrom rozmare. Hra miestami vrcholí v gejzíre nespútanej zábavy. V takto umne, vtipne, divadelne nápadito vedených scénach hry určite vôbec neprekáža, ak prekvapený divák zistí, že dubovský Jurko (Matej Lettrich) a jeho milá Anička (Barbora Solařová) sú ešte len v „zédéeškárskom“ veku. Na svojich hereckých postoch nemajú chybu. Keď v deji treba o chvíľočku po narodení ľudového hrdinu dobre „vystrihnúť“ náročnú Jánošíkovu pesničku Lipová hruška, do postavy Jurka sa pohotovo, pôvabne a spevácky „superstarovo“ prevtelí Rasťo Lettrich. Dovtedy a aj potom účinkuje ako starší z rozprávačskej dvojice (spolu so suverénnym tiež mladíčkom Michalom Štrbom). Ak už je reč o pesničkách, ktoré sú dôležitou súčasťou predstavenia, treba povedať, že mladým z Dubového ide spev - popri suverénnej javiskovej kolektívnej hre - až obdivuhodne rovnako dobre.
Za suverénnu a spontánnu hru v Maľovanom na skle si zaslúžia pochvalu a obdiv rad radom všetci účinkujúci. Predsa však pripomeňme menovite aspoň tie väčšie postavy, ako Smrť (sugestívna a sústredená Zuzka Lettrichová), pôvabne nežný i tvrdo drsný Anjel (Ľubka Lettrichová), milý, hravý, presný, spoľahlivý aj vrtošivý Čert (Libor Musil), či energiou sršiaca, hru svojich dobre dirigujúca Krčmárka (Radka Ursínyová), alebo ešte tiež Žandársky kapitán (Janko Murček) so svojimi pôvabnými mladšími kolegami (Jakub Knieteľ, Peter Boďa). Celkove dubovské dievčatá a chlapci „maľovali na skle“ tak na domácej premiére, ako v súťažnom predstavení na Turčianskych divadelných dňoch v Belej-Duliciach nevídane excelentne, úprimne a divadelne pôsobivo.
V tejto chvíli je možno ešte celkom nedoceniteľný podiel, aký treba priznať na úspechu tejto inscenácie Pavlínke. Obdiv a úcta jej určite patrí za preukázaný mimoriadny talent. V tejto neveľkej turčianskej obci vyrástla osobitá režisérka dubovskému domácemu súboru, ochotníckemu javisku. Taká sa len tak ľahko, hocikde a hocikedy nenarodí. Z nej, ako aj zo svojich mladých, môžu mať úprimnú radosť zástupcovia a organizátori kultúry v obci Dubové. Na čele s pánom starostom a neúnavnou Dankou Zvrškovcovou majú zasa dubovské dievčatá a chlapci pre svoje báječné divadlo z ochoty zázemie ako sa patrí.